Ešte pred pár rokmi poznali názov Ozempic najmä diabetológovia. Dnes ho poznajú tínedžerky na TikToku, hollywoodske herečky aj ženy po štyridsiatke, ktoré sa po rokoch diét cítia vyčerpané z neustáleho boja s váhou. Lieky zo skupiny GLP-1 agonistov, ako Ozempic, Wegovy či Mounjaro, sa stali fenoménom rokov 2024 až 2026. V médiách sú prezentované ako revolúcia v chudnutí, ako moderná odpoveď na epidémiu obezity a ako nádej pre tých, ktorí už vyskúšali všetko.
No paralelne s týmto nadšením rastie aj znepokojenie. Odborníci na poruchy príjmu potravy (PPP) upozorňujú, že to, čo sa javí ako zázračné riešenie, môže byť pre mnohé ženy s históriou narušeného vzťahu k jedlu vstupenkou späť do temnoty. Je GLP-1 skutočne medicínskym pokrokom alebo sa stáva pascou pre psychiku? A kde je hranica medzi liečbou a nebezpečným potláčaním symptómov?
Čo vlastne je GLP-1?
GLP-1 (glukagónu podobný peptid-1) je hormón, ktorý si naše telo prirodzene vytvára v črevách po jedle. Ovplyvňuje hladinu cukru v krvi, spomaľuje vyprázdňovanie žalúdka a vysiela do mozgu signál sýtosti. Moderné lieky ako Ozempic či Wegovy jeho účinok napodobňujú, a to výrazne silnejšie a dlhodobejšie než prirodzený hormón.
Primárne boli tieto lieky vyvinuté na liečbu diabetu 2. typu. Postupne sa však ukázalo, že pacienti dramaticky chudnú. Výsledky klinických štúdií ukázali, že pacienti so semaglutidom dokázali schudnúť 10 až 15 % telesnej hmotnosti – čísla, ktoré boli pred pár rokmi bez bariatrickej operácie takmer nepredstaviteľné.
Z pohľadu medicíny ide o významný posun. Obezita je dnes uznávaná ako chronické ochorenie a liečba, ktorá reálne funguje, je obrovským prínosom. Problém však nastáva, keď sa liek začne používať mimo pôvodného kontextu, a teda ako nástroj rýchleho chudnutia, bez komplexného medicínskeho a psychologického dohľadu.
Chudnutie bez hladu, ktoré mení vzťah k jedlu
Mnohé ženy, ktoré začali užívať GLP-1 agonisty, opisujú rovnakú skúsenosť, a to fakt, že z ich hlavy zmizol food noise. Food noise je termín používaný na označenie neustálych, vtieravých myšlienok o jedle – plánovanie ďalšieho jedla, výčitky, túžby či mentálne vyjednávanie.
Pre človeka so záchvatovým prejedaním môže byť táto mentálna slučka vyčerpávajúca. Pacienti hovoria o pocite, akoby niekto stíšil rádio v hlave. Žiadne obsesívne premýšľanie, žiadne nutkanie. Pre niekoho, kto roky zápasil so stratou kontroly pri jedle, je to obrovská úľava. Práve tu sa však začína komplikovaný kolobeh.
Analýzy upozorňujú, že hoci liek dokáže utlmiť impulz, nerieši jeho príčinu. Ak bolo prejedanie spôsobom regulácie emócií – stresu, úzkosti, osamelosti či traumy – potom mechanické vypnutie hladu neznamená uzdravenie. Je to ako vypnúť alarm bez toho, aby sme odstránili požiar.
Freepik
Legalizovanie symptómov porúch príjmu potravy
Jedným z najvážnejších rizík je to, že lieky typu GLP-1 môžu navonok ospravedlniť prejavy porúch príjmu potravy. Predstavte si ženu, ktorá má za sebou skúsenosť s anorexiou. Výrazne schudne, no jej okolie to vyhodnotí ako dôkaz úspešnej liečby obezity alebo ako výsledok disciplinovaného životného štýlu. Dostáva pochvaly, lekár konštatuje pokles BMI a sociálne siete zaplavujú obdivné komentáre.
Za touto fasádou sa však môže znovu rozbiehať hladovanie, extrémna kontrola jedla a nezdravé myšlienkové vzorce. Liek sa stáva zástierkou. Aj nevoľnosť a vracanie, ktoré patria medzi časté vedľajšie účinky, môžu byť pre človeka s bulímiou rizikovým impulzom. Vnútorné ospravedlnenie môže znieť, že to nie je porucha, ale vedľajší účinok lieku.
Špecialisti z amerického centra Eating Recovery Center upozorňujú, že u ľudí s anamnézou porúch príjmu potravy môže liečba GLP-1 prekryť varovné signály návratu ochorenia. V prostredí, kde sa chudnutie často bezvýhradne oslavuje, tak patologické správanie môže zostať dlho bez povšimnutia.
Bazálny metabolizmus a strata svalovej hmoty
Z fyziologického hľadiska je situácia rovnako komplexná. GLP-1 agonisty výrazne potláčajú chuť do jedla. Mnoho ľudí prijíma tak málo kalórií, že nedosahujú ani hodnotu svojho bazálneho metabolizmu – teda energie potrebnej na základné fungovanie orgánov v pokoji.
