Poznáte ten typ človeka, ktorý nikdy nie je sám? Sotva oznámi rozchod a už o pár týždňov, niekedy dokonca dní, zverejňuje na sociálnych sieťach fotografiu s novým partnerom. Všetko pôsobí rýchlo a bezbolestne. A vy si kladiete otázku: kedy sa to vlastne stihlo?
Možno ste takého človeka už stretli. A možno ste si pri čítaní týchto riadkov v duchu priznali, že sa vás to občas týka tiež. Práve pre tento vzorec správania existuje pomenovanie monkey-barring alebo monkey-branching. Výraz vychádza z predstavy opice, ktorá sa pri šplhaní po konároch nikdy nepustí jednej vetvy, kým sa však pevne nedrží ani druhej.
V partnerských vzťahoch ide o stav, keď sa jednou rukou stále držíte súčasného partnera, zatiaľ čo druhou už siahate po niekom novom. Zároveň môžeme hovoriť aj o toxickom správaní, pri ktorom zostávate vo vzťahu, no zároveň si budujete emocionálne puto s niekým iným. Samozrejme, s jasným cieľom odísť.
Na prvý pohľad to môže vyzerať ako rýchle zamilovanie po rozchode. V skutočnosti však často ide o dlhší proces, ktorý sa začína ešte predtým, než ten predchádzajúci vzťah oficiálne skončí. A práve to z neho robí tak trochu problém.
Čo je monkey-barring?
Dôležité je rozlíšiť jednu vec – monkey-barring nie je o tom, že po rozchode rýchlo spoznáte niekoho nového. Láska si nevyberá podľa kalendára a niekedy sa jednoducho stane, že sa nový človek objaví krátko po tom, čo sa jeden príbeh uzavrie.
Monkey-barring však znamená niečo iné. Znamená, že nový vzťah sa začína formovať už počas toho starého. Môže ísť o časté správy, dôverné rozhovory, zdieľanie intimít, ktoré by mali patriť partnerovi, alebo emocionálne úniky v čase, keď sa doma ešte stále hráte na to, že je všetko v poriadku.
Pre mnohých ľudí je toto správanie formou emocionálnej nevery. Hoci nemusí zahŕňať fyzickú intimitu, narúša dôveru a exkluzivitu, na ktorej je väčšina partnerských vzťahov postavená. Ako upozorňujú terapeuti, emocionálna nevera môže byť rovnako bolestivá ako tá fyzická – niekedy dokonca viac, pretože ide o vedomé presmerovanie citovej energie niekde inam.
Monkey-barring je problém najmä preto, že je založené na klamstve. Súčasný partner netuší, že v hlave toho druhého sa už píše záverečná kapitola. Investuje čas, city a budúcnosť do niečoho, čo je zo strany toho druhého v skutočnosti už ukončené.
Freepik
Keď sa vzťah rozpadne v DMs
V posledných rokoch sa veľká časť monkey-barringu presunula do digitálneho priestoru. Nezačína sa tajnými stretnutiami, ale nenápadnými správami, reakciami na príbehy či takzvaným nenápadným predstavením nového partnera na sociálnych sieťach, ako sú Instagram alebo TikTok, ešte pred oficiálnym rozchodom. Emocionálne puto sa dnes často buduje v súkromných DM správach – zdieľaním frustrácií zo vzťahu, osobných detailov či flirtovaním, ktoré si racionalizujeme ako nevinné. Hoci nejde o fyzickú neveru, dochádza k presunu citovej energie mimo aktuálneho partnerstva, čo mnohí odborníci označujú za formu emocionálnej nevery.
Digitálna doba zároveň podporuje vzorce ako orbiting či benching – teda udržiavanie ľudí na obežnej dráhe alebo na lavičke náhradníkov pre prípad, že by sa súčasný vzťah rozpadol. Vďaka sociálnym sieťam je jednoduché zostať v kontakte s bývalými len pre istotu a mať pocit, že vždy existuje záložná možnosť. Práve táto ilúzia neustálej dostupnosti nových partnerov však znižuje ochotu riešiť problémy otvorene a podporuje skákanie z jedného vzťahu do druhého bez skutočného emocionálneho uzavretia.
Prečo to vlastne robíme?
Najčastejším dôvodom je strach zo samoty. A ten je silnejší, než si mnohé z nás chcú priznať. Dlhodobá osamelosť totiž zvyšuje riziko úzkosti, depresie aj fyzických zdravotných problémov. Nie je teda prekvapením, že sa jej prirodzene snažíme vyhnúť. Problém nastáva vtedy, keď sa jej bojíme natoľko, že nedokážeme byť ani krátko samy so sebou.
Vzťah sa v našej kultúre stále vníma ako dôkaz úspechu, stability a normálnosti. Hoci spoločnosť prináša oveľa otvorenejšie diskusie o single živote, sebaláske a individuálnej slobode, podvedomý tlak tu stále je. Najmä ženy často čelia otázkam o partnerovi skôr než o kariére či osobných cieľoch.
Monkey-barring potom môže fungovať ako emocionálna poistka. Mnohí ľudia používajú nové vzťahy ako záchrannú sieť. Namiesto toho, aby zvládli nepríjemné obdobie medzi dvoma vzťahmi, hľadajú potvrdenie vlastnej hodnoty v náklonnosti niekoho ďalšieho.
