Nie každá žena, ktorá si vybuduje stabilnú kariéru, sa rozhodne všetko prehodnotiť a začať odznova — a už vôbec nie na opačnom konci sveta. Talentovaná Evelin Jurković patrí medzi tie, ktoré mali istotu na dosah, no napriek tomu sa rozhodli vystúpiť z komfortu a nasledovať vlastný pokoj.
Za viac než dekádu v tetovacom svete si vybudovala silné meno, vlastné štúdio a estetický rukopis, ktorý je rozpoznateľný na prvý pohľad. Skúsenosti zbierala nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí — a dnes jej život pokračuje v Bangkoku, kde sa popri tvorbe venuje aj podnikaniu a investíciám.
Rozhovor s ňou však nie je len o tetovaní, cestovaní či kariére. Je aj o tlaku, ktorý na ženy kladie spoločnosť. O momentoch, keď úspech prestane dávať zmysel či o hľadaní vlastnej hodnoty mimo očakávaní okolia. Zistíte, čo sa skrýva za rozhodnutím odísť zo „abezpečeného života, prečo estetika nemusia znamenať automaticky spokojnosť, ako vyzerá realita života medzi Európou a Áziou a prečo sa dnes úspech definuje úplne inak než kedysi.
1. Evelin, za sebou máš viac než 13 rokov v tetovacom svete, vlastné štúdio na Slovensku, pracovnú skúsenosť v Paríži a dnes žiješ v Bangkoku. Čo ťa viedlo k tomu urobiť taký výrazný životný krok a začať novú kapitolu práve tam?
Odpoveď je samozrejme komplikovaná, no pokúsim sa povedať to jednoducho — nebola som šťastná a mala som pocit, že miesto, kde žijem, ma už viac nedokáže ľudsky ani profesionálne obohatiť. Život, ktorý som posledné roky žila, síce napĺňal všetky spoločenské očakávania, no nevedela som si predstaviť v ňom zotrvať, pretože ma nebavil. Bojovala som s tým tak dlho, ako sa dalo.
Uvedomujem si, že na konci dňa som mala všetko — stabilnú a výnosnú kreatívnu prácu, dizajnový domov, vzťah s manželom, ktorý si niekedy sama závidím. Práve preto som si svoje pocity ešte nedávno vyčítala.
Mám chvíľami pocit, že mnoho ľudí vníma to, že sme sa s manželom rozhodli odísť do Bangkoku ako nejaký „yolo life“. Považujem to za extrémne zjednodušenie toho, ako to je v skutočnosti. Nešli sme sem ani na dlhšiu dovolenku, ani vandrovať, backpackovať či hľadať sa. Odísť do zahraničia s batohom v situácii, keď človek nemá čo stratiť a môže len získať, nie je náš prípad.
V Bangkoku sa síce snažíme vybudovať si zázemie, no na Slovensku máme naďalej rozbehnuté projekty. Hľadáme cesty, ako podnikať a zároveň žiť rozmanitý život. V konečnom dôsledku je to však ešte náročnejšie, ako keby sme neodišli nikam.
2. Pre tých, ktorí ťa ešte nepoznajú – ako by si opísala svoj umelecký rukopis? Čo ťa vizuálne, esteticky a emocionálne priťahuje pri tvorbe tetovaní a aké motívy sú ti najbližšie?
Moje meno sa spája predovšetkým so štýlom fineline. Považujem ho za najkrajší — technicky je veľmi náročný, aj tá najmenšia chyba je okamžite viditeľná. Nikdy sa mi nepáčili tetovania, ktoré pôsobili tvrdo, ženám uberali na jemnosti alebo pútali pozornosť viac na seba než na človeka, ktorý je ich nositeľom.
Preto som od samotného začiatku hľadala cestu, ako docieliť niečo, čo som videla na začiatku svojej kariéry iba na Pintereste — delikátne línie, minimálne alebo veľmi jemné tieňovanie, precíznu typografiu. A ako žena prirodzene inklinujem k tým ženskejším motívom.
