Keď sa povie mladá generácia, mnohé z nás si predstavia otvorenosť, pokrokové postoje, citlivosť voči spoločenským témam či prirodzenú podporu rovnosti. To je to, čo definuje Gen Z. Mladí predsa vyrastali v prostredí sociálnych sietí, inkluzívnych diskusií a v čase, keď sa o rôznych formách diskriminácie hovorí viac než kedykoľvek predtým. Napriek tomu najnovšia celosvetová štúdia ukazuje niečo prekvapivé - generácia Z je vo vnímaní rovnosti pohlaví najviac polarizovaná zo všetkých generácií.
A čo je ešte zaujímavejšie, rozdiely nevznikajú medzi jednotlivými krajinami, socioekonomickými skupinami či úrovňou vzdelania, ale najmä medzi mužmi a ženami tej istej generácie. Téma, ktorá by mala byť jadrom moderných diskusií, sa tak mení na zdroj napätia, nepochopenia a vzájomnej frustrácie.
Prečo mladé ženy podporujú feminizmus výrazne viac než muži z Gen Z
Výskum realizovaný King’s College London v spolupráci s agentúrou Ipsos UK zahŕňal takmer 24-tisíc respondentov z 30 krajín sveta. Zistenia naznačujú, že muži a ženy generácie Z majú najodlišnejšie postoje k feminizmu, genderovým rolám a rovnosti pohlaví spomedzi všetkých vekových skupín.
Až 53 % žien z Gen Z sa považuje za feministky, no medzi mužmi rovnakej generácie to tvrdí len 32 %. Rozdiel vyše 20 percentných bodov je najväčší zo všetkých generácií. Pre porovnanie, medzi mileniálmi je tento rozdiel menší a u generácie X je ešte výraznejšie vyvážený.
Dôležité však je, že muži z Gen Z sú len o málo feministickejší než ich otcovia. U baby boomerov sa za feministov označuje 28 % mužov, čo znamená, že mladší muži nepreukazujú výrazný posun smerom k podpore ženských práv, napriek tomu, že vyrastali v liberálnejšom prostredí. To naznačuje, že problém neleží v nevedomosti, ale skôr v hodnotových preferenciách, tlakoch modernej spoločnosti alebo pocitoch identity, ktoré sa menia rýchlejšie, než sú mnohí schopní spracovať.
Muži z Gen Z hovoria, že sa od nich žiada príliš veľa
Ďalším dôležitým bodom výskumu je subjektívne vnímanie toho, čo od mužov očakáva moderná spoločnosť. Až 60 % mužov z Gen Z tvrdí, že sa od nich v boji za rovnosť žien chce príliš veľa. Medzi ženami rovnaký pocit uvádza iba 38 %. Ide opäť o najväčší rozdiel naprieč generáciami.
Ukazuje to aj istý emotívny trend, ktorý sa dnes často označuje ako gender fatigue alebo únava z diskusií o rovnosti. Mladí muži sa cítia byť čoraz viac kritizovaní, vyzývaní k zmene a zároveň majú obavu, že akékoľvek zlyhanie bude interpretované ako nedostatok empatie alebo rešpektu voči ženám. Mnohí vnímajú, že ich tradičné roly sa menia rýchlejšie, než sú pripravení akceptovať.
Pre ženy, ktoré už roky bojujú za spravodlivejšie podmienky, môže takýto postoj pôsobiť nepochopiteľne. No pre mužov, ktorí vyrastali v ére sociálnych sietí, ekonomickej neistoty a nejasných očakávaní voči ich budúcnosti, môže byť tlak rovnako reálny ako túžba žien po rovnosti.
Depositphotos
Keď snaha o rovnosť zájde priďaleko
Viac než polovica mužov Gen Z verí, že podpora ženských práv už vedie k diskriminácii mužov. Presné číslo je približne 57 %. U žien rovnaký názor zastáva len 36 %. Opäť ide o najväčší rozdiel zo všetkých generácií. Tento pocit môže prameniť z niekoľkých faktorov:
- neistota na trhu práce, kde sú ženy podporované programami zameranými na diverzitu,
- tlak, aby muži pracovali na sebe emocionálne aj sociálne,
- strach zo zlyhania v nových genderových normách,
- pocit, že niečo sa mužom berie, aby sa to dalo ženám.
Je to však nepresná interpretácia rovnosti, ktorá môže vytvárať obranné reakcie a brániť konštruktívnemu dialógu. Feministické hnutia posledných rokov sa snažia zdôrazňovať, že rovnosť prospieva všetkým - umožňuje mužom byť emocionálnejšími, znižuje tlak na výkon, podporuje rovnomernejšie rodičovstvo či férovejšie pracovné podmienky.
Napätie medzi pohlaviami rastie
Jedným z fascinujúcich výsledkov je aj to, že práve mladí ľudia pociťujú najväčšie napätie medzi pohlaviami. Až 59 % príslušníkov Gen Z tvrdí, že napätie medzi mužmi a ženami je vysoké. Staršie generácie tento pocit vnímajú oveľa menej - napríklad u baby boomerov je to len okolo 40 %. Zaujímavé je aj rozloženie podľa krajín. Najvyššie napätie hlásia mladí v Južnej Kórei (až 76 %), kde sú diskusie o feminizme veľmi polarizované. Naopak, krajiny ako Veľká Británia patria medzi tie, kde je napätie podľa respondentov nižšie.
