Otvorený vzťah – pojem, ktorý v posledných rokoch čoraz častejšie zaznieva v diskusiách o partnerských vzťahoch. Pre niektorých je to oslobodzujúca alternatíva k tradičnému modelu monogamie, pre iných červená vlajka, za ktorou sa skrýva neistota, žiarlivosť a emocionálne zranenia. No čo to vlastne znamená mať „otvorený vzťah“ a prečo sa o tom hovorí stále viac?
Čo je to otvorený vzťah a čím sa líši od monogamie?
Na prvý pohľad môže ísť o neviazanosť. No otvorený vzťah – ak má fungovať – vyžaduje viac dôvery a komunikácie ako klasický monogamný model.
Ide o dohodu medzi dvoma ľuďmi, že ich partnerský záväzok nevylučuje romantické či sexuálne kontakty s inými osobami. Niekedy ide len o fyzickú stránku, inokedy aj o nové citové prepojenia. Neexistuje pritom jedna univerzálna forma – hranice si stanovuje každý pár individuálne.
Na rozdiel od polyamórie, kde ide o viacero plnohodnotných vzťahov paralelne, otvorený vzťah si väčšinou ponecháva „primárneho“ partnera, ku ktorému sa viaže hlbší záväzok, spolunažívanie alebo spoločné ciele. Všetko ostatné je – obrazne povedané – v prenájme.
Dôvody, ktoré ľudí vedú k otvoreným vzťahom
Najčastejší dôvod? Neuspokojené potreby – niekedy sexuálne, inokedy emocionálne alebo psychologické. Niekto túži po rozmanitosti, niekto iný cíti, že milovať viac ľudí naraz neznamená milovať menej.
Sú páry, ktoré k otvorenému vzťahu privedie dlhodobá stagnácia, inde je to už na začiatku súčasťou dohody. Dôležitým faktorom je aj narastajúca spoločenská otvorenosť – kým kedysi bola nevera stigmatizovaná, dnes sa rozlišuje medzi neúprimnosťou a dohodnutou formou vzťahu.
Z psychologického pohľadu môže byť otvorený vzťah cestou k väčšej autentickosti – človek sa učí komunikovať svoje túžby bez hanby, čeliť vlastnej žiarlivosti a prehodnocovať, čo pre neho znamená láska, vernosť či bezpečie.
Freepik
Výhody otvorených vzťahov: Sloboda, úprimnosť, rast
Jednou z najväčších výhod otvoreného vzťahu je pocit slobody – vedomie, že sa nemusíme celý život obmedzovať na jedného človeka, ak to necítime prirodzene. Partneri sa učia hovoriť o svojich túžbach, potrebách a hraniciach, čím často posilnia aj svoje vzájomné puto.
Otvorený vzťah zároveň vytvára priestor na osobnostný rast. Konfrontuje nás s našimi strachmi, žiarlivosťou a neistotami. Mnohí, ktorí sa touto cestou vydali, hovoria o väčšej sebadôvere a vedomí, že môžu byť sami sebou – bez toho, aby niekoho vlastnili alebo boli vlastnení.
Nevýhody otvorených vzťahov: Žiarlivosť, neistota, zlyhanie komunikácie
Otvorený vzťah však nie je pre každého. Najväčšou hrozbou je žiarlivosť – prirodzený ľudský pocit, ktorý sa v takomto type vzťahu nedá len tak potlačiť. Mnohí zistia, že sú ochotní zdieľať telo, ale nie srdce svojho partnera. Iní si uvedomia, že predstava otvoreného vzťahu bola krajšia ako jeho realita.
Problémom býva aj nedostatočná komunikácia. Ak si partneri nevyjasnia pravidlá alebo ak niekto zamlčuje dôležité informácie, dôvera sa rýchlo rúca. Nezriedka sa stáva, že jeden partner do vzťahu vstúpi s nevyjadrenou nádejou, že druhého „presvedčí“ k návratu k monogamii. Takéto tiché očakávania sú receptom na sklamanie.
