Materstvo býva často zobrazované ako krásne, naplnené a harmonické obdobie. Realita však býva pre matky oveľa prekvapivejšia. Prichádza s radosťou, ale aj s únavou, pochybnosťami a momentmi, o ktorých sa veľa nehovorí. Práve preto majú najväčšiu hodnotu príbehy žien, ktoré sa neboja hovoriť otvorene.
Jednou z nich je Barbora Beťáková, ktorú mnohé ženy poznajú pod názvom Matka Domáca. Jej obsah nie je o ideálnych obrázkoch materstva, ale o realite, ktorá je niekedy náročná, no o to viac skutočná. O otvorenosti, ktorá uvoľňuje tlak. O slovách, v ktorých sa ženy spoznávajú a konečne si dovolia priznať, že nie sú samy.
Popôrodná depresia, úzkosti, pocit straty samej seba. A postupne aj hľadanie cesty späť – k materstvu, k telu, k vlastnej identite. Tým všetkým si Barbora prešla. Dnes cez svoj projekt vytvára priestor pre ženy, ktoré sa cítia unavené, nedostatočné alebo stratené. Spája ich, podporuje a pripomína im jednu dôležitú vec – že materstvo nemusí byť dokonalé, aby malo hodnotu. V tomto rozhovore hovoríme veľmi úprimne o materstve, vzťahoch, vyčerpaní aj o tom, ako sa Babora naučila byť k sebe láskavejšia. Presne tak, ako to ženy potrebujú počuť.
1. Tvoja cesta materstvom nezačala tradične – už ako 17-ročná si bola súčasťou starostlivosti o svojich súrodencov, čo ti predurčilo cit pre starostlivosť. Keď si prvýkrát držala svojho syna v náručí, čo ťa prekvapilo úplne najviac a čo ti trvalo najdlhšie pochopiť?
Áno, keď som mala 17, narodili sa mi mladší bratia – trojičky. Aj vďaka tomu som si bola istá, že som pripravená na materstvo. Môj prvorodený syn sa mi narodil tak trochu na moje prvé výročie zoznámenia sa s panickými atakmi. Bolo to v mojom živote ešte veľmi čerstvé – a tak nečudo, že som mala hneď popôrodnú depresiu.
Zasiahlo ma to a šokovalo natoľko, že som mala pocit, akoby som nežila v realite. Najviac ma na začiatku prekvapil ten strach, ktorý sa vo mne objavil. A vlastne je to dodnes niečo, čo je pre mňa istým spôsobom záhadou – že sa zrazu ako matka bojím. O svoje deti, ale aj o seba, aby som tu pre ne dokázala byť čo najdlhšie.
2. Vo svojom blogu píšeš o tom, že materstvo ťa “zlomilo“ a zároveň naučilo vidieť svet inak. Ktorý moment bol pre teba skutočným prelomením?
Áno – zlomilo, ale nie tak, ako si to možno niekto predstaví. Nie v tom zmysle, že by som sa zrútila a prestala vidieť zmysel života – práve naopak. Materstvo ma zlomilo v pravde.
Ocitala som sa sama pred sebou, úplne „nahá“ – v tom, kto som, aké mám tiene, traumy, bolesti, jazvy, ale aj sny a túžby. Najväčší zlom prišiel nie tak dávno – keď som si dokázala odpustiť svoje doterajšie zlyhania v materstve a začala som vedome pracovať na sebe aj na vzťahoch – k manželovi aj k mojim deťom. Ten moment, keď som si povedala: „Preberám zodpovednosť za svoj život a nič, čo sa doteraz stalo, ma nedefinuje,“ bol pre mňa naozaj silný.
Instagram / @matka__domaca
3. Prešla si si aj popôrodnou depresiou, ktorá sa často romantizuje alebo zľahčuje vetami typu „to prejde“ či „buď vďačná“. Aké to je cítiť smútok alebo prázdnotu v období, ktoré spoločnosť označuje za najkrajšie v živote ženy?
Som veľmi vďačná, že sa dnes o popôrodnej depresii hovorí otvorene a bez prikrášľovania. Rovnako je dôležité, že ženy už nemajú potrebu hrať sa na superhrdinky a po návrate z pôrodnice si dokážu dopriať oddych namiesto toho, aby hneď zvládali celú domácnosť. Sú viac súcitné k sebe – k svojmu telu aj k svojim emóciám. Pre mňa to bolo naozaj malé peklo na zemi. Hanbila som sa, veľa som plakala, ale najhorší bol ten strach, že svojho syna nikdy nebudem milovať. Bola to prázdnota, ktorú sa ani nedá úplne opísať slovami.
