V dnešnej dobe, keď máme na dosah ruky internet 24/7, je úplne prirodzené, že pri akomkoľvek zdravotnom príznaku siahneme po obľúbenom prehliadači a napíšeme do Googlu, čo znamená brnenie v ruke, zápcha alebo bolesť hlavy. Internet je nádherný nástroj. Umožňuje nám získať informácie, rýchlo sa orientovať, dozvedieť sa o možných príčinách problémov.
Ale čo ak tá úplne bežná bolesť hlavy alebo to jemné brnenie, ktoré pravdepodobne súvisí s tým, ako sedíte pri počítači, zrazu vyvolá obavy z najhoršej možnej choroby? Čo ak vás Google presvedčí, že máte zhubný nádor, roztrúsenú sklerózu alebo inú závažnú chorobu, hoci pravdepodobnosť je extrémne nízka? Vitajte vo svete digitálnej hypochondrie, známej tiež ako kyberchondria.
Dnes sa pozrieme na to, čo sa skrýva za týmto pojmom, prečo je čoraz častejší, čo to robí s našou psychikou a ako sa môžeme chrániť. Pravdou je, že v roku 2025 je digitálna hypochondria stále reálnejšou hrozbou, no napriek tomu jej venujeme málo pozornosti.
Čo je digitálna hypochondria?
Pojem kyberchondria (cyberchondria) vznikol spojením slov cyber - internet a hypochondria - teda úzkostnej obavy o zdravie. Pod túto definíciu spadá stav, keď ľudia prehľadávajú internet, hľadajú informácie o symptómoch, ktoré u seba pocítili, a nápadne často z bežných alebo neškodných ťažkostí vyvodia závery o vážnych či zriedkavých chorobách.
Za termínom stojí výskum dvoch vedcov z Microsoft Research, Ryen W. White a Eric Horvitz, ktorí v roku 2008 priniesli prvú systematickú štúdiu tohto javu. Zhromaždili údaje o ľuďoch, ktorí vyhľadávali zdravotné informácie, ale zistili, že mnohí z nich prechádzajú od bežných symptómov k obavám z vážnych chorôb, a to často končí úzkosťou, zbytočnými obavami či prehnanými reakciami.
Digitálna hypochondria navyše nie je to isté čo klasická hypochondria. Zatiaľ čo hypochondria je dlhodobá úzkosť z choroby, často bez ohľadu na realitu, kyberchondria sa viaže najmä na správanie spojené s internetom - vyhľadávanie, čítanie, porovnávanie symptómov a diagnostikovanie podľa Googlu.
V praxi to znamená, že aj človek bez predchádzajúcich výrazných obáv o zdravie sa môže do tohto stavu jednoducho a rýchlo ponoriť - najmä ak zažije chvíľkový diskomfort a ako odpoveď použije internet ako diagnózu.
Prečo je internet rizikový?
Internet je však dvojsečný meč. Na jednej strane nám dáva prístup k informáciám, a preto môže byť neskutočne prospešný. Môže pomôcť orientovať sa pri nevysvetliteľných príznakoch, dať nám návod, kedy je potrebné navštíviť lekára, či poradiť, ako viesť zdravý životný štýl. Keďže je dostupnosť informácií vysoká, vyzerá to ako výhra.
Na druhej strane, a to je jadro digitálnej hypochondrie, internet nás môže nebezpečne zmiasť. Mnohé weby nie sú aktualizované, odborné, často sú to len udalosti z diskusií alebo neoverené články. Zmieňujú vážne, zriedkavé choroby, a to v ľahko čitateľnej, strašidelnej forme. Vyhľadávače nemajú vždy citlivý filter - ak zadáte bežný symptóm, algoritmus môže ponúknuť vážne diagnózy ako prvé, práve preto, že sú zaujímavejšie, častejšie čítané alebo dramatickejšie. To môže navodiť stav hyper-úzkosti.
Navyše, nie každý, kto prehľadáva internet, je vybavený potrebným lekárskym a kritickým pohľadom. Bežný človek nemusí vedieť reálne riziko (napríklad že pravdepodobnosť zhubného nádoru pri bolesti hlavy je extrémne nízka). Toto je fenomén, odborníkmi označovaný ako base-rate neglect (zanedbávanie pravdepodobnosti / štatistík), a môže hrať veľkú rolu pri kyberchondrii.
Napriek tomu existujú aj zdravé formy online vyhľadávania - keď zvedavosť alebo obava motivuje človeka dozvedieť sa viac, pripraviť sa na návštevu lekára, orientovať sa v možnostiach. Lenže hranica medzi zvedavosťou a obsesívnym vyhľadávaním býva veľmi tenká.
Depositphotos
Ako fungujú algoritmy pri zdravotných vyhľadávaniach?