Ak telo dlhodobo nedostáva dostatok energie, začne siahať po vlastných rezervách. A hoci sa často hovorí o spaľovaní tuku, realita je menej romantická. Významná časť úbytku hmotnosti môže pochádzať zo svalovej hmoty. A podiel straty svalov pri týchto liekoch môže byť skutočne alarmujúci – v niektorých prípadoch až 30–40 % z celkovej stratenej hmotnosti.
Svaly sú pritom metabolicky aktívne tkanivo. Čím menej svalov máme, tým pomalší je náš bazálny metabolizmus. Výsledok? Po vysadení lieku telo spaľuje menej energie než predtým. A keď sa vráti pôvodný apetít, čo sa vo väčšine prípadov stáva, jojo efekt je takmer nevyhnutný. Pre ženu s krehkým vzťahom k vlastnému telu je tento cyklus extrémne rizikový. Každý návrat kilogramov môže posilniť pocit zlyhania a znovu naštartovať deštruktívne správanie.
Akú cena platíme za umlčaný hlad?
Uzdravovanie z porúch príjmu potravy je vo svojej podstate proces znovunapojenia sa na telo. Naučiť sa rozpoznávať hlad, sýtosť či únavu. Dôverovať signálom, ktoré boli roky ignorované alebo potláčané. GLP-1 lieky tieto signály výrazne menia. Pocit hladu môže prakticky zmiznúť. Sýtosť prichádza po niekoľkých sústach. Pre niekoho je to úľava, no pre človeka v procese liečby PPP to môže znamenať ďalšie odpojenie od prirodzených biorytmov.
Ďalšie analýzy poukazujú na to, že pacienti, ktorí sa počas liečby spoliehajú výlučne na farmakologický zásah, môžu stratiť dôveru vo vlastné telo. Keď liek vysadia, zostávajú bez nástroja a bez vybudovaných vnútorných mechanizmov regulácie. Skutočné uzdravenie si pritom vyžaduje presný opak, a to budovanie vnútornej kompetencie.
Sociálne siete a tlak dokonalosť
Dnešná doba je dobou extrémov. Na jednej strane sa čoraz viac hovorí o body positivity, o diverzite tiel, o odmietaní toxickej diétnej kultúry. Na druhej strane algoritmy sociálnych sietí stále zvýhodňujú vizuál štíhlosti. Sama som si všimla, že hashtagy spojené s GLP-1 majú milióny zhliadnutí. Influencerky otvorene hovoria o mikrodávkovaní liekov a diskusie o tom, ako si ich zabezpečiť, kolujú naďalej v online komunitách.
Tento tlak môže byť pre ženy s históriou PPP devastujúci. Zrazu existuje jednoduché riešenie. Injekcia namiesto terapie. Rýchly výsledok namiesto pomalého, bolestivého procesu sebaprijatia. Odborníci sa však zhodujú, že pre nikoho s aktuálnou alebo prekonanou poruchou príjmu potravy by tieto lieky nemali byť dostupné bez prísneho dohľadu psychiatra a multidisciplinárneho tímu.
Kedy môže byť GLP-1 prínosom?
Je veľmi dôležité zachovať rovnováhu. GLP-1 agonisty nie sú úplne zlé. Pre mnohých pacientov s obezitou a diabetom predstavujú zásadné zlepšenie kvality života. Znižujú riziko kardiovaskulárnych ochorení, zlepšujú metabolické parametre a môžu predĺžiť život. Problém nevzniká v samotnej molekule, ale v kontexte jej použitia. Bez podpory sa môže z revolučnej terapie stať psychologická pasca. Preto ak má pacient históriu PPP, je kľúčové, aby:
- prešiel dôkladným psychiatrickým vyšetrením
- bol počas liečby v pravidelnom kontakte s terapeutom
- pracoval na emocionálnych príčinách vzťahu k jedlu
- mal nastavený nutričný plán zameraný na ochranu svalovej hmoty
Skutočné uzdravenie sa nedá aplikovať injekčne
Možno najdôležitejšou otázkou nie je, či GLP-1 funguje. Funguje. Otázkou je, čo považujeme za úspech. Je úspechom číslo na váhe? Alebo schopnosť najesť sa bez výčitiek? Schopnosť rešpektovať vlastné telo? Pocit bezpečia vo vlastnej koži?
Poruchy príjmu potravy nie sú o jedle. Sú o kontrole, o emóciách, o sebahodnote. Injekcia môže dočasne umlčať hlad, no nevylieči pocit nedostatočnosti. Preto by sme si GLP-1 nemali spájať len s kilogramami. Malo by to byť o komplexnosti ženského zdravia. O prepojení tela a psychiky. O potrebe multidisciplinárnej starostlivosti. A predovšetkým o tom, že skutočné uzdravenie neprebieha v injekčnej striekačke, ale v hlave, v terapii a v bezpečnom vzťahu k sebe samej.
GLP-1 lieky predstavujú významný medicínsky pokrok. No pre ženy s históriou porúch príjmu potravy môžu byť dvojsečnou zbraňou. Ako ženy by sme mali podporovať informovanú diskusiu. Bez démonizovania, ale aj bez nekritického nadšenia. Pretože ženské zdravie nie je iba nejaký trend, ktorá behá Instagramom. A žiadna injekcia by nemala nahradiť hlbokú, rešpektujúcu prácu na vzťahu k vlastnému telu.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov