Alimentárne ochorenia alebo nákazy z potravín – ako sa im vyhnúť?

Pôvodcovia rôznorodých nákaz, teda rôzne patogény ako vírusy či baktérie, sa prenášajú odlišnými cestami. Rozlišujeme dve základné skupiny spôsobov prenosu nákazy, a to priamy a nepriamy prenos. Pri priamom prenose dochádza k šíreniu nákazy pri priamom kontakte so zdrojom nákazy, pri nepriamom prenose je šírenie sprostredkované spravidla skrz nejaký kontaminovaný predmet. 

Mnoho ochorení sa prenáša kvapôčkovou cestou, teda infekčnými kvapôčkami vylučovanými pri kašľaní či kýchaní. Nakaziť sa človek môže i priamym kontaktom, napríklad dotykom bozkávaním či pohlavným stykom. V praxi sa tiež možno stretnúť s takzvaným perinatálnym prenosom, čo predstavuje prenos nákazy z matky na dieťa pri pôrode, respektíve pri prechode dieťaťa pôrodným kanálom. 

Okrem toho sa veľmi veľká skupina ochorení prenáša takzvanou alimentárnou cestou. Čo sú alimentárne ochorenia? Ktoré sú v našich končinách najrozšírenejšie a ako im predchádzať? 

Pojem alimentárny označuje niečo, čo sa týka a súvisí s príjmom potravy. Alimentárne ochorenia teda predstavujú ochorenia, ktoré sa rozvíjajú v súvislosti s konzumáciou kontaminovaných potravín. Pre alimentárne ochorenia vo všeobecnosti platí, že vstupnou bránou pôvodcu ochorenia je tráviaci trakt, respektíve sliznica zažívacieho traktu. 

Do tejto skupiny chorôb radíme v prvom rade alimentárne nákazy (infekcie), čo sú infekčné, respektíve prenosné ochorenia spôsobené rôznymi patogénnymi mikroorganizmami, napríklad baktériami alebo vírusmi. Medzi alimentárne ochorenia tiež patria otravy z jedla. Otrava potravinami predstavuje chorobný stav organizmu vyvolaný požitím jedu prítomného v potravine. Rozlišujeme toxoinfekcie a intoxikácie. 

• Toxoinfekcia – je spôsobená mikroorganizmom, ktorý sa do tráviaceho traktu dostal po požití, ďalej sa v ňom nemnoží, no uvoľňuje jedy, tzv. endotoxíny, vyvolávajúce ochorenie. 
• Intoxikácia (enterotoxikóza) – je spôsobená požitím potraviny s premnoženými baktériami, ktoré do potraviny uvoľnili jedy. Ochorenie je v tomto prípade vyvolané tzv. exotoxínmi.

K alimentárnym ochoreniam patria aj otravy potravinami chemického pôvodu. V tomto prípade je pôvodcom ochorenia nejaká toxická látka (nebakteriálneho pôvodu), ktorá sa do potraviny dostala zvonka, alebo sa v nej prirodzene vyskytuje. 

Odporúčame: ​Ischemická choroba srdca je dnes najčastejšou príčinou smrti. Dá sa jej predísť?

Alimentárne nákazy a otravy jedlom sú rozšírené celosvetovo. Vyšší výskyt je však spravidla pozorovaný v tropických a subtropických oblastiach, ako aj krajinách s nízkym hygienickým štandardom. Vo vyspelejších krajinách je v súvislosti s výskytom mnohých alimentárnych nákaz často pozorovaná sezónnosť (napr. salmonelóza má vyšší výskyt v letnom období).

Prameňom alebo zdrojom alimentárnej nákazy môže byť v prvom rade človek, a to buď chorý jedinec, prípadne aj bacilonosič. Mnohé patogény môže človek prenášať už na konci inkubačného času, teda ešte pred výskytom prvých príznakov. Patogény v tomto prípade obvykle vylučuje stolicou či močom. K ďalším zdrojom alimentárnych nákaz patria i zvieratá, ako aj vonkajšie prostredie, v ktorom niektorí pôvodcovia alimentárnych ochorení priamo žijú.

Čo sa týka prenosu nákazy, pri mnohých alimentárnym ochoreniach je typický fekálno-orálny prenos. Ide o takzvané choroby špinavých rúk. Nákazu si teda človek môže zaniesť priamo do úst kontaminovanými rukami.

Nepriamy prenos zahŕňa požitie kontaminovaných potravín a nápojov. Tie môžu byť primárne kontaminované, napríklad potravina pochádza z chorého zvieraťa alebo závadnej suroviny, alebo sekundárne kontaminované – ak je nezávadná potravina kontaminovaná pri výrobe, spracovaní, skladovaní alebo podávaní. Ďalšou cestou prenosu je pitie kontaminovanej vody, kontakt s kontaminovanou pôdou, prípadne môže prenos nastať skrz hmyz. 

Pôvodcami alimentárnych nákaz sú v prvom rade rôznorodé mikroorganizmy, a to nie len baktérie a vírusy, ale aj prvoky, parazity a plesne. Niektoré patogény vyvolávajú ochorenie priamo, iné nepriamo prostredníctvom toxínov, ktoré produkujú za vhodných podmienok. 

Alimentárne nákazy bakteriálneho pôvodu:

• salmonelóza – pôvodca baktéria z rodu salmonela (najčastejšie Salmonella enterica),

• šigelóza – pôvodca baktérie z rodu Shigella. 

• stafylokoková enterotoxikóza – pôvodca zlatý stafylokok, 
• listerióza – pôvodca baktéria Listeria monocytogenes (prípadne iný druh),
• botulizmus – pôvodca baktéria Clostridium botulinum produkujúca botulotoxín,
• kampylobakterióza – pôvodca baktéria z rodu Campylobacter,
• brušný týfus – pôvodca Salmonella typhi
• paratýfus – pôvodca Salmonella paratyphi,
• klostrídiová enterotoxikóza – pôvodca Clostridium perfringens,
• hnačkové ochorenia vyvolané baktériami Escherichia coli, Yersinia enterocolitica, Enterobacter a inými. 

Alimentárne nákazy vírusového pôvodu:

• vírusová hepatitída A aj E – pôvodca vírus hepatitídy typu A/E,

• ochorenia tráviaceho traktu spôsobené enterovírusmi, rotavírusmi, adenovírusmi. norovírusmi.

Alimentárne nákazy spôsobené parazitmi a prvokmi:

• ​teniáza – pôvodca pásomnica,

• trichinelóza – pôvodca hlístovec zvaný svalovec špirálovitý,
• amebióza – pôvodca Entamoeba hystolitica (meňavka červienková),
• askarióza – pôvodca hlísta detská.

Okrem toho k alimentárnym ochoreniam radíme mykotoxikózy, čo sú ochorenia spôsobené toxickými produktami plesní, tzv. mykotoxínmi. Ďalej môžeme spomenúť otravu biogénnymi amínmi, hubami, dusitanmi či ťažkými kovmi. 

Odporúčame: Užívaš lieky správne? Tu je 10 chýb pri ich užívaní, ktorých sa možno dopúšťaš aj ty!

Alimentárnymi nákazami sú veľmi často postihnuté malé deti. Niektoré nákazy sú typické po dojčenský vek, iné sa rýchlo šíria v kolektívoch v predškolskom a mladšom školskom veku. Samozrejme, ochorenia z tejto skupiny môžu postihnúť prakticky kohokoľvek bez ohľadu na vek, pohlavie, rasu. Ohrozenejší bývajú aj starší jedinci (podobne ako deti sú náchylnejší k dehydratácii) či tehotné ženy, u ktorých môže táto skupina ochorení spôsobiť aj vážnejšie zdravotné komplikácie. 

