Keď ju začali médiá spájať s moderátorským kolegom Romanom Juraškom, obaja len krútili hlavou: Ako im to napadlo? Lebo ani jeden z nich vtedy vzťah nemal v pláne. Napriek tomu o pár mesiacov naozaj prišiel. Vlastne tak ako všetko v jej živote. Čím menej plánovala, tým viac dosiahla. Moderátorka Diana Hágerová.
Mám pocit, že čoho ste sa dodnes dotkli, to Vám vyšlo. Bodovali ste v súťaži krásy, presadili ste sa v médiách... U mnohých ľudí zo šoubiznisu platí, že z čím menšieho mesta pochádzali, tým mali väčší drive dotiahnuť to čo najďalej. Bol to aj Váš prípad, keďže pochádzate z nie veľkej dedinky neďaleko Piešťan?
Som skôr presný opak. Ja som si ten dedinský život skôr užívala a naozaj nikdy som nesnívala o tom, ako konečne vyletím z hniezda. Viem, že niektorí si dokonca aj školu vyberali tak, aby čo najskôr vypadli preč a zažívali niečo iné. Mne, naopak, vôbec nevadilo študovať nablízku a zostať doma. Myslím si, že by som si bola vedela predstaviť aj to, že tam prežijem celý život.
Pozri aj: Kristína Tormová: Zo všetkého, čo ma kedy bavilo, ma najviac bavia deti
To by ste sa ale na vysokej škole nemohli s kamarátkou prihlásiť do boja o titul Miss Universe. Pôvodne to však malo byť iba kvôli tomu, aby ste si zo študentských čias odniesli dobrú historku o tom, ako ste chceli byť missky, ktorú ste možno raz mienili rozprávať svojim deťom. Ale ono to nakoniec vypálilo inak – narozdiel od kamošky ste sa dostali nečakane do finále... Bo to pre Vás šok?
Skôr mi to pripadalo strašne vtipné a stále dookola som sa sama seba pýtala – naozaj tu ešte stále som?
Takže Vám ani na chvíľu nenapadlo z toho vycúvať?
Keď už sa veci dejú, tak sa prispôsobím, to vyplýva jednoducho z mojej povahy. Iná vec je, že keď som v devätnástich vhupla do sveta modelingu, veľmi intenzívne som si uvedomila, že to nie je moja cesta, hoci sa mi k nej práve otvorili dvere. Nemala som ambíciu odštartovať kariéru topmodelky, ani odísť do zahraničia. Brala som to len ako spestrenie študentského života.
Spestriť ste si ho chceli aj neskôr, tentokrát ako komparz v seriáloch a tak ste šli na kasting, ktorý zase raz dopadol inak, ako ste čakali. Nevyberali totiž žiadnych komparzistov, ale nové tváre na obrazovku Markízy. A Vy ste to, opäť na svoje veľké prekvapenie, vyhrali, čo Vás nasmerovalo do redakcie Telerána, pričom netrvalo dlho a objavili ste sa aj pred jeho kamerami. To by už roztriaslo kolená asi každému...
Samozrejme, že som to prežívala. Pred prvým Teleránom som pár nocí nespala. Človek totiž chce dať divákovi to najlepšie, čo je obrovská zodpovednosť, o to viac, že pri živom vysielaní je tisíc vecí, ktoré to môžu v sekunde skomplikovať. Našťastie tej pozitívnej energie okolo seba som cítila toľko, že som vedela, že sa nemôžem nechať uniesť obavami. Mala som síce strach aj rešpekt, ale čo by mi pomohlo triasť sa a nariekať – Bože, ja sa teraz tak strašne bojím? To by som sa ďaleko nedopracovala.
Koniec-koncov, odvážne ste čelili aj článkom, ktoré sa následne objavovali a medzi ktorými boli aj také, čo na Vašom moderovaní nenechali jedinú nitku suchú...
Ono to zabolí a zamrzí. Často si totiž ľudia na základe toho, čo si o vás prečítajú, urobia názor, bez toho, aby poznali vašu prácu. S tým som sa však stretla už pri miss a pochopila som, že za každým komentárom na internete či článkom je len človek, ktorému ste buď sympatická alebo nie.
Svoje miesto pred kamerou ste si v každom prípade obhájili, keďže, ako ste sama niekoľkokrát povedali, v tej práci ste sa našli a považujete ju pre seba za to pravé. Aj keď rozmýšľam, či to neplatilo len do minuloročného októbra. Vtedy totiž na svet prišla Vaša prvorodená Izabelka a keď Vás spolu vidím, mám pocit, že, ak ste pre niečo stvorená, tak pre materstvo...
(úsmev) Presne toto mi povedal aj Roman krátko po jej príchode na svet. Že som sa narodila, aby som bola matkou.
Treba ale povedať, že aj jemu otcovstvo pristane. Myslím, že ste jeden vedľa druhého v mnohom dozreli a dospeli. Vy sama ste prešli hodný kus cesty od dcéry, ktorá sa dlho odhodlávala vyletieť z hniezda, až k materstvu a vlastnej rodine. Mimochodom, ako maminka vníma, že sa jej dieťa už samo stalo mamou?
Priznávam, že som si nevedela predstaviť, ako to bude brať. Mala len devätnásť rokov, keď som sa narodila, takže je mladou babkou. Ale musím povedať, že keď ich vidím s Izabelkou spolu, mám pocit, akoby ani neprešlo tých takmer tridsať rokov. Akoby som videla nás dve, keď som bola malým dievčatkom. Mama pri malej doslova omladla.
Zdroj foto: Diana Hágerová
_984_600_.jpg)