Instagram / @eweltattoo
3. Vo svojej práci otvorene komunikuješ rešpekt, body positivity a hate-free priestor. Máš pocit, že sa dnes mení spôsob, akým ľudia vnímajú telo, krásu, individualitu a tetovanie?
Ak mám byť úprimná, v poslednom čase som svoju pozornosť radšej smerovala inam, pretože ma to začalo vyčerpávať. Mám pocit, že vojny medzi jednotlivými názorovými skupinami budú prebiehať ešte dlho, azda aj preto, že príliš veľa ľudí vidí svet ešte stále čiernobielo. Máš plastiku? Si povrchná alebo nevyrovnaná. Máš kilá navyše? Si lenivá a nebudeš svoju prácu robiť dobre, nemáš disciplínu, zlyhala si ako ľudská bytosť. Si matka a tvoje telo je dva týždne po pôrode vyčerpané a zničené? Zlyhala si.
Nerozumiem tomu, čo je také zlé na tom, ak sa niekto rozhodne pre operáciu alebo zákrok, pretože chce vyzerať inak alebo lepšie, a to hlavne v situácii, keď to súčasná medicína bez nejakých zásadných komplikácií umožňuje. Ak to človek robí pre seba a nie pre iných alebo tlak okolia, je to výsostne jeho vec a okolie by ho za to rozhodne nemalo súdiť.
Rovnako by ho však nemalo súdiť za to, ak vo svojom živote namiesto svojho výzoru prioritizuje niečo iné. Nemusí predsa každému záležať na rovnakých veciach — sú ľudia, ktorí radšej čítajú fantasy, celé dni sa vŕtajú vo svojej záhradke, prípadne trávia dni so svojimi deťmi v detskom kútiku, zatiaľ čo iní ich trávia vo fitku.
Úprimne nerozumiem tomu, prečo sa ľudia potrebujú zaoberať životmi iných, prečo majú potrebu niekoho ponižovať alebo pridávať hnusné komentáre na sociálnych sieťach. Internet zjavne vytvoril bezpečné ostrovčeky pre zúfalcov, ktorí si vybíjajú svoju frustráciu a nahromadené zlo. Nekonečný konflikt identít ma prestal baviť.
4. Zároveň si nastavila jasné hranice a niektoré motívy – napríklad symboly nenávisti či extrémizmu – netetuješ. Prečo je pre teba dôležité mať ako umelkyňa aj hodnotový postoj?
Robím to predovšetkým kvôli sebe — mám nulový záujem tráviť čas s ľuďmi, ktorí sú toxickí a svoj primitivizmus a nenávisť potrebujú ešte aj vystavovať ostatným na obdiv. Myslím si, že v záujme vlastného duševného zdravia je nevyhnutné stanoviť si hranice aj v práci. Okrem toho tetovať veci, ktoré symbolizujú nenávisť, je protizákonné. Nedáva to skrátka zmysel zo žiadnej perspektívy.
5. Tvoja cesta však nie je len o tetovaní. Popri kreatívnej kariére sa venuješ aj realitám a investičným príležitostiam. Ako vzniklo toto prepojenie umenia a podnikania?
Pri tejto otázke som si na chvíľu predstavila samu seba v obleku v aute s logom nejakej populárnej investičnej skupiny (smiech), pretože to znie, že som vlk z Wall Street, ktorý ťa pozve na kávu a možno aj bude chcieť poistiť alebo sa rozprávať o výnosných modeloch investovania.
Môj manžel už dlhšie aktívne pracuje s kúpou, redesignom a predajom nehnuteľností. Ja som sa v tom ocitla až neskôr, v úvode skôr s home stagingom, no minulý rok, keď som potrebovala vyslovene pauzu od svojej práce, som si obliekla aj montérky. Nikdy mi nevadilo robiť prašnú a špinavú manuálnu prácu, ako napríklad brúsenie alebo vytrhávanie starej podlahy.
Preto sa nad podobnými komentármi na sociálnych sieťach, napríklad typu, že ma niekto financuje, dokážem už len pousmiať. Na konci dňa sme totiž s manželom všetko súčasne — robotníci, remeselníci, dizajnéri, manažéri a predajcovia. Navyše, nepovažujem to za výnimočnú alebo inšpiratívnu prácu. To isté robí mnoho ľudí na Slovensku.
