Niekedy sa zobudíte so zvláštnym pocitom v žalúdku. Nejde o stres pred veľkým projektom ani o zdravú dávku rešpektu pred poradou. Ide o niečo, čo sa ťažko definuje, ale veľmi ľahko cíti. Niečo, čo vás postupne oberá o energiu, sebadôveru aj radosť z práce. Možno čelíte niečomu, o čom sa ešte stále málo hovorí – šikane na pracovisku.
Tento jav nie je nič nové – no často sa o ňom mlčí. Ľudia sa hanbia, boja sa straty práce, nechcú byť „tí, čo robia problémy“. Lenže šikana na pracovisku nepredstavuje problém len pre samotnú obeť. Otrávi ovzdušie celej firmy a môže spustiť lavínu, ktorá bude mať vážne následky.
Mnoho podôb šikany na pracovisku
Šikana v zamestnaní nemá vždy podobu dramatickej scény. Často sa skrýva za poznámkami, ktoré sú „vraj len žart“, za ignorovaním, ktoré sa nedá dokázať, alebo za úlohami, ktoré sú nastavené tak, aby ste ich nikdy nemohli splniť.
Môže to byť kolega, ktorý sa tvári, že vás nepočuje, šéf, ktorý na vaše nápady neodpovedá, ale cudzie zopakuje ako vlastné, alebo skupinka, ktorá sa od vás systematicky dištancuje. A vy si po čase začnete klásť otázku, či problém nie ste vy.
Ak sa niektoré z týchto vecí dejú opakovane, systematicky a cielene, už to nie je len konflikt. Už to môže byť šikana. Vo všeobecnosti hovoríme o bullyingu, teda cielenej forme psychického alebo sociálneho nátlaku, ktorá sa odohráva v rámci pracovného kolektívu. Keď šikanuje nadriadený svojho zamestnanca, ide o bossing – ten býva obzvlášť nebezpečný, pretože zneužíva moc a autoritu.
No netreba si myslieť, že šikanujú len šéfovia. Ak sa do nátlaku zapája skupina kolegov voči jednotlivcovi, hovoríme o mobbingu. A keď sa karta obráti a podriadení cielene podkopávajú autoritu svojho vedúceho, ide o tzv. staffing, teda „bossing naruby“.
Najčastejšie formy šikany sú:
- psychický nátlak (ponižovanie, zhadzovanie, manipulácia),
- sociálne vylúčenie (izolovanie z tímu, zatajovanie informácií),
- neprimeraná kritika,
- neustále znižovanie sebavedomia,
- diskriminačné narážky (vek, vzhľad, pohlavie, názor).
Šikana teda nemusí byť výlučne vertikálna. Vzniknúť môže medzi kolegami, medzi nadriadeným a zamestnancom aj v rámci tímov. A čo je najzradnejšie – často sa deje v tichosti. Bez kriku, bez svedkov, no s následkami.
Šikana a jej vplyv na psychické a fyzické zdravie jednotlivca
Hoci sa šikana často odohráva „len“ na pracovisku, jej dôsledky si človek odnáša domov. Nie je to len o zlej nálade, strese alebo chvíľkovej nepohode. Ak je človek dlhodobo vystavený šikane, telo a psychika na to začnú reagovať.
Niekomu sa zhorší spánok, niekto sa prestane tešiť na bežné veci, u niekoho sa objavia fyzické príznaky, ktoré sa nedajú vysvetliť bežnými vyšetreniami. Duša totiž, ak kričí príliš dlho a nik ju nepočúva, nakoniec začne hovoriť cez telo.
Medzi najbežnejšie negatívne prejavy šikany na ľudskom zdraví patrí:
- Chronický stres a vyčerpanie, ktoré vedú k zníženej výkonnosti aj mimo práce.
- Úzkosti, panické ataky či depresívne stavy, často spojené so zníženým sebavedomím.
