Predstavte si, že lekár vám namiesto univerzálneho čísla podľa dokladov povie, že váš mozog má biologický vek 68, hoci vám je 55. Alebo opačne, teda že máte mozog ako niekto o desať rokov mladší. Znie to zvláštne. Hlavne pre nás, úplne bežných ľudí.
V skutočnosti však ide o rýchlo napredujúcu oblasť vedy - meranie biologického veku mozgu pomocou kombinácie krvného testu (proteínové biomarkery) a zobrazovacích metód, najmä MRI. Tieto prístupy dokážu predpovedať riziko demencie, Alzheimerovej choroby, ale aj úmrtnosť skôr, než sa objavia klinické príznaky. A môžu tak otvoriť dvere k včasnej, personalizovanej starostlivosti o mozog.
Ako tieto metódy fungujú, čo ukazujú posledné štúdie a čo môžeme urobiť už dnes pre to, aby mal náš mozog čo najdlhšie mladé čísla?
Čo znamená biologický vek mozgu?
Biologický vek mozgu je odhad, ktorý opisuje skutočný, funkčný stav mozgu - nie len počet rokov od vášho narodenia. Zatiaľ čo chronologický vek je pevné číslo, biologický vek môže byť mladší alebo starší než vaše roky. To všetko vďaka genetike, životnému štýlu, chorobám a expozičným faktorom (napríklad stres, fajčenie či trauma).
Vedci ho odhadujú podľa vzorcov nájdených v zobrazovacích údajoch (MRI) aj v molekulárnych stopách (proteíny v krvi), pričom cieľom je identifikovať ľudí, ktorých mozog starne rýchlejšie a ktorí tak majú vyššie riziko kognitívneho poklesu či demencie.
Rozdiely medzi pohlaviami a vekom
Starnutie mozgu neprebieha rovnako u mužov a žien. Ženy majú v priemere vyššiu odolnosť voči niektorým formám kognitívneho úpadku, čo sa pripisuje ochrannému účinku estrogénov, najmä pred menopauzou.
Po jej nástupe však hormonálne zmeny môžu proces starnutia zrýchliť a zvýšiť riziko Alzheimerovej choroby. U mužov sa často skôr objavuje úbytok objemu určitých oblastí mozgu, najmä tých zodpovedných za priestorovú orientáciu a motoriku.
Aj vek zohráva svoju úlohu. Už po 40. roku života sa u väčšiny ľudí začínajú prejavovať jemné zmeny vo funkcii pamäti a rýchlosti spracovania informácií. U niekoho sú tieto zmeny takmer nepostrehnuteľné, u iných nastupujú rýchlejšie, a to v závislosti od genetiky, zdravotného stavu a životného štýlu.
Zaujímavé je, že ľudia s aktívnym sociálnym životom a pestrými záľubami majú často mozgový vek mladší o niekoľko rokov, než by naznačoval ich rodný list.
Depositphotos
Ako sa merá mozgový vek?
Predstavte si, že existujú špeciálne mozgové hodiny, ktoré dokážu odhadnúť, koľko rokov má váš mozog. Nie podľa vášho rodného listu, ale podľa toho, ako vyzerá na snímkach z magnetickej rezonancie (MRI).
Tieto mozgové hodiny fungujú tak, že počítačové programy, často využívajúce umelú inteligenciu, sa učia z obrovského množstva skenov mozgov ľudí rôzneho veku. Všímajú si drobné zmeny v štruktúre mozgu, napríklad zmenšovanie určitých oblastí, jemné rozdiely v bielej hmote či spôsobe, akým sú jednotlivé časti mozgu navzájom prepojené. Potom, keď dostanú nový snímok, vedia povedať, či mozog pôsobí mladšie, staršie, alebo zodpovedá vášmu skutočnému veku.
Najnovšie technológie dokonca dokážu tento odhad spraviť už z jedného snímku, čo by mohlo lekárom pomôcť rýchlejšie odhaliť ľudí, ktorých mozog starne rýchlejšie, než by mal. Treba však vedieť, že interpretácia týchto výsledkov nie je úplne jednoduchá. Nie vždy existuje jasná hranica medzi normálnym a nezdravým starnutím mozgu. Okrem toho sa vzory starnutia môžu líšiť podľa pohlavia, regiónu, ale aj životného štýlu či spoločenského prostredia človeka.
Krvné proteíny
Ďalší veľký pokrok priniesli testy, ktoré skúmajú bielkoviny v krvi. Vedci zistili, že určité skupiny týchto bielkovín dokážu veľa napovedať o tom, ako starne náš mozog (ale aj iné orgány). Niektoré z nich sú dokonca veľmi silnými signálmi, že mozog starne rýchlejšie alebo že sa u človeka môže v budúcnosti rozvinúť demencia.
To znamená, že obyčajný krvný test by nám raz mohol prezradiť, v akom stave je náš mozog, a to ešte dlho predtým, než sa objavia prvé problémy s pamäťou či myslením. Najnovšie štúdie navyše ukazujú, že keď sa tieto výsledky z krvi skombinujú s MRI snímkami mozgu, odhad biologického veku mozgu je ešte presnejší.
Tento prístup, teda spojiť informácie z krvi a z obrazu mozgu, by sa v budúcnosti mohol stať veľmi silným nástrojom na včasné odhalenie rizika a prevenciu vážnych ochorení mozgu.