Čo to znamená pre spoločnosť? Mladí ľudia síce vyrastali v technologicky prepojenom svete, no zároveň boli vystavení rýchlemu tempu zmien, neustálym diskusiám o identite, roliach a správaní. To môže viesť k preťaženiu, zmätku a dokonca k odporu voči témam, ktoré by za iných okolností boli prirodzene prijaté. Hoci sú postoje Gen Z často protichodné, väčšina ľudí vo všetkých sledovaných krajinách sa zhodla, že rovnosť pohlaví je pre nich osobne dôležitá. Až dve tretiny respondentov, naprieč generáciami, považujú rovnosť za hodnotu, ktorú treba podporovať.
Rozchádzajú sa však v názore na to, ako účinné sú vládne opatrenia, firemné politiky, programy zamerané na diverzitu či verejné kampane. Mnohí mladí neveria, že rovnosť bude v najbližších rokoch napredovať tak rýchlo, ako by si želali. Iní sa zas boja, že napreduje až príliš. Aj to ukazuje, aké hlboké a komplexné je hodnotové spektrum generácie Z.
Prečo je práve generácia Z taká rozdelená?
1. Rýchle spoločenské zmeny a tlak na adaptáciu
Gen Z vyrástla v časoch, keď sa menia nielen pracovné podmienky, ale aj predstavy o rodine, partnerstve, maskulinite či ženskosti. Zatiaľ čo pre ženy môžu byť tieto zmeny oslobodzujúce, pre mnohých mužov sú zdrojom straty istoty. Menia sa pravidlá, ktoré boli desaťročia stabilné.
2. Sociálne siete a toxické diskusie
Algoritmy veľkých platforiem často podporujú polarizáciu. Mladí muži sa môžu ocitnúť v komunitách, ktoré sú proti feminizmu, rovnako ako mladé ženy môžu čítať extrémne feministické názory. Žiadna z týchto bublín nepodporuje dialóg, ale konflikt.
3. Ekonomická neistota
Mladí čelia nárastu cien bývania, nestabilným pracovným podmienkam, tlaku na výkon bez záruky istoty a tiež konkurencii na trhu práce. V takom prostredí môže každá ďalšia výzva, vrátane rovnosti, pôsobiť ako preťaženie.
4. Kríza identity mužov
O mužských roliach sa hovorí veľa, no nie vždy s empatiou. Mnohí mladí muži cítia, že tradičné roly sú kritizované, no nové ešte neboli presne definované. To vytvára priestor pre pocity straty alebo odporu.
Depositphotos
Čo pomôže preklenúť priepasť medzi mladými mužmi a ženami?
Je skutočne nevyhnutné, aby spoločnosť prestala prezentovať rovnosť ako súboj pohlaví. Rovnosť by mala byť komunikovaná ako prínos pre celú spoločnosť - pre ženy, mužov, deti, rodiny aj ekonomiku. Odborníci zdôrazňujú niekoľko riešení:
- kvalitné vzdelávanie o rovnosti a jej prínosoch,
- vytváranie bezpečných priestorov na diskusiu medzi mužmi a ženami,
- podpora duševného zdravia mladých mužov, ktorí prežívajú tlak a neistotu,
- moderné rodinné politiky, ktoré uľahčujú rovnomerné delenie povinností,
- otvorená komunikácia, ktorá neútočí, ale vysvetľuje.
Rovnosť nie je boj medzi mužmi a ženami, ale spoločná cesta. Pre nás, ženy, je povzbudivé vidieť, že v podpore rovnosti nestojíme samy - mladé ženy na celom svete ju považujú za prirodzenú súčasť svojich hodnôt. Zároveň však potrebujeme vnímať aj to, že muži prežívajú vlastné obavy a neistoty, ktoré si zaslúžia priestor a porozumenie.
A pre mužov môže byť toto obdobie pripomenutím, že sa od nich neočakáva dokonalosť, ale otvorenosť a ochota hovoriť o tom, čo cítia. Rovnosť ich neohrozuje. Naopak, vytvára bezpečnejší, férovejší svet pre všetkých. Ak chceme zmierniť napätie medzi pohlaviami, potrebujeme dialóg, nie obranné postoje. Pretože napokon ide o to isté, aby sme spolu dokázali žiť v spoločnosti, kde má každý z nás hodnotu, rešpekt a miesto.
Gen Z je generáciou plnou protikladov. Na jednej strane túžba po rovnosti, citlivosť a otvorenosť. Na druhej strane strach, neistota a pocit, že sa svet mení príliš rýchlo. Práve tieto rozdiely však môžu byť šancou na hlbší dialóg. Na to, aby sme si navzájom lepšie rozumeli.
Aby sme prestali rovnosť vnímať ako hrozbu a začali ju vnímať ako príležitosť. Ak dokážeme preklenúť vzdialenosť medzi mužmi a ženami - nenárokovaním si pravdy, ale vzájomným počúvaním - môžeme vytvoriť spoločnosť, ktorá bude férovejšia, zdravšia a menej polarizovaná.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