Cítila som obrovské zlyhanie, aj napriek tomu, že som mala podporu od psychologičky. Nerozumel tomu ani môj manžel, ani rodina. Neznamená to, že ma odsudzovali – to nie. Ale aj nepochopenie a zľahčovanie bolia rovnako ako priame odsúdenie.
4. Čo si ty namiesto toho potrebovala vtedy počuť?
Myslím, že som potrebovala skutočné, úprimné pochopenie a sprievod. Pomoc v domácnosti, aby som si mohla oddýchnuť a zároveň sa viac napojiť na svoje dieťa.
Mala som pocit, že všetci to berú príliš zľahka – že to sú len hormóny a že to prejde. V skutočnosti som sa cítila veľmi osamelo. Všetci sa sústredili na bábätko, všetci ho obdivovali, no na mňa akoby sa zabúdalo. Ženy v takom období potrebujú cítiť, že na nich záleží. Že nie sú len „prostriedkom“ na privedenie dieťaťa na svet. Že je o ne postarané a že podpora, ktorú dostávajú, je skutočná a úprimná.
5. Mala si obdobie, keď si sa bála o svoje dieťa tak intenzívne, že ťa to doslova paralyzovalo?
Budem znieť veľmi zvláštne, ak poviem, že to tak mám stále? Ja som fakt dosť úzkostlivá matka a učím sa s tým pracovať. Prvý strach bol, keď som bola tehotná a dostala som pásový opar. Vtedy ma vystrašili, že dieťatko sa môže narodiť choré. Neskôr som zažila veľmi náročné momenty, keď mali moji synovia ťažké laryngitídy a doslova prestávali dýchať – to boli pre mňa extrémne stresujúce situácie.
A potom sú tu aj tie „bežné“ momenty – napríklad keď lezú na zábradlia balkónov, aby lepšie videli. Vtedy mám pocit, že odpadnem. Dokonca sa mi o tom aj sníva, haha.
Instagram / @matka__domaca
6. Ako vyzerala vaša komunikácia s partnerom počas tohto obdobia? Vedel pomenovať, čo sa deje alebo si mali pocit, že prežívaš niečo, čo je ťažké vysvetliť niekomu, kto to nezažil? Ako sa zároveň zmenili tvoje ďalšie vzťahy - s rodinou či kamarátkami, keď si sa stala matkou, ktorá si prešla tým všetkým?
Toto je naozaj veľká téma. Čo sa týka kamarátstiev, jedno zostalo stabilné, aj keď je na diaľku, ostatné sa viac-menej rozpadli. Neberiem to však tragicky. Každý žije svoj život, má svoje priority a spôsob vnímania sveta.
V materstve sa to často ukáže – niekto je viac orientovaný na deti, niekto na kariéru, niekto to má uvoľnenejšie. A nie vždy sa tieto svety stretnú. Preto som dnes otvorená takým priateľstvám, kde môžem byť sama sebou bez potreby vysvetľovania. Vzťah s partnerom sa výrazne preverí z každej strany. Nie preto, že by deti boli problém, ale preto, že zrazu treba všetko zladiť – čas, domácnosť, výchovu. My sme si prešli aj náročnejšími obdobiami, ale snažíme sa na vzťahu pracovať.
Drží nás najmä otvorenosť, úprimnosť a ochota komunikovať. A tiež humor – ten nám pomáha zvládať aj ťažšie situácie. Rodina sa veľmi nezmenila – moji rodičia sú stále rodičmi na plný úväzok. Sme v kontakte podľa možností. A moji bratia, trojičky, mi dnes „vracajú“ to, ako som sa o nich starala. Keď sú s mojimi deťmi, je to pre mňa veľmi dojímavé
7. Materstvo je zároveň plné pokory, vnímáš to tak aj ty? Zároveň je na ženy vytváraný neustály tlak byť dobrou matkou. Keď vidíš na sociálnych sieťach upratané detské izby, kreatívne aktivity a usmiate mamy, dokážeš sa dnes od toho vedome oddeliť alebo sa porovnávanie vkradne aj tak?
