V modernej dobe, keď je starostlivosť o duševné zdravie na vzostupe, sa objavujú čoraz kreatívnejšie spôsoby, ako uľaviť preťaženej mysli. V Japonsku, krajine technológií, rituálov a citlivej estetiky, vznikol koncept, ktorý znie ako scenár z romantického filmu - akurát je úplne skutočný.
Služba Ikemeso Danshi ponúka ženám možnosť prenajať si príťažlivého muža, ktorý im robí spoločnosť pri sledovaní smutných filmov a jemne im utiera slzy. Znie to zvláštne, možno až bizarne, no má to svoje opodstatnenie. Japonci veria v katarziu cez plač, a táto služba sa stala odpoveďou na narastajúci hlad po emocionálnom uvoľnení.
Dnes sa svet stále viac otvára myšlienkam, ktoré v sebe spájajú netradičnú starostlivosť, emocionálnu blízkosť a spoločenskú úľavu. To, čo sme kedysi považovali za intímne a súkromné, dnes dostáva priestor aj v organizovaných formách. Služba Ikemeso Danshi je toho živým príkladom - nie je to rande, ani psychoterapia. Je to priestor, kde je smútok vítaný a kde slzy nie sú známkou slabosti, ale prirodzenej potreby tela a duše.
Rui-katsu: Trend vedomej emočnej očisty
Fenomén plaču ako terapeutického nástroja neostal len pri jednej službe. Postupne sa stal súčasťou širšieho trendu, známeho ako rui-katsu - v preklade to znamená hľadanie slz. Rui-katsu je aktivita, pri ktorej ľudia zámerne vyhľadávajú momenty vyvolávajúce plač. Najčastejšie cez filmy, hudbu, poéziu či spomienky. Jeho cieľ je jednoduchý, a to uľaviť od emočného napätia, prežiť vlastný vnútorný svet a potom sa uvoľnený vrátiť späť do každodennosti.
Psychológovia upozorňujú, že plač má silný biochemický účinok. Počas emocionálneho plaču sa uvoľňujú hormóny a neurotransmitery - napríklad oxytocín a endorfíny, ktoré prinášajú pocit úľavy a blízkosti. Zároveň klesá hladina kortizolu, hormónu stresu.
Nie je preto prekvapením, že rui-katsu má v Japonsku úspech. Tradičná kultúra uprednostňuje zdržanlivosť, slušnosť a kontrolu nad emóciami. Plač v bezpečnom prostredí, navyše po boku empatickej osoby, pôsobí ako ventil, ktorý pomáha zvládnuť tlak spoločenských očakávaní.
Zaujímavé je aj to, že rui-katsu nezažíva rozmach len v Japonsku. V mestách ako Soul, Taipei, New York či Londýn vznikajú crying rooms (relaxačné miestnosti na vyplakanie sa), filmové večery na uvoľnenie a dokonca aj skupinové stretnutia zamerané na emocionálnu katarziu. Ide preto o výrazne rastúci trend v rámci mikro-wellnessu.
Depositphotos
Prečo ženy hľadajú priestor pre slzy?
Pandémia, sociálna izolácia, tlak na výkon, starostlivosť o rodinu, neistota v práci - všetky tieto faktory zohrali za posledné roky obrovskú rolu v tom, že ženy stále častejšie hľadajú priestory, kde môžu byť emočne autentické. Zatiaľ čo joga, meditácia či terapia ostávajú veľmi obľúbené, mnohí hľadajú doplnkový spôsob zvládania emócií, ktorý pôsobí prirodzene a jednoducho.
Plač sa zmenil z niečoho, čo sa snažíme potlačiť, na nástroj, ktorý vieme vedome využiť. Výskumy potvrdzujú, že emocionálny plač prináša nielen okamžitú úľavu, ale môže dlhodobo podporovať aj psychickú rovnováhu.
Sedenie prebieha v pokojnej atmosfére. Klientka si sama zvolí film alebo žáner, ktorý v nej prirodzene vyvolá emócie - obvykle romantické alebo rodinné drámy. K dispozícii má vreckovky, teplý nápoj a spoločnosť sprievodcu, ktorého úlohou je zachovať bezpečné prostredie bez posudzovania či zásahov.
Ženy, ktoré služby využívajú, hovoria najmä o pocite bezpečia a prijatia. O tom, že sa konečne môžu uvoľniť, nehrať žiadnu rolu, prestať byť silné či stále usmiate. Mnohé opisujú skúsenosť ako možnosť na chvíľu odložiť všetko, čo sa hromadí vo vnútri - nároky, sklamania, smútky - a nechať ich vyplaviť cez slzy.
Ako vznikla japonská túžba po citlivosti?
Aby sme pochopili popularitu Ikemeso Danshi a rui-katsu, musíme sa vrátiť k japonskej kultúre. Japonsko je krajina kontrastov. Moderné, technologicky najvyspelejšie mestá na svete žijú rýchlo, intenzívne a s dôrazom na možnosť nepretržitej práce. Zároveň je to krajina poriadku, spoločenskej harmónie a snahy nezaťažovať druhých.