Instagram / @eweltattoo
6. Dnes s partnerom žijete v Bangkoku a mapujete investičné príležitosti rôzne po svete, o ktorých tvoríte obsah na sociálne siete. Čo chcete ľuďom cez tento content odovzdať?
Náš obsah sa nesnaží prezentovať investičné príležitosti ani rýchle návody na úspech. Na sociálnych sieťach je už dnes viac než dosť profilov, ktoré vytvárajú ilúziu, že stačí jeden odvážny krok a o pár dní máte financie na prvé investície, ktoré sa točia samé. My sa touto cestou nechceme uberať.
Na sociálnych sieťach, konkrétne na Instagrame a čoskoro aj na Hero Hero, s manželom zdieľame náš každodenný život, ktorý z pohľadu človeka žijúceho na Slovensku bežný nie je, keďže žijeme v Bangkoku. Tu stačí vykročiť z bytu a do pár minút sa udeje alebo objaví niečo zaujímavé alebo absurdné.
Content, ktorý tvoríme a v budúcnosti chceme tvoriť, je predovšetkým o tom, že život sa dá žiť rôznymi spôsobmi, pričom neexistuje ten správny. Účty, ktoré sa tvária, že život je jednoduchý a neobsahuje zlé a komplikované momenty, ma nikdy nebavili. Verím v úprimnosť a autenticitu.
7. Bangkok je vnímaný ako dynamické centrum Ázie. Vidíš tam potenciál, ktorý v Európe často chýba? V čom je podľa teba tamojší trh zaujímavý pre investorov?
Bangkok je zaujímavý už len tým, aký je obrovský. A práve vďaka jeho veľkosti tu prežívajú biznis modely, ktoré by inde nemali šancu na prežitie. Podnikanie tu je však problematické z legislatívneho hľadiska — ľudia prichádzajúci z Európy, až na veľmi špecifické situácie, potrebujú lokálneho partnera.
Podnikanie je tu teda predovšetkým o tom, že sa musíte vyznať v ľuďoch a až potom v tom, ako to tu celé funguje. Hoci je to z pohľadu Európana limitujúce, má to aj pozitívny rozmer — Thajsko sa na jedno veľké blikajúce KFC v rukách zahraničných investorov zmení o niečo pomalšie.
Instagram / @eweltattoo
8. Keď dnes hodnotíš krajiny alebo mestá z investičného pohľadu, čo sleduješ ako prvé?
Každý potenciálny investor by na túto otázku odpovedal rovnako — cenu práce, celkový tok peňazí, vymožiteľnosť práva a fungujúce inštitúcie, transparentné a zmysluplné pravidlá, priaznivú daňovú politiku a v neposlednom rade aj celkovú politickú a spoločenskú stabilitu. Teda presne to isté, čo na Slovensku v ostatných rokoch až príliš zlyháva.
9. Ak by dnes niekto uvažoval nad prvou investíciou v zahraničí, čo by si mu poradila z vlastnej skúsenosti? Na čo si dať najväčší pozor?
Necítim sa byť v pozícii, aby som dávala niekomu múdre rady v tejto oblasti, na to moje pôsobenie na sociálnych sieťach nie je orientované — cítila by som sa ako finančný poradca. Životná skúsenosť mi však vždy nanovo hovorí, že najväčší pozor si treba dávať na ľudí.
10. Mnohí snívajú o živote odkiaľkoľvek, no realita býva niekedy náročnejšia. Ako vyzerá váš každodenný život medzi cestovaním, tvorbou obsahu, investíciami a budovaním zázemia v zahraničí?
Áno, je to pravda. Život je tým náročnejší, čím ťažšie dosiahnuteľné ciele si človek kladie. Navyše, bez ohľadu na to, ako poctivo si človek veci naplánuje, život sa dokáže veľmi rýchlo a častokrát aj veľmi nepríjemne skomplikovať.