Ďalším dôvodom je vyhýbanie sa konfliktu. Rozchody bolia. Otvorená komunikácia je náročná. Povedať partnerovi, že už necítite to, čo kedysi, si vyžaduje odvahu a emočnú zrelosť. Monkey-barring sa preto môže javiť ako prijateľnejší spôsob odchodu – najprv si zabezpečiť náhradu, až potom definitívne zavrieť dvere. V skutočnosti je to však len oddialenie nevyhnutného a prehĺbenie zranenia.
Je to naozaj nevera?
Mnoho párov dnes diskutuje o hraniciach vernosti otvorenejšie než kedysi. Objavujú sa otvorené vzťahy, polyamória či rôzne formy dohodnutej exkluzivity. V takýchto prípadoch je kľúčová transparentnosť a súhlas oboch strán. Monkey-barring však transparentné nie je. Je tajné. A práve to ho robí problematickým.
Ak budujete hlboké emocionálne puto s niekým iným bez vedomia partnera, porušujete implicitnú dohodu o exkluzivite – aj keď nejde o fyzický kontakt. Ako uvádzajú terapeuti, emocionálna intimita mimo vzťahu sa stáva nebezpečnou v momente, keď začnete skrývať komunikáciu alebo ju zľahčovať. Zjednodušene povedané, ak by vás znepokojovalo, keby partner robil to isté, je pravdepodobné, že prekračujete hranicu aj vy.
Kto je zranený? Odpoveď: všetci
Najviditeľnejšou obeťou je súčasný partner. Je systematicky uvádzaný do omylu, investuje do vzťahu, ktorý už existuje len formálne. Keď sa pravda odhalí, pocit zrady býva intenzívny – nielen kvôli samotnému odchodu, ale aj kvôli tomu, že sa celý čas nachádzal v ilúzii.
Menej sa hovorí o tom, že zranený môže byť aj nový partner. Najmä vtedy, ak o situácii nevie. Verí, že buduje niečo s emocionálne dostupným človekom, no v skutočnosti je súčasťou paralelného príbehu. Môže sa cítiť využitý alebo podvedený. A napokon, zraníte aj seba. Tým, že si nedovolíte byť sama, si odopierate možnosť rásť. Každý rozchod je príležitosťou na reflexiu. Čo som sa naučila? Čo chcem inak? Ak okamžite preskočíte do ďalšieho vzťahu, tento priestor zmizne.
Ako spoznáte, že sa vás to týka?
Tu je niekoľko varovných signálov:
- Vzťahy sa vám prekrývajú emocionálne, aj keď nie fyzicky.
- Už počas aktuálneho vzťahu si vytvárate záložný plán.
- Predstava, že by ste boli niekoľko mesiacov single, vo vás vyvoláva paniku.
- Často končíte vzťah až vtedy, keď máte istotu nového partnera.
- Vyhýbate sa otvoreným rozhovorom o problémoch a radšej sa emocionálne sťahujete inde.
- Flirtujete „pre istotu“, aj keď nie ste single.
Ako tento cyklus prerušiť?
Ak ste sa v niečom z vyššie uvedených bodov našli, nejde o dôvod na hanbu. Ide o príležitosť na zmenu. Prvým krokom je úprimnosť, a to voči sebe. Položte si otázku: čoho sa vlastne bojím? Je to samota? Pocit, že nie som dosť dobrá? Strach, že už si nikoho nenájdem? Psychológovia odporúčajú vedome si dopriať obdobie bez vzťahu ako investíciu do seba. Čas medzi vzťahmi môže byť priestorom na terapiu, sebapoznanie, rozvoj záujmov a budovanie identity, ktorá nestojí výlučne na partnerskom statuse.
Dôležitá je aj schopnosť viesť nepríjemné rozhovory. Ak cítite, že vzťah nefunguje, férové ukončenie je prejavom rešpektu voči partnerovi, ale aj voči sebe. A napokon, naučte sa tolerovať nepohodlie. Samota nie je zlyhanie. Je to stav, ktorý môže byť liečivý a oslobodzujúci. Hodnota ženy, ani muža, sa nemeria tým, či je vo vzťahu.
Takže ... prečo máte pocit, že musíte? Prečo máte pocit, že skákať zo vzťahu do vzťahu je jediná možnosť? Spoločnosť sa mení, no vnútorné vzorce si nesieme z detstva, z rodinných modelov, z predchádzajúcich zranení. Monkey-barring často nie je prejavom zlomyseľnosti, ale nezrelosti alebo strachu.
Dobrou správou je, že vzorce sa dajú meniť. Sebareflexia, terapia, otvorená komunikácia a vedomé rozhodnutia dokážu tento cyklus prerušiť. Skutočná emocionálna zrelosť totiž nespočíva v tom, že nikdy nie sme sami. Spočíva v tom, že dokážeme odísť čestne, zostať chvíľu sami so sebou a až potom, s čistým štítom, podať ruku niekomu novému. A práve v tom spočíva rozdiel medzi skákaním z vetvy na vetvu a vedomým budovaním vzťahu, ktorý má pevné korene.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov