Vypočula som si veľa príbehov, kedy si ľudia mysleli, že hnev je niečo ako náhrada vášnivého života. To však nie je najlepší život, a práve toto zistenie ich priviedlo ku mne. Hnev totiž slúži ako neprimeraná ochrana a jej udržiavanie v čase, keď ju nepotrebujeme, stojí veľa námahy a vyčerpáva. Neuvedomujeme si to, ale keď je hnev súčasťou našej hnacej sily, ktorá nás ma podporovať, on ju brzdí.
S hnevom máme zaclonený výhľad, naše chápanie, porozumenie, aj správanie sa menia.
Krásne o tom vypovedá tento príbeh neznámeho autora:
Žil raz jeden malý chlapec, ktorý mal veľmi zlú povahu. Otec mu dal vrecko klincov a povedal mu, že vždy, keď sa nahnevá, nech zatlčie jeden klinec do plota vzadu za domom. Prvý deň chlapec zatĺkol do plota 37 klincov. Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť, ako zatĺkať klince do plota. Nakoniec prišiel deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá. Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal: „Urobil si dobre, chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v hneve, tak to zanechá práve takéto jazvy. Ako keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho. Nezáleží na tom, koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder.“
Odporúčame: Ako na to... Postaviť nový hrad a neoplakávať starý
Ako zatĺkať bez dier?
Pri zbavovaní sa hnevu mi to príde obdobné, ako keď sa snažíme odstrániť trblietky, ktorými nás niekto bohato posypal. Je to prácne, lebo sú to malé častice a majú extra prilnavú schopnosť. A vidno ich, lebo sa blištia. Rovnako, ako vidno hnev, lebo kvôli nemu robíme rozruch, búrime sa, máme prehnané reakcie či dokonca niečo hádžeme či niečím trieskame. Nič z toho však hnev nezničí. Unavíme sa, máme chuť všetko vzdať, hromžíme a potom všetko ľutujeme...
Kadiaľ vedie cesta z krajiny hnevu do krajiny pokoja?
Únikovým východom je priechod cez odpustenie. Keď ste čakali nejakú krajšiu vychádzku cez voňavý sad, sklamem vás. Pokým hnev nespracujeme, nepríjmeme a neuvoľníme, nič kvitnúť nebude. Neutíchajúci hnev a zlosť sú ako mráz, ktorý ničí puky a tým aj vôňu našej láskyplnej energie.
Odporúčame: Ako na to... Udržiavať pozitívne presvedčenia v dobrej kondícii
Mýty o odpúšťaní
Patríte k tým, ktorí veria, že odpustenie treba vykonať nárazovo, raz a navždy? Vyvediem vás z omylu. Nie je to pravda. Odpúšťanie má množstvo úrovní a pozostáva z množstva uzmierujúcich období. Odpustiť nemusí byť stopercentná ponuka v zmysle všetko alebo nič. Keď vás učili, že odpustiť znamená prehliadať niečo, čo sa stalo a konať tak, akoby sa daná vec nikdy nestala, tiež je to zavádzanie. Definitívne odpustiť môže byť celoživotná úloha. Je v poriadku, keď to ide pomaly, po malých krokoch, hlavne, že sa váš postoj vyvíja a mení.
Niektorí ľudia dokážu vďaka svojej vrodenej povahe odpúšťať jednoduchšie než iní. Je to ich dar, no väčšina ľudí si musí odpúšťanie osvojiť ako zručnosť. Nie je na tom nič zlé, keď nedokážete ľahko odpúšťať. Rovnako, nie sme lepší ľudia, keď to dokážeme. Každý podľa seba a všetko v správnom čase.
Odporúčame: Ako na to... Vyrásť v „šťavnatú jahodu“
Vaša Janette
P.S.: Keď sa máme nahnevať – je to jednoduché. Ale nahnevať sa na toho pravého človeka, tou správnou mierou, v ten správny čas, z toho správneho dôvodu a tým správnym spôsobom – to už také jednoduché nie je.
Aristoteles, Etika Nikomachová
Nabudúce sa pozrieme na to, ako prejsť cez štyri úrovne odpustenia.
Svoje otázky píšte na: janette.simkova@lifekoucing.sk
Viac o Jannette Šimkovej na jej webe: www.lifekoucing.sk