My sme napríklad prvý mesiac v Bangkoku strávili takmer výlučne tým, že sme hľadali bývanie. Nepredpokladali sme, že sa to stane — navonok to totiž vyzerá tak, že ponuka ďaleko predbieha samotný dopyt. A to ani nehovorím o ďalších veciach, ktoré so životom v tak odlišnom systéme súvisia.
Aktuálne sme napríklad vo Vietname, kde čakáme na kladné vybavenie mojej žiadosti o dlhodobé víza. Bývame pritom v izbe, ktorá nemá okno, a klimatizácia viac hrkoce a vrčí, než chladí.
Samozrejme, na pozadí máme rozbehnuté projekty na Slovensku — moje štúdio a niekoľko nehnuteľností, ktoré rekonštruujeme na fázy a aj bez našej aktívnej prítomnosti tam prebiehajú stavebné práce. Zvažujeme tiež jeden projekt v ďalšej krajine. Skôr či neskôr tak budeme musieť z Thajska na nejaký čas vycestovať.
Instagram / @eweltattoo
11. Je niečo, čo by si si z thajskej mentality chcela preniesť späť do Európy?
Mentalitu vnímam ako celok, preto si nemyslím, že je z nej možné niečo vybrať a presunúť niekam inam. V pozadí akejkoľvek mentality je politický systém, história, kultúra, náboženstvo a milión iných viac či menej podstatných faktorov.
Navyše, ľudia sú aj naprieč jednou spoločnosťou nesmierne odlišní a to, čo ja ako mentalitu vnímam, môže byť iba prejavom toho, že žijem v bubline. Nerada by som preto vynášala súdy o tom, akí ľudia žijú v tej-ktorej krajine.
Čo by ma však určite potešilo, je to, keby sa ľudia na Slovensku menej sústredili na ostatných a viac na seba. Samozrejme, s výnimkou politikov, kde by to malo fungovať presne naopak.
12. Napokon, je Bangkok tvoja finálna destinácia, alebo je to ďalšia zastávka na ceste?
Mám 34 rokov a som presvedčená, že pred sebou mám ešte obrovský kus cesty. Ak by som sa túžila usadiť a prestať spoznávať svet, neodišla by som nielen do Bangkoku, ale ani do Paríža.
Bangkok je pre mňa nateraz miestom, ktoré asi najviac vystihuje pojem domov, teda miesto, kde mi moja vlastná existencia dáva zmysel. Máme tu v dlhodobom prenájme byt, máme tu naše osobné a obľúbené veci a dokonca sme si boli kúpiť už aj lampy či sušiaky na prádlo v Ikei, takže akiste chápeš vážnosť situácie (smiech).
Veľmi špeciálne miesto v mojom srdci má však egyptský Dahab — je to pre väčšinu ľudí neznáma alebo neatraktívna destinácia hodinu cesty od Sharm el Sheikh. Nie je to však ďalšia turistická destinácia. Dahab je, aspoň zatiaľ, turizmom „nezdeformovaný“, surový Egypt.
Na pláži vás neobťažujú predavači ponúkajúci všetko od slnečných okuliarov a parfémov až po pofidérne výlety loďou. Pôvodní obyvatelia Dahabu sú beduíni, ešte stále tam preto možno zachytiť záblesky tradičného a jednoduchého spôsobu života — po uliciach sa prechádzajú kozy s kapsičkami, ľudia sú tam pohostinní a keď cítia, že ich rešpektujete, ponúknu vás čajom.
Dahab je navyše unikátnym miestom aj tým, že sa tam nachádza tzv. Blue Hole (Modrá diera). Ide o obrovskú podmorskú priepasť priamo na pobreží Červeného mora. Má hĺbku okolo 100+ metrov a je to takmer dokonale kruhový otvor v koralovom útese. Je to naozaj krásne miesto na potápanie a freediving.
Je však aj dosť nebezpečné, a to hlavne pre neskúsených a nepokorných potápačov. V potápačskej komunite má dokonca prezývku cintorín. Freediving (nádychové potápanie) je jednou z mojich životných vášní. V Dahabe by som preto v nasledujúcom období rada trávila pár mesiacov z roka.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @eweltattoo
0 komentárov