To v praxi znamená, že ľudia často prežívajú stres v tichosti. Pracovná kultúra je náročná - mnoho Japoncov trávi v práci dlhé hodiny, domov sa vracajú neskoro a na osobné vzťahy ostáva málo času. Sociálne väzby sa oslabujú, vzniká osamelosť, dokonca aj u ľudí, ktorí žijú obklopení inými.
Nie náhodou sa práve v Japonsku objavili slová ako karoshi, smrť z prepracovania, a zároveň koncepty, ktoré majú pomôcť udržať duševnú rovnováhu - Hygge, wabi-sabi alebo kintsugi.
Rui-katsu je ďalším z týchto konceptov, no viac orientovaným na emócie. Z pohľadu spoločenského nastavenia je revolučný, pretože pozýva ľudí, aby vyjadrili to, čo bolo dlho potláčané. Japonci tak paradoxne vytvorili priestor, kde môžete plakať v prítomnosti cudzieho človeka, a cítiť sa pri tom menej sami, menej zvláštni a viac ľudskí.
Psychológia plaču: Prečo slzy liečia?
Plač je jedinečný ľudský mechanizmus, prostredníctvom ktorého spracúvame emócie. Ako jediný živočíšny druh vytvárame emocionálne slzy - tie, ktoré vznikajú, keď nás zasiahne smútok či pretlak pocitov. Podľa výskumov emocionálny plač znižuje hladinu stresového hormónu kortizolu, uvoľňuje oxytocín a endorfíny, ktoré podporujú pocit bezpečia, úľavy a prepojenia s ostatnými. Slzy zároveň dokážu zlepšiť spánok a pomáhajú telu vrátiť sa do rovnováhy po intenzívnom strese.
Najsilnejšie účinky plaču sa podľa vedcov objavujú vtedy, keď má človek pocit podpory a bezpečia - či už fyzickej, alebo emocionálnej. Preto je pre mnohých oveľa jednoduchšie uvoľniť emócie v prítomnosti človeka, ktorému dôverujú. Práve na tomto princípe je postavená aj služba Ikemeso Danshi.
Dokáže vytvoriť priestor, kde nemusíme nič vysvetľovať ani sa ospravedlňovať za svoje pocity. Stačí byť a plakať. Pomáha to uzavrieť stresový cyklus a prináša pocit ľahkosti, akoby sa v tele po dlhom čase opäť uvoľnil prebytočný tlak.
Depositphotos
Je to terapia?
Hoci sa služba Ikemeso Danshi na prvý pohľad môže zdať ako forma alternatívnej psychologickej pomoci, v skutočnosti ňou nie je. Nenahrádza odbornú terapiu, diagnostiku ani liečbu psychických ťažkostí. Sama spoločnosť to otvorene komunikuje - ide o doplnkový emočný zážitok, nie terapeutický zásah.
Zmyslom služby je vytvoriť priestor, kde môže človek bezpečne prežiť emócie - bez hodnotenia, bez vysvetľovania, bez povinnosti mať všetko pod kontrolou. Mnohí ľudia, najmä ženy, sú v každodennom živote vystavení obrovskej emocionálnej záťaži. Často si ani nedovolia prežívať smútok alebo frustráciu, pretože na to nie je čas.
Práve preto môže byť jednoduchý akt zdieľania smutného filmu a následného bezpečného plaču v prítomnosti iného človeka mimoriadne osviežujúci. Môžeme sa odpojiť od povinností a dovoliť si cítiť.
Nie je to terapeutický proces v profesionálnom zmysle. Nikto neanalyzuje detstvo, vzťahy ani hlboké príčiny smútku. Nejde o liečbu, ale o podporu. Z psychologického pohľadu môže takáto forma emocionálneho uvoľnenia dopĺňať tradičné formy starostlivosti o duševné zdravie - podobne ako meditácia, joga či pobyt v prírode. Je to taká novodobá verzia wellness. Nie pre telo, ale pre vnútorný svet.
Hoci sa môže zdať zvláštne plakať po boku krásneho cudzieho muža, koncept Ikemeso Danshi v sebe spája niečo viac. Nie každý však tento koncept vníma pozitívne. Kritici upozorňujú, že prenajímanie ľudskej empatie môže viesť k odcudzeniu. Ak sa emocionálna podpora stane tovarom, čo to hovorí o spoločnosti?
Je dôležité si však uvedomiť, že Ikemeso Danshi nie je psychologická služba, ale skôr zážitok. Neponúka riešenie hlbokých tráum, ale poskytuje priestor na emočnú úľavu. Pri vážnejších problémoch je odborná pomoc nevyhnutná. Napriek tomu trend rastie. V roku 2025 sa totiž pozornosť presúva od statickej self-care (kúpeľ, film či domáci relax) k interaktívnej emocionalite - k ľudskému kontaktu, ktorý je bezpečný a dostupný. A tak sa zdá, že budúcnosť patrí emocionalite. Trend Ikemeso Danshi nám ukazuje, že aj slzy môžu byť súčasťou wellnessu a uzdravenia.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