Keď zadáte do Googlu akýkoľvek zdravotný symptóm, nepracujete s neutrálnym nástrojom. Algoritmy nevyberajú výsledky podľa toho, čo je pravdepodobné alebo medicínsky najbližšie realite. Ich cieľom je ukázať vám obsah, ktorý je najklikanejší, najdiskutovanejší a najviac pútavý. To znamená, že dramatické diagnózy, silné príbehy a extrémne prípady majú prirodzene vyššiu šancu objaviť sa na vrchu výsledkov.
Toto sa volá algoritmický bias - skreslenie spôsobené tým, ako internet vyhodnocuje, čo je dôležité. V praxi to znamená, že pri hľadaní bežného symptómu (napríklad brnenie ruky, tlak na hrudi či bolesť hlavy) sa vám môžu zobraziť články o vážnych neurologických či onkologických ochoreniach len preto, že sú populárne, nie preto, že sú pre vás relevantné.
V roku 2025 je tento jav ešte výraznejší. Vyhľadávače pracujú s väčšími dátami než kedykoľvek predtým, analyzujú správanie miliónov ľudí, a keďže viac dramatický obsah má väčšie zapojenie, algoritmus ho považuje za užitočný. Pre bežného človeka to môže byť však úplne kontraproduktívne - hľadá odpoveď na jednoduchú otázku, no dostane scenár, ktorý mu rozbúcha srdce a zvýši úzkosť.
Výskum hovorí jasne: Často je výsledkom viac úzkosti než úľavy
Je to, bohužiaľ, vedecky potvrdené. Vo výskume s 731 osobami, ktoré priznali, že vyhľadávali symptómy online, vedci zistili, že ľudia s vyššou úrovňou zaujatosti zdravím (tzv. illness anxiety) uvádzali, že po takomto vyhľadávaní mali viac úzkosti, nie menej.
To znamená, že aj keď sa človek obráti na Google s nádejou, že získaním informácií sa upokojí, realita je často opačná. Online vyhľadávanie môže vyvolať a zhoršiť zdravotné obavy, napätie a dokonca viesť k narušeniu bežného života (nespavosť, vyhýbanie sa aktivitám, panika).
Navyše, ľudia s tendenciou k kyberchondrii majú často nižšie sebavedomie, zníženú životnú spokojnosť a môžu prežívať obsedantné správanie. Stále kontrolujú telo, čítajú nové články, hľadajú nové symptómy. Preto aj odborníci upozorňujú, že pre zdravie niektorých ľudí je internet viac škodlivý než prospešný - a v takých prípadoch môže vyhľadávanie informácií prispievať k psychickej záťaži, nie k pokoju.
Prečo je digitálna hypochondria skutočný problém?
Je niekoľko dôvodov, prečo je kyberchondria v dnešnej dobe viac rozšírená a nebezpečná než kedysi:
- Zvýšená dostupnosť informácií: Internet je rýchly, dostupný z mobilu a ľudia častejšie siahajú po neoverených fórach alebo sociálnych sieťach, ktoré môžu byť plné dramatických príbehov.
- Rýchly životný štýl, stres a neistota: V hektickej dobe sú ľudia náchylnejší k úzkostiam, hľadajú rýchle odpovede a Google sa zdá byť ideálny.
- Nárast úzkosti a duševných problémov: Pre ľudí so sklonom k úzkosti môže byť vyhľadávanie zdravotných diagnóz na internete výrazným spúšťačom.
- Zlé rozlíšenie kvality zdrojov: Články, blogy, diskusie - často sa mieša odborná informácia s laickými osobnými skúsenosťami, čo môže byť mätúce a desivé.
V čase, keď sa stále viac hovorí o duševnom zdraví, vyhorení, úzkostiach, sociálnej izolácii, kyberchondria sa môže stať skrytým nepriateľom.
Nebezpečenstvá nekontrolovaného googlenia
- Zbytočné obavy a úzkosť: Neoverené informácie môžu vyvolať strach, ktorý je úplne neprimeraný k realite. A v niektorých prípadoch aj trvalý.
- Obsedantné správanie a permanentné sledovanie vlastného tela: Neustále kontrolovanie symptómov, hľadanie nových informácií, porovnávanie - to všetko môže byť návykové a psychicky vyčerpávajúce.
- Zhoršené psychické zdravie: Podľa štúdií sa kyberchondria spája so zvýšenou úzkosťou, zníženým sebavedomím, zhoršením sebaúcty a obsedantnými myšlienkami.
- Zbytočné lekárske vyšetrenia alebo naopak ignorovanie reálnych problémov: Niektorí ľudia vyhľadajú lekára pod vplyvom paniky, hoci to nie je potrebné. Iní, presvedčení, že už nadobudli informácie online, môžu zanedbať skutočné zdravotné príznaky.
- Zvýšené finančné aj časové investície: Opakované návštevy lekárov, testy či prehnané obavy - to všetko môže narušiť bežný život, prácu, spánok, vzťahy.
Je to záťaž, ktorá si často ani neuvedomujeme, veď predsa hľadáme len informácie. Lenže obavy a strach môžu skĺznuť do stavu, ktorý je pre psychiku veľmi náročný.