- Poruchy spánku – nespavosť, prebúdzanie sa s úzkosťou, nočné mory.
- Fyzické ťažkosti bez zjavnej príčiny, ako bolesti hlavy, žalúdka, srdca, zažívacie problémy.
- Zvýšená chorobnosť – oslabený imunitný systém v dôsledku dlhodobého napätia.
- Strata motivácie, uzatváranie sa do seba, ťažkosti nadviazať nové pracovné či sociálne vzťahy.
- V extrémnych prípadoch aj myšlienky na únik, rezignáciu alebo dokonca samovraždu.
Netreba sa báť priznať si, že niečo nie je v poriadku. Prvým krokom k uzdraveniu je uvedomenie si, že problém naozaj existuje – a že si zaslúži pozornosť. Rovnako ako si zaslúži podporu a riešenie.
Freepik
Kto na pracovisku najčastejšie šikanuje a prečo?
Šikanujúci nemusia byť agresívni či hluční. Naopak – mnohí pôsobia nenápadne, dokonca charizmaticky. Môžu byť v tíme obľúbení, no smerom k jednému človeku vyvíjajú tlak, ktorý je síce ťažko uchopiteľný, no mimoriadne silný. Niekedy ide o ľudí, ktorí sa sami cítia ohrození, inokedy o tých, ktorí potrebujú kontrolu. Šikanujú preto, lebo môžu. Pretože nikto nepovie dosť.
Šikanujúci bývajú často ľudia, ktorí sa sami v práci cítia neistí, ohrození alebo sú presvedčení o vlastnej nadradenosti. Niekedy ide o osoby s nízkou emocionálnou inteligenciou, inokedy o tých, ktorí si cez šikanu „liečia“ svoje komplexy.
Zaujímavé je, že nejde vždy o krikľúňov. Mnohí šikanujú „v rukavičkách“ – pasívne agresívne, zákulisne, rafinovane. Vytvárajú atmosféru napätia, kde sa obeť pomaly stráca v pochybnostiach o sebe. Šikanovať môže aj niekto, kto si vôbec neuvedomuje, že tak koná. Občas je to „len štýl komunikácie“, ktorý však v kombinácii s mocenskou pozíciou a nulovým záujmom o spätnú väzbu prerastie do toxického správania.
Kto býva terčom šikany?
Obeťou sa pritom môže stať prakticky ktokoľvek. Nie je pravda, že šikana si vyberá „slabých“. Často ide o schopných, pracovitých a lojálnych ľudí, ktorí sa niečím vymykajú – sú noví, mladí, starší, odlišne zmýšľajúci alebo jednoducho nie príliš spoločensky ambiciózni. Takí, ktorí nevedia hrať hru „kto s kým na obed“ a namiesto klebetenia radšej robia svoju prácu.
Obete šikany často bývajú schopní, empatickí ľudia s dobrými výsledkami. Práve tí môžu vzbudzovať závisť alebo ohrozenie u kolegov či šéfov. Rovnako ohrození sú:
- introverti, ktorí nevedia rýchlo reagovať,
- nováčikovia, ktorí sa ešte „nezapísali“,
- ľudia, ktorí nejdú s davom,
- zamestnanci s iným pôvodom, vekom či zjavom.
Zásadné je, že šikana nikdy nie je chyba obete. A hoci sa jej prejavy môžu zdať banálne („veď čo, len sa na mňa pozeral škaredo...“), dlhodobý efekt býva ničivý.
A hoci sa to celé môže javiť ako osobný problém medzi dvoma ľuďmi, v skutočnosti ide o zlyhanie systému. Ak je pracovné prostredie nastavené tak, že šikana môže existovať bez následkov, niekde sa stala chyba. V kultúre firmy, vo vedení, v hodnotách. A v neposlednom rade aj v tichu ostatných kolegov. Pretože ticho je v takýchto prípadoch tá najhlasnejšia odpoveď.