Inkubačný čas, čiže čas od vstupu pôvodcu choroby do organizmu po prepuknutie symptómov, je pri alimentárnych nákazách rozličný. Závisí od konkrétneho ochorenia a pôvodcu nákazy, vnímavosti jedinca, prípadne aj od infekčnej dávky. Mnohé alimentárne nákazy majú veľmi krátky inkubačný čas, a to v podstate pár hodín (12 až 72 hodín), no niektoré sa prejavia až za pár týždňov.

Príznaky alimentárnych ochorení sa tiež líšia v závislosti od konkrétnej choroby. Viaceré črevné nákazy sa lokalizujú iba v tráviacom trakte (napr. salmonelová gastroenteritída, rotaviróza) a vyvolávajú najmä tráviace ťažkosti, ako bolesti brucha, nevoľnosť, zvracanie, hnačky. Tiež môžu byť sprevádzané teplotou. Obvykle majú rýchly priebeh. Ľahšie črevné nákazy odznejú aj bez liečby, obvykle postačí hladovka a pokoj na lôžku. Pri závažnejších infekciách sú potrebné aj medikamenty (antibiotiká, antivirotiká, antiparazitiká) v závislosti od pôvodcu choroby. 

Iné črevné nákazy však môžu spôsobiť aj závažnejšie ťažkosti. Ich pôvodcovia môžu prenikať do krvného obehu, vyvolávať celkové klinické príznaky a postihovať rôzne orgány (napr. brušný týfus, paratýfy).

• Dodržiavanie čistoty rúk. Ruky si vždy umývajte pred manipuláciou s potravinami a jedením, po použití toalety, po práci na záhrade, po návrate zvonka alebo aj po kontakte so zvieratami. 
• Dostatočná tepelná úprava potravín. Najmä rizikové potraviny, ako mäso a vajcia, sa odporúča dostatočne tepelne upraviť (najmenej pri teplote 80 °C). Vajcia sú najbezpečnejšie varené natvrdo, mlieko a mliečne výrobky by mali byť pasterizované. 
• Výber vzhľadovo nenarušených potravín. Potraviny, ktoré javia viditeľné známky znehodnotenia alebo pokazenia odstráňte a nekonzumujte. Nekonzumujte potraviny po dátume spotreby. 
• Používanie vody z overených zdrojov. Vhodná je na pitie aj varenie najmä pitná voda z overených zdrojov. Pri pobyte v zahraničí v rizikových oblastiach sa odporúča používať na pitie aj varenie len balenú vodu. 
• Správne skladovanie potravín. Myslite na skladovanie potravín pri vhodných podmienkach – pri správnej teplote či vlhkosti. Nesprávne skladovanie potravín vedie k ich rýchlejšiemu znehodnoteniu. 
• Správne uskladnenie varených jedál. Uvarené pokrmy je ideálne čo najskôr skonzumovať. Nikdy ich nenechávajte dlho stáť pri izbovej teplote. Podľa možností ich čo najskôr presuňte do chladu. 
• Dôkladné zohriatie vareného jedla. Ak chcete konzumovať uvarené jedlo, odporúča sa opätovné zohriatie aspoň pri teplote 70 °C.
• Dôkladné umývanie surových potravín. Ak budete niektoré potraviny jesť surové, predovšetkým ovocie a zeleninu, klaďte dôraz na ich dôkladné umytie pod tečúcou pitnou vodou. 
• Udržiavanie čistoty kuchynského zariadenia. Myslite nielen na hygienu rúk, ale aj okolia. Najmä po príprave mäsa či vajíčok nezabúdajte na dôkladné vyčistenie plôch v kuchyni. 
• Predchádzanie skríženej kontaminácii potravín. Zabráňte, aby sa uvarené jedlo dostalo do kontaktu s nejakými surovými potravinami. Môže dôjsť k sekundárnej kontaminácii.

Odporúčame: Čo je biochemické tehotenstvo? Aké sú prejavy a čo zvyšuje riziko?