Súčasná situácia nás usadila doma. Aj popri každodenným povinnostiam tak zrazu máme viac času aj na veci, na ktoré sme si predtým nenašli čas. Jednou z takýchto činností môže byť napríklad čítanie. Veď únik do iného ako koronového príbehu, ktorý nám navyše môže do života aj niečo dať, môže byť skvelým relaxom pre našu dušu.
A čo čítať počas karantény? O tom sme hovorili so spisovateľkou Katarínou Mayer.
Katka, čo čítate počas karantény?
Ja čítam detektívky, ale aj historické romány. Momentálne mám rozčítanú aj autobiografiu Michelle Obama. Trochu sa desím toho, že momentálne majú ľudia pocit, že musia rýchlo čítať všetko, na čo predtým nemali čas. A z čítania sa akoby stala jedna z tých aktivít, ktoré treba zaradiť do snahy o efektivitu počas karantény. Podľa mňa treba čítať hlavne preto, že nás to baví alebo preto, že nám to pomôže prísť na iné myšlienky, pobaví, poučí, čokoľvek. Ale ak nemáte chuť čítať, tak si to nevyčítajte.
Odporúčame: Infekčné ochorenie prenášané kliešťami: Ako sa prejavuje ehrlichióza?
Katka, vy ste autorkou knihy Sama za seba. Je to kniha o rozhodnutiach. O tých, ktoré počas svojho života robíme a potom nesieme následky alebo zbierame ovocie. Teraz sme v karanténe, potom ako sme upratali svoje obydlia, začíname upratovať aj svoje vzťahy. Prečo by si ženy mali v tejto súvislosti prečítať knihu Sama za seba?
Myslím, že hlavná hrdinka Lena možno nastaví zrkadlo niektorým ženám. Jej osud nie je jednoduchý, ale čitateľky ju stretnú v momente, keď ju vonkajší impulz konečne privedie k tomu, aby sa postavila sama za seba. Podobne to má aj jej priateľka Paula – tiež veľmi, možno aj priveľmi, prehodnocuje svoj vzťah. Obe však pochopia, že ostať či neostať nie je o nikom inom, ale len o nich samých. Aby som teda odpovedala na otázku, pri každom upratovaní vzťahu je potrebné začať u seba.
Ako k vám „prišiel“ námet na túto knihu?
Prisnil sa mi. Doslova. Teda prisnila sa mi prvá scéna knihy. A tak som ju musela napísať, ostatné už potom išlo samé. Ale nebolo to tak, že som si povedala, že idem napísať knihu s témou ako sa rozhodnutia stávajú našim väzením. Tému som objavila až počas písania.
Aj vo vašej predchádzajúcej knihe Gamblerky ste riešili životy žien – troch, ktoré žili dvojaký život, no každá si niesla so sebou svoje trápenie. Sú neľahké alebo možno komplikované vzťahy o ktorých píšete odpoveďou nato, že máme málo sebalásky? Že naša generácia vyrastala v časoch, kedy bola sebaláska braná skôr ako narcizmus?
Určite sú ovplyvnené mojimi vlastnými skúsenosťami a pozorovaním života okolo seba. Moje príbehy sú fiktívne, ale sú inšpirované skutočnosťou a určite ich odkazy sú odrazom toho, čo sa reálne deje. A áno, myslím, že sebaláska, alebo teda jej nedostatok sú spoločným menovateľom veľa problémov našej generácie. Neposudzujem a neodsudzujem to, len to pozorujem.
Lena, hlavná hrdinka knihy Sama za seba rieši alebo skôr sa obetovala kvôli azda najväčšiemu citu ženy – materinskej láske. Takto to často naozaj aj je. Myslíte si, že je správne, ak sa žena obetuje kvôli deťom?
Nemyslím. Určite musíme deťom veľa prispôsobiť, ale ak sa v tom začíname cítiť ako obeť, tak niečo nie je v poriadku. A častokrát je to naše vlastné presvedčenie a očakávania, ktoré sú možno prehnané. Alebo naša snaha ulahodiť okoliu. Mnohokrát nám ale v akejkoľvek zmene bráni strach.
Čo aktuálne chystáte pre čitateľov?
Novinkou je kniha, ktorú som napísala spolu s Veronikou Boškovou, Lóža temnoty – triler z ulíc Bratislavy. Práve teraz beží na startlab.sk/lozatemnoty kampaň na podporu jej vydania. Veľmi sa z tohto diela teším, lebo to bola pre mňa nová skúsenosť hneď v niekoľkých smeroch – písala som postavu muža, tvorila som ako spoluautorka a ešte aj triler z filozofického prostredia, čo teda nie je úplne moja parketa, aj keď napätie v mojich knihách nikdy nechýba. Začínam písať novú knihu o žene, ktorá si hľadá partnera na internetovej zoznamke a pripravujem anglickú verziu knihy Gamblerky.
Neprehliadni: Už si skúsila pestovanie byliniek vo vode? Tieto sú na to ideálne!
