Dnes sa v oblasti kozmetiky dá veľmi ľahko stratiť. Všade sa na nás valia slová ako lekárenská kozmetika, kozmeceutiká, nekomedogénne, paraben free či reef safe. Znejú odborne, bezpečne, vedecky, a predsa väčšina z nich nemá žiadnu reálnu oporu v zákone. To je možno pre bežného spotrebiteľa prekvapivé.
Pretože ak niečo vyzerá ako produkt s medicínskym prívlastkom, predpokladáme, že prešlo prísnymi testami a kontrolami. Lenže realita je, ako to už býva, oveľa jednoduchšia a zároveň komplikovanejšia.
V Európskej únii existujú len dve kategórie: Kozmetika a liečivá
Začnime od začiatku. Podľa legislatívy Európskej únie existujú len dve hlavné kategórie produktov: Kozmetika a liečivá (farmaceutiká). A to je všetko. Žiadne kozmeceutiká, dermokozmetika či lekárenská kozmetika v právnom zmysle neexistujú.
Tieto výrazy sú marketingové konštrukcie - vytvorené značkami, aby ich produkty pôsobili dôveryhodnejšie, odbornejšie či viac vedecky. Niektoré firmy sa takto snažia odlíšiť od bežnej drogériovej kozmetiky a vytvoriť dojem, že ich výrobky majú takmer liečebný účinok. No v skutočnosti ide len o kozmetiku s iným obalom a premysleným marketingom.
Čo znamená lekárenská kozmetika?
Väčšina spotrebiteľov verí, že keď si produkt kúpi v lekárni, automaticky ide o kvalitnejší, bezpečnejší či dermatologicky testovaný výrobok. Pravda je však taká, že predajné miesto neurčuje kvalitu produktu. Lekáreň môže predávať akýkoľvek kozmetický výrobok, ak spĺňa bežné legislatívne normy, a tie sú rovnaké pre všetky značky na trhu.
To, že je niečo lekárenské, teda neznamená, že je to lepšie. Znamená to len, že značka sa rozhodla predávať svoje produkty cez lekárenské siete, ktoré pôsobia serióznejšie. V marketingovom svete je to výborný ťah, pretože v spotrebiteľovi vzbudí pocit dôvery a odbornej legitimity. No zákon túto kategóriu vôbec nepozná.
Kozmeceutiká: Znie to vedecky, ale...
Pojem kozmeceutiká (angl. cosmeceuticals) vznikol v 90. rokoch ako spojenie slov cosmetics a pharmaceuticals.
Mal vyjadrovať, že ide o produkty, ktoré síce nie sú lieky, no majú takmer liečivé účinky - napríklad podporujú regeneráciu pokožky, spomaľujú starnutie či zlepšujú kožné problémy.
Lenže podľa EÚ zákonov žiaden produkt nemôže byť napoly liekom a napoly kozmetikou. Ak má skutočný terapeutický účinok, musí prejsť prísnym testovaním a registráciou ako liek. Ak nie, patrí do kategórie kozmetiky, aj keby obsahoval aktívne látky ako kyselinu hyalurónovú či retinol.
Aj v USA či Kanade sú cosmeceuticals neoficiálnym pojmom bez právnej definície. Mnohé značky ho však používajú, pretože znie vedecky a sofistikovane, čo opäť posilňuje marketingový efekt.
Freepik
Paraben free, reef safe a iné prívlastky bez opory v zákone
Mnoho produktov sa dnes prezentuje ako paraben free, sulfate free alebo reef safe. Tieto označenia často vyvolávajú dojem, že ide o bezpečnejšie, ekologickejšie či zdravšie produkty. Lenže ani tieto termíny nemajú jednotnú legislatívnu definíciu.
Napríklad:
- Parabény sú schválené konzervačné látky, ktoré sú v povolených koncentráciách úplne bezpečné.
- Reef safe (teda bezpečné pre morské koraly) neznamená, že produkt reálne neškodí oceánom - tento termín totiž nie je vedecky regulovaný.
Značky si tak často môžu tieto tvrdenia napísať na obal bez akéhokoľvek nezávislého overenia. To, že niečo znie čisto alebo zeleno, neznamená, že je to pravda.