Otvorený vzťah vs. realita
Štúdie z posledných rokov ukazujú, že otvorené vzťahy môžu byť rovnako stabilné a šťastné ako monogamné – za predpokladu, že sú postavené na dôvere, rešpekte a jasne nastavených pravidlách. Tí, ktorí majú skúsenosť s oboma formami vzťahov, často hovoria, že v otvorenom vzťahu sa museli naučiť čeliť sebe samým oveľa hlbšie.
V súčasnosti sledujeme aj istý spoločenský posun – otvorené vzťahy už nie sú výsadou „hippies“ alebo minorít. Otvorene o nich hovoria aj mladé mestské páry, ľudia s deťmi či po dlhých manželstvách. Nejde o výstrelok, ale o reálnu alternatívu.
Bez pravidiel to nejde: Ako si nastaviť hranice v otvorenom vzťahu
Otvorený vzťah môže pôsobiť ako slobodný priestor, no práve jasne stanovené hranice a pravidlá ho robia bezpečným. Každý pár si ich vytvára na mieru – neexistuje univerzálna šablóna, no niektoré témy sa opakujú častejšie než iné.
1. Čo je v otvorenom vzťahu dovolené a čo nie
- Sex s inými ľuďmi: áno alebo nie? A ak áno, iba jednorazovo alebo aj opakovane?
- Citové väzby: Je v poriadku sa zaľúbiť do niekoho iného?
- Typ kontaktov: Randenie, sex alebo len flirt? Každé má inú váhu.
2. Stretávanie sa s inými partnermi v otvorenom vzťahu
- Časové obmedzenia: Mimo spoločných víkendov? Iba keď je druhý partner mimo mesta?
- Miesto stretnutí: Nesmie sa to diať doma? Iba na neutrálnom území?
- Frekvencia: Je v poriadku mať viac kontaktov mesačne alebo iba príležitostne?
3. Komunikácia a informovanosť v otvorenom vzťahu
- Koľko si hovoriť? Všetko do detailov, len základné informácie alebo vôbec nič?
- Povinnosť priznať sa: Treba každé nové stretnutie oznámiť vopred alebo stačí spätne?
- Bezpečnosť: Napr. povinnosť používať ochranu, informovať o zdravotnom stave.
4. Emocionálna údržba otvoreného vzťahu
- Check-iny: Pravidelné rozhovory o tom, ako sa obaja cítia.
- Zmena pravidiel: Možnosť kedykoľvek upraviť dohodu, ak niečo prestáva fungovať.
- Rešpektovanie limitov: Ak jeden partner niečo už nezvláda, druhý to rešpektuje.
5. Priorita primárneho vzťahu
- Časová a emocionálna exkluzivita: Napr. dôležité sviatky trávime spolu.
- Zdieľané záväzky: Otvorené vzťahy nesmú ohroziť spoločný život, deti, bývanie či plány.
- Lojalita: Aj keď máme iných, stále sme si navzájom najbližší.
Kľúč k úspechu? Pravidlá nebrať ako obmedzenia, ale ako nástroje, ktoré chránia vzťah aj jednotlivcov. Práve vďaka nim môže byť otvorený vzťah bezpečný, funkčný a ľudsky udržateľný.
Otvorený vzťah nie je pre slabých
Mať otvorený vzťah nie je „ľahšia“ verzia vzťahu. Práve naopak – vyžaduje viac práce, komunikácie, psychologickej zrelosti a schopnosti zvládať neistotu.
No pre niektorých ľudí je to cesta, ako zostať verní sebe, nežiť v klamstve, a pritom zostať vo vzťahu s niekým, s kým sa chcú deliť o život. Nie je to model pre každého. Ale môže byť prekvapivo funkčný – ak sú obaja partneri úprimní, odvážni a ochotní rásť spolu aj oddelene.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