Freepik
Ako šikanu riešiť – ak ju vidíme alebo zažívame?
Keď sa človek stane terčom šikany, jeho prvou reakciou býva pochybnosť. Nezdá sa mu to. Nechce robiť paniku. Povie si, že sa to zlepší. Lenže takéto správanie sa nezlepší samo. Potrebuje reakciu. A práve v tom je jeden z najväčších problémov – že ľudia sa boja ozvať. Zo strachu, že ich nikto nepochopí, že budú označení za problémových alebo že prídu o prácu.
V týchto situáciách pomáha zachovať si istú dávku vnútornej disciplíny. Nepodľahnúť pocitu viny, viesť si zápisky, všímať si opakovanie vzorcov, hovoriť o tom – najprv s niekým, komu dôverujeme. Môže to byť kolega, niekto z HR oddelenia, psychológ, prípadne linka dôvery.
Keď sa veci nelepšia, je namieste obrátiť sa na vyššiu autoritu – manažment, inšpektorát práce alebo právnika. Na Slovensku totiž, hoci nemáme presne definovaný zákon o šikane, pracovné právo i antidiskriminačný zákon poskytujú ochranu a rámec, v ktorom sa dá konať.
- Zákonník práce ukladá zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť bezpečné pracovné prostredie – aj psychicky.
- Antidiskriminačný zákon chráni pred znevýhodňovaním z dôvodu pohlavia, veku, názoru, zdravotného stavu a pod.
- V niektorých prípadoch môže šikana naplniť aj skutkovú podstatu trestného činu – napríklad v prípade dlhodobého psychického nátlaku, obmedzovania osobnej slobody alebo ublíženia na zdraví.
Ak máte pocit, že je ohrozené vaše zdravie či dôstojnosť, máte právo sa brániť. Zákon stojí na vašej strane – hoci to nie vždy vyzerá jednoducho.
Čo robiť, ak ste svedok šikany
- Postavte sa za kolegu – nie konfrontačne, ale ľudsky. Slová ako „nebolo to trochu zbytočne tvrdé?“ alebo „poď, sadni si ku mne“ môžu zmeniť veľa.
- Ak máte dôveru u nadriadeného, upozornite na situáciu.
- Nenechajte sa vtiahnuť do mlčania – ticho je súhlas.
Šikana na pracovisku a úloha zamestnávateľa
Dôležitú rolu má aj zamestnávateľ. Ten by mal vytvárať prostredie, kde je bezpečnosť zamestnanca viac než len slogan na nástenke. To znamená:
- Jasne komunikovať nulovú toleranciu voči šikane.
- Viesť zamestnancov k rešpektujúcej komunikácii.
- Vzdelávať lídrov o tom, čo je (ne)prípustné.
- Ponúkať dôverné kanály, cez ktoré sa dá šikana nahlásiť.
- A čo je najdôležitejšie – na podnety reálne reagovať.
Jeho úlohou nie je len hasiť požiare, keď už horí, ale systematicky budovať atmosféru otvorenosti, rešpektu a jasne komunikovaných hodnôt. Šikana nie je len medziľudský konflikt. Je to výstraha, že niekde v organizácii niečo nefunguje.
Dôstojnosť nie je benefit
Ak si práve teraz kladiete otázku, či to, čo zažívate, je šikana – už to samotné je dôležitý signál. Dôstojnosť na pracovisku by mala byť samozrejmosťou, nie benefitom.
Ak sa v práci cítite zle dlhodobo, ak strácate chuť rozprávať, tvoriť, zdieľať, je to niečo, čo si zaslúži pozornosť. Šikana na pracovisku je vážna vec, no nie ste na ňu sami. Či už ste svedok, alebo terč, vždy existuje cesta, ako situáciu zmeniť. A hoci je ťažké urobiť prvý krok, ešte ťažšie je nechať veci tak.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