Nekomedogénny produkt môže aj tak upchať póry
Ďalší obľúbený mýtus, ktorý spotrebitelia často považujú za záruku čistej pleti. Termín nekomedogénny znamená, že produkt neupcháva póry. Znie to presvedčivo, až kým nezistíme, že testy, na ktorých sa toto tvrdenie zakladá, sú zastarané a vedecky nepresné.
Pôvodné testovanie prebiehalo na zajačích ušiach (áno, doslova). A aj keď neskôr na ľudských chrbtoch, stále to nemá nič spoločné s reálnou pleťou, ktorá je citlivejšia, mastnejšia a reaguje úplne inak.
Okrem toho, komedogenita závisí od koncentrácie látky v produkte, nie od jej samotnej prítomnosti v zložení. Dva pleťové krémy môžu obsahovať rovnaký olej, no v rôznych pomeroch. Jeden vám póry upchá, druhý nie. Čo z toho vyplýva? Nekomedogénny je marketingové označenie, nie vedecká garancia. Každá pleť je iná, a to, čo funguje jednému, môže druhému spôsobiť problémy.
Aplikácie na skenovanie ingrediencií
V posledných rokoch sa stali populárne aplikácie ako Yuka, Think Dirty či INCI Beauty, ktoré sľubujú, že odhalia pravdu o zložení kozmetiky. Na prvý pohľad to znie skvelo - stačí naskenovať produkt a hneď viete, či je zdravý, alebo škodlivý. Lenže realita je, opäť, komplikovanejšia.
Väčšina týchto aplikácií nemá za sebou odborníkov z oblasti chémie, dermatológie či toxikológie. Hodnotenia sú často založené na povrchných údajoch - napríklad na tom, že niektorá látka sa v minulosti spomínala v kontroverznej štúdii, no bez kontextu koncentrácie alebo spôsobu použitia.
A čo je ešte dôležitejšie, tieto aplikácie nepoznajú koncentrácie látok, ktoré sú rozhodujúce pre bezpečnosť. To, že sa niekde objaví alkohol alebo silikón, ešte nič neznamená. Dávka a frekvencia použitia sú kľúčové, no tieto informácie aplikácia jednoducho nemá. Niektoré hodnotenia sú dokonca odvodené zo štúdií, kde sa látkami kŕmili zvieratá, nie sa nimi natierali.
Mýtus: Všetko, čo si nanesieme na pokožku, prechádza do krvi
Toto tvrdenie sa často opakuje, najmä v komunitách zameraných na prírodnú kozmetiku. Predstava, že každý krém, ktorý si nanesieme, sa vstrebáva do krvi pôsobí desivo. Lenže z biologického hľadiska to jednoducho nie je pravda.
Pokožka je náš najväčší orgán, ale zároveň aj ochranná bariéra. Je navrhnutá tak, aby bránila prenikaniu škodlivín. Väčšina kozmetických látok nikdy neprenikne do krvného obehu, pretože sú molekulárne príliš veľké.
Ak by všetko, čo si nanesieme na pokožku, končilo v krvi, potom by sme sa po použití toneru s alkoholom opili, po dotyku benzínu mali toxický šok a po kúpeli vo vani s teplou vodou by nám zlyhali obličky. Znie to absurdne a aj je.
Aabsorpcia látok cez pokožku je veľmi limitovaná a prísne regulovaná. Preto sú kozmetické produkty v EÚ jedny z najbezpečnejších na svete.
Mýtus: Lacnejšie SPF je nefunkčné
Často počujeme tvrdenie, že lacné SPF krémy nechránia dostatočne. Pravda? Iba veľký mýtus, ktorý stále prežíva. Každé SPF, ktoré sa predáva v rámci EÚ, musí prejsť laboratórnym testovaním, aby mohol byť na obale uvedený faktor ochrany. Ak je tam SPF 50, znamená to, že reálne dosahuje túto úroveň ochrany.
Rozdiel medzi produktom za 8 € a tým za 30 € teda nie je v účinnosti, ale v textúre, zložení, pridaných technológiách a celkovom používateľskom zážitku. Drahší produkt sa môže lepšie rozotierať, mať príjemnejšiu vôňu či byť odolnejší voči vode, ale ochranný faktor je ten istý.
