Každá životná etapa má svoje slepé miesta, no práve v mladosti človek často nevidí dôsledky rozhodnutí, ktoré robí. Mnohí mladí ľudia sa držia toho, čo je pohodlné, snažia sa zapadnúť, obávajú sa zlyhania a nechávajú sa viesť tým, čo od nich očakáva okolie. Až neskôr zistia, že niektoré z týchto zvykov im vzali čas, energiu aj sebavedomie.
Najčastejšie ľutujeme nie dramatické omyly, ale dlhé roky, ktoré sme strávili v nefunkčných vzťahoch, v komfortnej zóne, v obavách zo zlyhania či v snahe byť pre všetkých „dosť dobrý“. Tento článok prináša desať chýb, ktoré robia mnohí mladí ľudia (a možno nielen oni) – a ktoré sa môžu zmeniť na najcennejšie životné lekcie, ak ich dokážeme uvidieť včas.
1. Zotrvávanie v komfortnej zóne
Komfortná zóna je príjemná – človek presne vie, čo ho čaká, nič ho neprekvapí a takmer nič ho nestojí energiu. Problém je, že práve v nej sa rokmi stratí najviac príležitostí. Mnohí mladí ľudia ostávajú príliš dlho v práci, ktorá ich nenapĺňa, v meste, ktoré im už nič nedáva, alebo pri rutinách, ktoré ich nikam neposúvajú, len preto, že je to bezpečné. Až neskôr pochopia, koľko odvahy bolo treba spraviť krok vedľa.
Najčastejšia ľútosť neprichádza z toho, čo človek skúsi a nevyjde to, ale z toho, čo neskúsil vôbec. Zmena školy, prvé samostatné bývanie, nový projekt či život v inom meste – všetko sú to kroky, ktoré síce nesú riziko, ale aj obrovský rast. Kto sa bojí vykročiť, často stojí na rovnakom mieste aj o päť rokov neskôr.
2. Snaha zapáčiť sa všetkým
Mladý človek ľahko nadobudne pocit, že musí byť obľúbený a že spokojnosť ostatných je viac než jeho vlastný pocit. Často sa preto prispôsobuje, súhlasí, mlčí, premáha sa – len aby sa vyhol kritike. Pravda však je, že akokoľvek sa snažíte, nikdy nebudete sedieť všetkým. A čím skôr sa s tým zmierite, tým viac ľahkosti príde do vašich vzťahov aj života.
Mnohí až v neskoršej dospelosti pochopia, že ľudia, ktorí ich majú radi, nepotrebujú dokonalosť, ale autenticitu. A tí, ktorí ich kritizujú za každý krok, si ich námahu aj tak nevážia. Snahou zapáčiť sa všetkým sa človek len oberá o energiu, ktorá mohla ísť na skutočne dôležité veci. Menej uhľadenosti, viac pravdy – to je recept na pokoj.
3. Dlhé zotrvávanie v nefunkčných alebo toxických vzťahoch
V mladosti máme sklon veriť, že láska dokáže všetko. Že časom sa partner zmení, že hádky prejdú, že „to len prekonáme“. Medzitým však utekajú roky, sebavedomie padá a hranice sa posúvajú smerom, ktorý nikomu neprospieva. Držať sa vzťahu len preto, lebo je známy a pohodlný, býva jednou z najväčších životných chýb.
Ľútosť prichádza neskôr – keď si človek uvedomí, že mohol mať viac pokoja, pozornosti a rešpektu, len by musel odísť skôr. Zdravý vzťah vás nezožiera, nezmenšuje, nevyčerpáva a neberie vám samých seba. A toxický sa nikdy nezlepší vďaka tomu, že v ňom budete trpieť dlhšie. Odísť nie je zlyhanie – je to jeden z najodvážnejších krokov, aké môže mladý človek urobiť.
Depositphotos
4. Strata času s ľuďmi, ktorí za to nestoja
V mladosti často túžime po veľkom okruhu ľudí, po pocite, že niekam patríme. A tak tolerujeme správanie, ktoré by sme neskôr netolerovali ani deň – nespravodlivé poznámky, jednostranné kamarátstva, ľudí, ktorí sa ozvú len vtedy, keď niečo potrebujú. Až po čase si človek uvedomí, koľko energie ušlo na vzťahy, ktoré ho nikam neposunuli a ani mu neprinášali dobrý pocit.
Keď sa človek pozrie späť, väčšinou ľutuje práve to, že sa so správnymi ľuďmi nestretával viac – a s tými nesprávnymi sa stretával zbytočne dlho. Kvalitné vzťahy neprichádzajú vo veľkom počte. Často sú o dvoch-troch ľuďoch, s ktorými sa dá smiať, zdieľať aj mlčať. A to je nakoniec viac než desať kamarátstiev, pri ktorých ste museli stále dokazovať svoju hodnotu.
5. Snaha napĺňať očakávania rodičov
Mnohí mladí ľudia berú život ako priestor, kde sa majú zavďačiť. Študujú odbor, ktorý ich nebaví, idú do práce, ktorá im nič nehovorí, alebo sa držia životného plánu, ktorý nie je ich vlastný. Robia to preto, že nechcú sklamať – no pritom podrážajú samých seba. Rodičia to často myslia dobre, ale ich predstava šťastia nemusí byť tou vašou.
Skutočná dospelosť začína v momente, keď si človek uvedomí, že rodičovská spokojnosť nemôže byť hlavným kompasom jeho života. Väčšina rodičov napokon ocení, keď ich dieťa žije svoj život – nie ich. A tí, ktorí to nikdy nepochopia, by aj tak neboli spokojní, nech urobíte čokoľvek. Preto má väčší zmysel počúvať vlastné túžby, tempo a smer, než naháňať ocenenie, ktoré sa stále vzďaľuje.