Prečo je to dôležité pre pacientov a lekárov?
Včasná intervencia
Ak lekár zistí, že mozog stárne rýchlejšie, môže odporučiť zmeny životného štýlu, monitorovanie alebo rané zaradenie do preventívnych programov. V budúcnosti to môže znamenať aj skoršie začatie liečby, keď bude dostupná účinná terapia pre demenciu.
Personalizovaná medicína
Namiesto univerzálnych rád môže klinik prispôsobiť starostlivosť podľa toho, ktoré orgány starnú rýchlejšie (napríklad mozog vs. srdce), čím sa zefektívni prevencia komplikácií. V súčasnosti sa napríklad už vyvíjajú testy, ktoré odhadujú biologický vek viacerých orgánov a ukazujú, že stav mozgu je silným prediktorom úmrtnosti.
Monitoring účinkov intervencií
Ak zmeníte stravu, zvýšite pohyb alebo začnete liečbu, proteomické a MRI markery môžu slúžiť ako objektívne meradlo, či dané opatrenie spomaľuje starnutie mozgu.
Čo to znamená pre bežného človeka?
Môžeme sa sami seba opýtať, ak by sme mali prístup k takému testu, čo urobíme s informáciou, že náš mozog starne rýchlejšie? Je to dôvod k panike alebo je to skôr výzva k akcii? Ako by ste zareagovali vy?
Životný štýl má totiž obrovský význam. Strava, pohyb, spánok, sociálna aktivita a zvládanie stresu sú kľúčové. Fyzická aktivita podporuje neuroplasticitu a zdravé cievy, kvalitný spánok zas umožňuje odstránenie odpadových metabolitov z mozgu a podporuje konsolidáciu pamäti.
A čo mentálne a sociálne stimuly? Vzdelávanie, nové zručnosti, spoločenská angažovanosť a redukcia izolácie sú silnými prediktormi lepšej kognitívnej rezervy. Takže zavolajte tej rodine či kamarátom. Naopak, rizikové faktory ako hypertenzia, cukrovka, fajčenie a vysoký cholesterol zvyšujú riziko zrýchleného starnutia mozgu, a tak ich kontrola je priorita.
Tieto opatrenia sú skutočne užitočné, či už máte mladý, alebo starý mozog. A práve v prípade zaznamenaného urýchlenia majú výraznejší význam, pretože poskytujú reálnu šancu zvrátiť alebo spomaliť trend.
Depositphotos
Ako môžete spomaliť starnutie mozgu už dnes?
Najsilnejšie zbrane proti starnutiu mozgu sú pohyb, výživa, kvalitný spánok, učenie, sociála a pokojná myseľ. Práve tieto spôsoby vám môžu priniesť lepšie zdravie a silnejší mozog.
- Pohyb každý deň: Pravidelné cvičenie pomáha mozgu rásť nové bunky a udržiava ho aktívny. Aj obyčajné chodenie môže byť veľkým prínosom.
- Mozog potrebuje výzvy: Čítanie, učenie sa nových vecí, učenie sa jazykov, hudobných nástrojov či hranie spoločenských hier zvyšujú tzv. kognitívnu rezervu, čo pomáha odolávať starnutiu.
- Strava MIND (Mediterranean-DASH): Kombinácia zeleniny, orechov, rýb, celozrnných potravín a vajec môže znížiť riziko kognitívneho úpadku a demencie.
- Nižší príjem soli: Vysoký krvný tlak zhoršuje prietok krvi mozgom.
- Sociálne kontakty: Pravidelný kontakt s rodinou, priateľmi a účasť na komunitných aktivitách posilňuje mozog a duševnú pohodu.
- Dobrý spánok: Počas spánku mozog čistí odpadové látky a upevňuje pamäť. Nedostatok spánku dlhodobo zvyšuje riziko demencie.
- Naučte sa nové zručnosti: Nielen krížovky či sudoku, ale skutočné učenie noviniek - varenie, cestovanie, kreativita - aktivuje mozog komplexným spôsobom.
- Kontrola zdravotného stavu: Udržiavajte krvný tlak, cholesterol a hladinu cukru v norme. To všetko významne vplýva na zdravie mozgu.
- Relax a menej stresu: Stres, úzkosť, depresia zvyšujú riziko demencie. Praktiky ako meditácia, mindfulness či pokojné večere pre seba pomáhajú.
- 10 minút denne: Tento čas venujte cvičeniu pamäti. Naučte sa nové slovíčka v cudzom jazyku, zahrajte si logickú hru alebo si skúste zapamätať nákupný zoznam bez zápisu.
Môžeme s istotou tvrdiť, že vedomie je prvým krokom ku zmene. Technológie, ktoré dokážu čítať biologický vek mozgu, sú vzrušujúcim krokom k personalizovanej medicíne. Nie sú to však magické náboje. Výsledky treba interpretovať v kontexte celého človeka, jeho životného štýlu a hodnôt.
Ak máte príležitosť podrobiť sa takémuto testu, berte ho ako nástroj - nie záverečný rozsudok. A bez ohľadu na čísla, investícia do zdravého spánku, pohybu, vyváženej stravy a sociálnej aktivity zostáva stále najsilnejším nástrojom, ktorý máme v dnešnom svete.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