Sociálne siete sú taká dobrá pasca pre nás maminy. Dokážem sa už od toho odosobniť, hoci občas príde nejaká blúdivá výčitka či nespokojnosť. Pomáha mi najmä uvedomenie, že Instagram je len časť pravdy a každá z nás žije iný život. Môžeme obdivovať niekoho bývanie, postavu či dovolenky … ale treba zostať pri zemi.
Každý disponujeme niečím, čo je nášmu životu vlastné tu a teraz. Takže stálo ma to veľa dychových cvičení, aby som sa v tomto oslobodila, ale darí sa mi. Radšej venujem energiu tomu, ako môžem zveľadiť svoj život ja – v rámci mojich možností.
Instagram / @matka__domaca
8. Ktoré iné predsudky o materstve sa ti zdajú v dnešnej modernej dobe najškodlivejšie?
Práve tie, ktoré hovoria, že matka by mala zvládať všetko. Byť úspešná v práci, zabezpečiť domácnosť, venovať sa deťom, organizovať im aktivity, starať sa o seba, cvičiť a zároveň byť plne prítomná vo vzťahu, aby partnerovi nič nechýbalo. Lebo veď „my sme tie deti chceli, tak čo sa sťažujeme“.
Lenže žiadna z nás nie je pripravená na to, že práve jej sa táto zmena dotkne najviac a prevráti jej život naruby. Verím však, že sa to postupne mení. Je čoraz viac partnerov a otcov, ktorí dávajú žene priestor a zapájajú sa do fungovania rodiny bez toho, aby očakávali, že žena zvládne všetko sama len preto, že oni pracujú.
9. Myslíš, že je dôležité, aby si ženy pravidelne kládli otázku: „Kto som okrem mamy?“ Je možné, že svoju hodnotu vložíme do jednej role, no zvyšné sa akoby vytratia?
Ja túto tému milujem. Určite je dôležitá, no zároveň je rovnako dôležité uvedomiť si, že v určitom období je v poriadku byť „len“ mamou. Ja som na seba úplne zabudla počas štyroch rokov materstva, až kým ma môj muž nepostrčil vetou: „Haló, ži!“ Neviem, možno som mu už liezla na nervy.
Takže áno – keď je potrebné byť mamou na plný úväzok, buďme ňou. Keď nás to malé potrebuje, je to prirodzené. No zároveň sa nebojme vrátiť k tomu, čo milujeme. Deti raz vyrastú a odídu – a žiadna z nás nechce zostať prázdnou schránkou. Buďme mamami, ale buďme aj samy sebou. Je to dôležité aj pre deti – je to pre ne inšpiratívne.
Instagram / @matka__domaca
10. Ako sa dnes ty snažíš byť nedokonalou mamou, no zároveň tou najlepšou pre svoje dieťa?
Ja som v očiach niektorých ľudí určite „zlá mama“, ale to ma nezastaví v tom, aby som bola autentická, aj na sociálnych sieťach, a hovorila o svojich skúsenostiach. V materstve som sa stratila niekoľkokrát. Prišli pocity viny, sebaľútosti, aj obviňovanie okolia, že nie je dostatočne nápomocné. Až som jedného dňa položila otázku sama sebe: čo môžem urobiť ja pre seba, aby som nebola tak frustrovaná a unavená?
U mňa je to paradoxne práve v tom, že najlepšou mamou viem byť vtedy, keď sú naplnené aj moje potreby. Aj keď nie vždy úplne – lebo v materstve to ani nie je možné. Ale snažím sa nájsť rovnováhu.
11. Osobne deti tiež ešte nemám, no čo by si povedala ženám, ktoré ešte len čakajú na dieťa a snažia sa predstaviť si, aké to bude?
Povedala by som im, aby vypustili slovo „keby“. Materstvo si buď zidealizujeme, alebo sa ho začneme báť. No každé dieťa je iné a každá žena je iná. Najdôležitejšie je vnímať seba – čo mi robí dobre a čo nie. A nebáť sa postaviť za svoju pravdu, či už ide o pôrod, prežívanie, emócie, alebo výchovu.
Dovoliť si jednoducho byť. Na chvíľu zabudnúť na všetko, čím by sme mali byť okrem mamy. A uvedomiť si hodnotu toho, čo sme dokázali – priniesť na svet nový život. Aj tie „obyčajné“ veci sa rátajú – nočné prebaľovanie, uspávanie, hranie sa. Nemusíme byť Wonder Woman, aby sme mali hodnotu. Sme dosť presne také, aké sme.
Zdroj úvodnej fotky: Instagram / @matka__domaca
0 komentárov