6. Obavy z chýb, zlyhania alebo odmietnutia
V mladosti máme často pocit, že každé zlyhanie je tragédia a každý omyl znak, že na to nemáme. Pravda je však úplne opačná – chyba je len informácia, skúsenosť, ktorá nás posúva rýchlejšie ako čokoľvek iné. Mnohí mladí ľudia ostávajú stáť na mieste len preto, aby sa vyhli pocitu trápnosti, kritike alebo odmietnutiu. No práve to ich neskôr mrzí najviac – nie to, čo pokazili, ale to, čo neskúsili.
Ak sa človek pozerá späť, často si uvedomí, že tie najdôležitejšie dvere v živote sa otvoria až vtedy, keď nazbiera odvahu zaklopať. A aj keď ich niekto zabuchne, svet sa nezrúti – iba ukáže smer, ktorý bol od začiatku správnejší. Odmietnutie nie je dôkaz nedostatočnosti, ale filtrácia možností. Len mladá verzia nás samých to často ešte nevidí.
7. Snaha zvládnuť všetko sám
Mladí ľudia majú občas veľmi silnú potrebu ukázať, že sú samostatní a že to „dajú aj bez pomoci“. Niekedy je za tým hrdosť, inokedy strach z toho, že budú vyzerať neschopne. Výsledkom však často býva zbytočná únava, zahltenie povinnosťami a pocit, že svet od nich chce príliš veľa.
A pritom vo väčšine prípadov stačí len povedať: „Potrebujem pomoc.“ Nie je to slabosť, ale schopnosť odhadnúť svoje možnosti. Život je omnoho jednoduchší, keď si uvedomíme, že nie všetko musíme niesť sami a že podpora môže prísť z rodiny, kamarátov, partnerov alebo aj od úplne nečakaných ľudí. To, čo mladí často prehliadnu, je fakt, že sila nie je v samote, ale v tímovej energii. Žiadny veľký životný krok nebýva dielom jedného človeka.
Depositphotos
8. Finančná nevedomosť
Mnohí si neuvedomia, aké drahé môže byť nevedieť narábať s peniazmi. Prvé výplaty často končia v reštauráciách, obchodoch alebo na veciach, ktoré potešia len chvíľu. Až neskôr príde moment, keď človek zistí, že nemá rezervu, nevie, kam sa mu „strácajú“ peniaze a čo vlastne znamená finančná stabilita. O to viac to bolí, keď sa zrazu objavia nečakané výdavky alebo zmena v živote, ktorú treba finančne ustáť.
Pritom základy nie sú komplikované – odkladať si aspoň malú časť príjmu, sledovať svoje výdavky a rozmýšľať, za čo naozaj stojí utrácať. Úprimné uvedomenie, že peniaze sú nástroj, ktorý môže uľahčiť život, nie niečo, čo sa má míňať bez rozmýšľania, dokáže zmeniť veľmi veľa. Čím skôr to človek pochopí, tým menej stresu zažije neskôr.
9. Podceňovanie zdravia
Telo funguje fantasticky… až kým jedného dňa nezačne dávať signály, že niečo potrebuje. Únava, bolesti hlavy, žalúdok „na vode“, neustály stres či nekvalitný spánok – to všetko sú malé výstrahy, ktoré sa v mladších rokoch ľahko ignorujú. Veď „mám ešte čas“, „ono to prejde“ alebo „zajtra začnem“. Lenže telo si všetko pamätá.
Najväčšou chybou nie je nezdravé jedlo či občasné preťaženie, ale dlhodobé ignorovanie toho, čo nám telo hovorí. Prevencia, pravidelné kontroly, pohyb a rešpekt k vlastnému zdraviu dokážu predísť problémom, ktoré sa neskôr riešia omnoho ťažšie. Starostlivosť o seba nie je luxus, ale základný prejav úcty k vlastnému životu.
10. Hľadanie šťastia v budúcnosti namiesto prítomnosti
Veľa ľudí žije s pocitom, že šťastie príde „keď“ – keď dokončia školu, keď si nájdu partnera, keď budú mať lepšiu prácu, keď zarobia viac, keď sa niečo zmení. Lenže život nebeží v budúcich časoch. Uteká práve teraz, v obyčajných dňoch, ktoré si často ani neuvedomujeme.
Odkladanie radosti má jeden veľký háčik: budúcnosť nepríde presne tak, ako si ju predstavujeme. A ak sa človek nenaučí tešiť z prítomnosti, nebude to vedieť ani vtedy, keď dosiahne všetko, o čom sníval. Nájsť spokojnosť v tom, čo je teraz – nie dokonalosť, ale malé radosti – je jedna z najdôležitejších životných zručností.
Život nie je o bezchybnosti, ale o uvedomení
Na záver je dobré si pripomenúť, že žiadna generácia nerobí veci dokonalo – a ani nemusí. Dôležité je vedieť sa na chvíľu zastaviť a priznať si, že niektoré rozhodnutia nám život uľahčia a iné ho skomplikujú (a to v akomkoľvek veku). Chyby, ktoré človek spraví v mladosti, nemusia byť prekážkou, ale skôr smerovníkom, ktorý ukáže, čo v živote funguje a čo nie.
Uvedomenie prichádza postupne – niekedy po rokoch, niekedy po jednom silnom zážitku. Čím skôr si však človek začne všímať svoje návyky, vzorce správania a vlastné potreby, tým ľahšie sa rodí život, z ktorého neprichádza ľútosť, ale pokoj. A presne o tom je dospievanie aj dospelosť – nie o bezchybnosti, ale o rozumných krokoch, ktoré vedú k lepšiemu, jednoduchšiemu a úprimnejšiemu životu.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
