Ľudovo sa tomuto ochoreniu neraz hovorí žltačka, no toto pomenovanie nie je úplne presné a správne. Žltačku možno charakterizovať skôr ako patologický stav, pri ktorom dochádza k zožltnutiu kože, slizníc aj očných bielkov.
Pre zápal pečene, ktorý sa môže prejaviť aj žltačkou, je vhodné uprednostniť skôr názov hepatitída. Hepatitída zahŕňa celý rad ochorení, ktoré vznikajú z rôznych príčin. Najčastejšie sa stretávame s takzvanou vírusovou hepatitídou. Čo by sme o nej mali vedieť?
Čo je hepatitída?
Pojem hepatitída vo všeobecnosti označuje zápal pečene, ktorý je spôsobený spravidla buď infekciou, alebo toxickým poškodením orgánu. Najčastejšie je pritom zápal vyvolaný práve vírusovou infekciou, v tomto prípade hovoríme o takzvanej vírusovej hepatitíde.
Toto ochorenie vyvoláva vo väčšine prípadov niektorý z piatich hlavných typov vírusov hepatitídy, a to A, B, C, D a E (tiež sa využívajú označenia HAV, HBV, HCV, HDV, HEV). Podľa toho i rozlišujeme hepatitídu typu A, typu B a až typu E.
Ide o takzvané hepatotropné vírusy. Tieto vírusy sa do tela dostávajú rôznymi cestami, niektoré krvou, iné pohlavným stykom alebo aj kontaktom s infikovanými predmetmi. Vírusy hepatitídy spôsobujú poškodenie pečeňových buniek (odborne hepatocytov), môžu viesť až k ich rozkladu a v závere až k úplnému zlyhaniu pečene. Hepatitída môže prebiehať v dvoch základných formách:
- akútna hepatitída – charakteristická náhlym nástupom, akútnym priebehom a kratším trvaním,
- chronická hepatitída – najčastejšie vzniká prechodom z akútnej formy, prebieha dlhodobo, a to aj viac ako 6 mesiacov.
Odporúčame: Vodnaté vyrážky a žlté chrasty – ktoré bakteriálne ochorenie môže byť príčinou?
• Hepatitída typu A
Hepatitíde typu A, ktorej pôvodcom je vírus hepatitídy A (HAV), sa tiež hovorí choroba špinavých rúk. K prenosu totiž často dochádza v dôsledku nedostatočnej osobnej hygieny, tiež cez kontaminované potraviny alebo prostredníctvom špinavej vody (kontaminovanej infikovanými výkalmi).
Šíri sa teda fekálno-orálnou cestou. Tento vírus spôsobuje vážne pečeňové ochorenie len zriedka, infekcia máva naopak miernejší priebeh, pozvoľna sama odznieva a neprechádza do chronickej formy.
• Hepatitída typu B
Hepatitídu typu B spôsobuje vírus hepatitídy B (HBV). Vírus sa prenáša infikovanou krvou a inými telesnými tekutinami, pohlavným stykom s infikovanou osobou, ako aj z matky na dieťa počas pôrodu. Rizikové je injekčné užívanie drog (najmä zdieľanie striekačiek), nechránený pohlavný styk aj zdieľanie predmetov osobnej hygieny (zubná kefka, strojček).
Väčšina pacientov sa infekcie zbaví a získa celoživotnú imunitu. V niektorých prípadoch však akútna infekcia prechádza do chronickej formy. Chronická hepatitída B pritom z dlhodobého hľadiska predstavuje rizikový faktor rakoviny pečene aj cirhózy.
• Hepatitída typu C
Pôvodcom hepatitídy typu C je vírus hepatitídy C (HCV), ktorý sa prenáša prevažne priamym kontaktom s infikovanou krvou. Menej často dochádza k prenosu pri pohlavnom styku, z matky na dieťa v tehotenstve či počas pôrodu alebo kontaktom s kontaminovanými predmetmi.
Vo veľkom percente prípadov akútna infekcia hepatitídy C prechádza do chronickej formy. Chronická infekcia následne výrazne zvyšuje riziko cirhózy aj rakoviny pečene.
• Hepatitída typu D
Vírus hepatitídy D (HDV), vyvolávajúci hepatitídu typu D, je skôr zriedkavý a takpovediac neúplný. Tento vírus sa nedokáže množiť bez prítomnosti vírusu hepatitídy B. HDV sa prenáša krvou, ale vyskytuje sa len u jedincov, ktorí sú už infikovaní vírusom hepatitídy B.
V prípade, že sa pacient s hepatitídou B nakazí HDV, spravidla dôjde k zhoršeniu priebehu ochorenia. Taktiež sa zvyšuje riziko prechodu infekcie do chronickej formy, ktorá môže prispieť k vzniku cirhózy pečene.
• Hepatitída typu E
Vírus hepatitídy E (HEV), vyvolávajúci hepatitídu typu E, sa prenáša hlavne prostredníctvom kontaminovaných potravín a vody, podobne ako vírus hepatitídy A. Bežný je teda fekálno-orálny prenos. Hepatitída E však máva ťažší priebeh ako hepatitída A.
Vyskytuje sa prevažne v niektorých ázijských oblastiach, Afrike aj Južnej Amerike. Tento typ infekcie neprechádza do chronického štádia.
Pozri aj: Pečeňová diéta – prejedaniu je koniec! Takto dáš pečeň do poriadku!
Ako sa hepatitída prejavuje?
Konkrétne príznaky hepatitídy závisia hlavne od toho, o aký typ infekčného zápalu ide, i keď vo väčšine prípadov sú veľmi podobné. U jednotlivých pacientov sa môže meniť najmä intenzita prejavov. Nie je ničím výnimočným, ak sa hepatitída vôbec neprejavuje a človek o nej dlhodobo nevie.
U niektorých pacientov môže byť priebeh lien mierny, u iných sa môžu objaviť aj závažnejšie zdravotné ťažkosti. Inkubačný čas, čiže čas od vstupu patogénu do organizmu po prepuknutie choroby, sa rovnako líši v prípade jednotlivých typov hepatitídy, môže to byť pár týždňov, ale aj niekoľko mesiacov.
Vo všeobecnosti radíme k základným prejavom hepatitídy nasledujúce príznaky:
- neurčité prejavy podobné chrípkovému stavu – únava, zvýšená teplota, bolesti hlavy, kĺbov aj svalstva,
- nechutenstvo,
- zvracanie alebo nutkanie na zvracanie,
- hnačky,
- redukcia váhy bez zjavnej príčiny,
- bolestivé zväčšenie pečene,
- žltačka – žlté sfarbenie kože, slizníc aj bielkov (najmä v neskorších štádiách a nie pri každom zápale pečene),
- veľmi bledá stolica a zároveň tmavší moč.
Liečba hepatitídy
Liečba hepatitídy závisí od toho, o aký typ zápalu pečene ide, teda aký vírus je pôvodcom choroby, tiež od zdravotného stavu pacienta a ďalších faktorov. Je však potrebné zmieniť, že konkrétna špecifická liečba pre vyššie spomínané typy hepatitídy v podstate neexistuje, liečba je skôr symptomatická a zameraná na tlmenie sprievodných symptómov choroby.
V prípade ťažkostí býva pacient hospitalizovaný na infekčnom oddelení. V rámci liečby akútnej hepatitídy je nevyhnutný pokoj na lôžku aj diétne opatrenia. Zo stravy je potrebné okrem alkoholu vyradiť aj mastné a ťažko stráviteľné jedlá, prípadne upraviť podávanie liekov zaťažujúcich pečeň.
Podávané môžu byť liečivá na regeneráciu a podporu činnosti pečene i protizápalové lieky. Pri niektorých typoch hepatitídy sa tiež uplatňujú antivirotiká, a to napríklad pri hepatitíde C.
Chronická, a teda dlhodobo prebiehajúca hepatitída si v rámci liečby vyžaduje rovnako úpravu stravy, ako aj obmedzenie fyzickej námahy, prípadne podávanie liečiv, ako sú hepatoprotektíva, kortikoidy, vitamíny, lieky na podporu imunity.
Odporúčame: Najčastejšie príčiny bolesti kĺbov: Čo všetko ju môže spôsobovať?
Prevencia infekčnej hepatitídy
Rôzne typy hepatitídy predstavujú skutočne závažný zdravotný problém, ktorý je prítomný naprieč celým svetom. Myslieť je preto potrebné najmä na prevenciu týchto infekčných ochorení. K základným zásadám prevencie pri rôznych typoch hepatitíd patrí:
- dodržiavanie základných hygienických pravidiel – umývanie rúk a potravín (hlavne v prípade hepatitídy A a E),
- vyhýbanie sa vode z neznámeho alebo potenciálne nebezpečného zdroja (tiež hlavne v prípade hepatitídy A a E),
- dodržiavanie zásad bezpečného pohlavného styku, nestriedanie sexuálnych partnerov, vyhýbanie sa nechránenému pohlavnému styku s neznámym,
- očkovanie proti hepatitíde typu B (na Slovensku je povinné),
- očkovanie proti hepatitíde typu A (odporúča sa jedincom so zvýšeným rizikom nákazy v zamestnaní – napríklad pri práci v zdravotníctve),
- dezinfekcia, sterilizácia v zdravotníckych zariadeniach,
- vyhýbanie sa zdieľaniu ihiel a iných osobných predmetov s infikovanou osobou,
- vyhýbanie sa tetovaniu, piercingu, akupunktúre v nelicencovaných zariadeniach.
Autoimunitná a alkoholová hepatitída
Hoci je hepatitída najčastejšie spôsobená vírusovou infekciou, poznáme aj ďalšie druhy hepatitídy, v prípade ktorých môže k zápalu dochádzať napríklad v dôsledku toxického poškodenia orgánu. Ide teda o neinfekčné hepatitídy.
V prvom rade rozoznávame alkoholovú hepatitídu, čo je degeneratívne zápalové ochorenie pečene spôsobené dlhodobou a nadmernou konzumáciou alkoholu. Podobný typ hepatitídy sa niekedy môže rozvinúť aj z dôvodu nadmerného užívania iných toxínov či niektorých liekov.
Taktiež môžeme spomenúť autoimunitnú hepatitídu. V prípade tejto autoimunitnej choroby imunitný systém napáda pečeňové bunky, pretože ich nesprávne vyhodnocuje za škodlivé a tvorí proti nim protilátky. K tomuto procesu zvyčajne dochádza z nejasných príčin.