Naopak, SPF v dekoratívnej kozmetike (napr. make-up s SPF15) je väčšinou úplne zbytočné. Tenká vrstva make-upu nikdy neposkytne dostatočnú ochranu, ktorú deklaruje číslo na obale. Ak sa chcete skutočne chrániť, používajte plnohodnotný opaľovací krém pod make-up.
Freepik
Nie, primer nie je skin care
Ďalšie časté nedorozumenie - primer (podkladová báza pod make-up) nie je súčasťou starostlivosti o pleť. Nie je to hydratačný krém, nie je to SPF, ani produkt, ktorý by dlhodobo zlepšoval kvalitu pokožky. Je to kozmetický doplnok, ktorý má len vizuálne zjednotiť pleť a pomôcť make-upu vydržať dlhšie.
Ak máte kvalitnú skin care rutinu, v skutočnosti ho vôbec nepotrebujete. Dobrá hydratácia a ochrana pokožky sú pre hladký make-up oveľa dôležitejšie než akýkoľvek magický primer.
Ako sa nenechať nachytať?
V mori nových značiek a zázračných ingrediencií môže byť náročné rozlíšiť, čo skutočne funguje. Trh s kozmetikou je plný sľubov, ktoré znejú vedecky, no často majú viac spoločné s marketingom než s reálnou vedou. Aby ste sa nenechali zmiasť, oplatí sa riadiť niekoľkými jednoduchými pravidlami.
- Nezastavujte sa pri obale: Nápisy ako dermokozmetika, lekárenská kvalita, kozmeceutické zloženie či klinicky testované môžu pôsobiť presvedčivo, no zákon ich nijako nedefinuje. Sledujte zloženie (INCI list), nie marketingové slogany.
- Poradie látok napovie veľa: Zložky sú uvedené podľa množstva - prvé tri zvyčajne tvoria väčšinu produktu. Ak je účinná látka až na konci zoznamu, jej obsah je minimálny a pravdepodobne nemá významný účinok.
- Overujte si zdroje informácií: Nedajte na anonymné rady na sociálnych sieťach. Sledujte dermatológov, chemikov alebo portály, ktoré citujú vedecké štúdie.
- Nepodliehajte greenwashingu: Označenia ako eco-friendly, bio, clean beauty alebo reef safe často nie sú garantované žiadnym štandardom. Ak chcete skutočne ekologickú kozmetiku, hľadajte certifikácie ako napríklad COSMOS, ECOCERT alebo Leaping Bunny.
- Miesto predaja neurčuje kvalitu: To, že niečo kúpite v lekárni, neznamená, že ide o medicínsky overený produkt. Lekárne môžu predávať akúkoľvek kozmetiku, ak spĺňa základné bezpečnostné normy EÚ.
- Nenechajte sa vystrašiť zložením: Alkohol, silikóny či parabény nie sú automaticky zlé. Ich účinok závisí od koncentrácie a kombinácie. Mnohé zložky, ktorým sa na prvý pohľad vyhýbame, majú v kozmetike svoje opodstatnenie.
Z tohto nám vyplýva jediné, a to menej marketingu, viac zdravého rozumu. Kozmetický priemysel je plný slov, ktoré znejú vedecky, ale často nič neznamenajú. Lekárenská kozmetika, kozmeceutiká či slovíčka ako nekomedogénne produkty pôsobia dôveryhodne, no bez právnej definície sú len ozdobou obalu.
Ako spotrebitelia máme právo pýtať sa, overovať si informácie a nenechať sa nachytať na marketingové frázy. Namiesto slepého nasledovania trendov sa oplatí vnímať zloženie, účel a vlastnú skúsenosť. Pretože každá pleť je iná, každé telo reaguje inak, a to, čo funguje pre jedného, nemusí byť ideálne pre druhého. Na konci dňa je najlepšia kozmetika tá, ktorá vám robí dobre - bez ohľadu na to, či ju predávajú v lekárni, alebo drogérii.
Ak si nie ste istí, ktoré tvrdenia sú skutočne podložené vedou, sledujte dôveryhodné zdroje ako EU Cosmetic Regulation (1223/2009), Dermatology Times, Harvard Health Publishing či oficiálne stanoviská Európskej komisie pre kozmetické výrobky. Niektoré kozmetické pravdy sú totiž len veľmi dobre zabalené mýty.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