Rekordný nárast úzkostí v roku 2025
Rok 2025 prináša nové čísla, ktoré odborníci tak trochu neočakávali, a to dramatický nárast úzkostných stavov naprieč populáciou. Môže za to viacero faktorov. Rýchlosť života je vyššia než kedykoľvek predtým, na ľudí sa kladú väčšie nároky v práci aj v súkromí a hybridný režim vytvára pocit, že musíme byť k dispozícii takmer neustále. Sociálne siete zase udržiavajú neustály tlak na výkon, porovnávanie a dokonalosť.
K tomu sa pridávajú technológie - notifikácie, správy, informačný pretlak. Človek je zahltený stovkami podnetov denne, a práve v tomto vyčerpanom stave siaha po rýchlych riešeniach, medzi nimi aj po okamžitom googlení zdravotných príznakov. Je to skrátka aj preto, pretože na hlbšie premýšľanie už jednoducho nemáme kapacitu.
To, že nás symptóm vystraší viac než by mal, nie je znak slabosti, ale výsledok doby, ktorá je hlučná, rýchla a preťažená informáciami. No práve toto pochopenie je prvým krokom k tomu, aby sme upokojili myseľ a nenechali sa vtiahnuť do bludného kruhu digitálnej hypochondrie.
Depositphotos
Ako sa chrániť pred digitálnou hypochondriou?
Ak máte pocit, že občas padnete do kolotoča googlenia diagnóz - tu sú tipy, ako obmedziť riziko, zachovať si pokoj aj zdravý rozum:
1. Uvedomte si, z akého miesta vychádzate
Skôr než niečo zadáte do Googlu, skúste sa zastaviť a spýtať sa, prečo to vôbec hľadáte. Chcete si len potvrdiť informáciu alebo vás poháňa strach z nejasného pocitu? Ak je odpoveď skôr to, že sa bojíte a hľadáte, čo s vami je zle, najlepším riešením môže byť okamžite prehliadač zavrieť.
2. Nastavte si pevné hranice
Skúste si určiť, že vyhľadávania týkajúce sa zdravia budú len raz za čas alebo maximálne pár minút, napríklad 5-10 minút denne. Keď čas vyprší, vypnite prehliadač, zatvorte kartu. Pomáha to zabrániť kolotoču ďalšieho hľadania a prehlbujúcej sa úzkosti.
3. Overujte zdroje
Ak už niečo hľadáte, siahajte po overených a odborných stránkach, najlepšie zdravotníckych organizáciách alebo stránkach lekárov - nie po diskusných fórach, komentároch alebo laických blogoch. Diskusné príspevky často obsahujú skreslené alebo neúplné informácie.
4. Myslite na realitu štatistík
Väčšina bežných príznakov má úplne obyčajné a neškodné príčiny. Bolesť hlavy je najčastejšie výsledkom stresu, únavy či nedostatku tekutín, nie závažného ochorenia. Internet však uprednostňuje dramatické a nezvyčajné scenáre, pretože sú atraktívnejšie. Neznamená to však, že sú pravdepodobné.
5. Ak vás obavy úplne zahlcujú, zvážte terapiu
Ak máte výraznú úzkosť zo zdravia a nedokážete sa upokojiť ani po odborných vyšetreniach, môže byť mimoriadne nápomocná kognitívno-behaviorálna terapia (KBT). Výskumy, vrátane tých zameraných na online formu terapie, ukazujú, že ľuďom s obsedantnými zdravotnými obavami a častým googlením príznakov výrazne pomáha. Výsledkom býva citeľný pokles kyberchondrie a lepšia schopnosť reagovať na vlastné telo pokojne a racionálne.
6. Dôverujte odborníkom a vlastnému telu
Internet nikdy nenahradí vyšetrenie lekárom, odbornú diagnostiku a rozhovor. Ak sa objavia naozaj silné alebo opakované symptómy, choďte na vyšetrenie. A ak ste už boli vyšetrení a lekár povedal, že je všetko v poriadku, dôverujte mu.
Digitálna hypochondria je reálny psychologický fenomén, ktorý v 21. storočí ovplyvňuje stále viac ľudí. Ľudí, ktorí nemajú nevyhnutne závažné zdravotné problémy, ale ktorí sa nechtiac dostali do bludného kruhu strachu, neistoty a nekonečného googlenia. Ako vo všetkom, aj tu platí, že rovnováha, kritické myslenie a zdravý nadhľad sú kľúčom. Internet je úžasný nástroj.
Ale keď z neho spravíme diagnózu, často si len ublížime. Ak sa v tomto probléme spoznávate, ak poznáte ľudí, ktorí to prežívajú, možno je správny čas hovoriť o tom otvorene. Ponúknuť podporu, empatiu, pochopenie. A pripomenúť, že starostlivosť o zdravie znamená aj starostlivosť o psychiku.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
