Naše mamičky, babičky a aj tety nám vždy prízvukovali, že čistota rovná sa pol života. Jednoducho poriadok musí byť! Či už idú Vianoce, niekto sa k vám chystá na návštevu alebo je iba obyčajná sobota a má byť upratané len pre členov rodiny. Samozrejme, všetkým sa lepšie žije a býva v čistom a útulnom byte či dome.
Ale čo ak nedokážete prestať upratovať? Čo ak beháte za deťmi s vysávačom v ruke a striehnete na každú omrvinku? Takéto obsesívne upratovanie a organizovanie môže vytvárať z domácnosti príliš sterilné a nehostinné prostredie. Kde je hranica medzi poriadkumilovnosťou a posadnutosťou?
Neprehliadni: Únava a vyčerpanie razom zmizne: Stačí do jedálnička zaradiť týchto 5 potravín
Zdroj: Depositphotos
Pedantnosť alebo porucha?
Trochu poriadku nezaškodí nikomu. Ale pozor, je rozdiel medzi krížovkami, ktoré ležia na stole a špinavým tanierom, ktorý je pohodený v dreze tri dni.
Väčšina ľudí, ktorí trpia prehnanou túžbou po bezchybnom poriadku, si neuvedomujú svoj stav. Možno aj vy máte vo svojom okolí niekoho, koho byt, aj napriek trom deťom a mačke, vyzerá ako z časopisu o interiérovom dizajne. A to aj vtedy, keď sa znenazdajky zastavíte na kávu.
Koreničky usporiadané podľa abecedy, šály uložené podľa farby a veľkosti, oblečenie v šatníku naskladané podľa určitého systému, natriasanie vankúšov každú hodinu – znie to desivo, ale ide o reálne prípady.
Depresívne ochorenie
Neustále upratovanie a vykonávanie domácich prác môže byť snahou o dokonalú domácnosť. Môže ísť tiež o prestíž, zaužívané zvyky naučené v detstve, ale i o formu relaxácie až po poruchu obesesívno-kompulzívneho charakteru, ktorú je potrebné riešiť na odbornej úrovni.
Posadnutosť upratovaním sa môže pohybovať až v takých medziach, že človek sa nedokáže sám vysporiadať s daným rozpoložením. V tomto prípade ide o chorobný stav, ktorý je charakteristický nutkavou formou upratovania a súvisí s obsesívnym správaním. Upratovanie je akýmsi nevedomým pokusom zmierniť úzkosť a stres.
Príznaky
Aké sú najčastejšie príznaky, ktoré prezradia, že osoba je posadnutá upratovaním?
- Intenzívna potreba neustáleho upratovania.
- Strach z neporiadku, kontaminácie, choroby v dôsledku nečistoty.
- Vytvorenie obsesívnej rutiny – upratovanie v ten istý čas, presne vymedzený sled a systém upratovania.
- Snaha o dokonalý poriadok.
- Pocit úzkosti, ak nie je upratané tak, ako postihnutá osoba chce.
- Dominantné správanie a určovanie kde a kedy sa bude upratovať, potreba mať všetko pod kontrolou.
Pozri aj: Päť zlozvykov, ktorými si škodíš. Praktizuješ ich aj ty?
Zdroj: Depositphotos
Následky posadnutosti
Chorobné dbanie o poriadok môže priviesť k izolácii nielen všetkých členov rodiny, ktorí boli týraní danou osobou posadnutou upratovaním, ale aj k izolácii s okolím. Akékoľvek požiadavky členov rodiny, aby sa dotyčná osoba nevenovala upratovaniu prehnane, môžu skončiť návalmi zlosti a agresie. Zaujímavé je, že daná osoba väčšinou ako obeť vníma seba, lebo to ona musí upratovať a nikto iný to neurobí. A keď aj urobí, nebude to dosť dobré. No zároveň sa osoba cíti pánom situácie – všetko kontroluje.
Ako s tým bojovať?
Osoby trpiace obsesívnou potrebou neustále upratovať zväčša odmietajú odbornú pomoc. Avšak zopár nápomocných techník môže zmierniť toto ochorenie. Osoba postihnutá touto poruchou by mala prerušiť svoju rutinu – napríklad neupratovať vždy v jednu a tú istú hodinu, zmeniť sled upratovania alebo si nechať časť upratovania na ďalší deň.
Presvedčte osobu, aby sa pozrela na svoj život z iného pohľadu a nezaháňala svoju úzkosť upratovaním. Naplánujte si výlet, spravte si program. Neriaďte svoj život podľa rozvrhu upratovania. Poraďte postihnutej osobe, aby začala menej upratovať – najskôr päťkrát do týždňa, potom trikrát a nakoniec jedenkrát. Takýmto spôsobom získa svoj život späť a oslobodí sa.