V posledných týždňoch internet zahlcujú hlavne informácie o koronavíruse, ktorý sa veľmi rýchlo šíri do všetkých kútov sveta. Situácia zatiaľ nie je najšťastnejšia. Je potrebné sa chrániť, no zároveň určite nie je vhodné podliehať panike. My vám dnes prinášame článok, v ktorom sa pozrieme na vírusy vo všeobecnosti.
O aké mikroorganizmy vlastne ide? Čo všetko môžu napáchať v ľudskom tele a aké najznámejšie či najrozšírenejšie ochorenia spôsobujú? Nemusíte sa obávať, nechceme vás zahltiť žiadnymi odbornými informáciami. Povieme si základné fakty o vírusoch, aké choroby vyvolávajú a hlavne, aké sú možnosti prevencie a ochrany pred nimi!
Čo je to vírus?
Pod pojmom vírus rozumieme akúsi drobnú časticu tvorenú bielkovinovým puzdrom, v ktorom sa ukrýva nukleová kyselina, respektíve dedičná informácia vo forme DNA alebo RNA. Vírusy sú nebunkové organizmy, ktoré infikujú živé bunky iných organizmov. Iba vo vnútri živých buniek sa totižto dokážu množiť. Okrem toho, že ich reprodukciu zabezpečuje hostiteľská bunka, môžeme o vírusoch ešte spomenúť, že nemajú vlastnú látkovú premenu, aktívny pohyb ani schopnosť rastu a nie sú dráždivé.
Po tom, čo sa dostanú do ľudského organizmu, začnú vírusové častice alebo minimálne nukleové kyseliny prenikať do hostiteľskej bunky, dochádza k ich replikácii, pričom môže dôjsť k poškodeniu DNA bunky. Naše telo na to reaguje produkciou antivírusových proteínov, čím sa má brániť šíreniu infekcie.
Vírusov je skutočne obrovské množstvo a je ich možné deliť na základe mnohých kritérií, napríklad podľa toho, kto je hostiteľom, aké bunky napádajú či ako sa prenášajú. Vírusy môžu napádať prokaryotické aj eukarytické bunky. Hostiteľom môže byť živočíšna aj rastlinná bunka, bunka huby či sinice.
A ako sa vírusy šíria? Napríklad respiračné vírusy sa typicky prenášajú kvapôčkovou infekciou, respektíve vzduchom. Pri iných môže dôjsť k prenosu fekálno-orálnou cestou, ďalej priamym kontaktom, pohlavným stykom či krvou. Niektoré vírusy sú dokonca prenášané hmyzom. Nakoniec ešte môžeme spomenúť, že existenciu vírusov dokázal ruský biológ Dmitrij Iosifovič Ivanovskij, ktorý koncom 19. storočia objavil zhluky vírusu tabakovej mozaiky v liste tabaku.
Odporúčame: Bolesť v krku a zápal očných spojoviek: Aj tak sa prejavuje infekcia adenovírusmi!
Ktoré ochorenia spôsobujú vírusy?
V súčasnosti sú známe tisícky rozličných vírusov a dozaista ich ešte mnoho nepoznáme. Vyvolávajú najrôznejšie ochorenia. Buď spôsobujú problém v mieste infekcie, alebo aj v iných tkanivách. Šíriť sa totiž môžu po tele v cievnom či lymfatickom systéme. Mnohé z nich spôsobujú napríklad respiračné ochorenia, iné zase postihujú tráviaci trakt.
Často vyvolávajú nie úplne závažné, no v populácii značne sa vyskytujúce ochorenia. Vírusové ochorenia sa môžu týkať taktiež kože, genitálií či centrálnej nervovej sústavy. Medzi najznámejšie a pomerne rozšírené vírusy patrí napríklad vírus chrípky, čo je RNA vírus z čeľade Orthomyxoviridae, ktorý naprieč celým svetom vyvoláva sezónne epidémie. Napáda respiračný systém a príznakmi infekcie sú zvýšená teplota, bolesť hlavy, kašeľ aj únava.
Známy je aj ľudský papilomavírus, taktiež označovaný ako HPV. Tieto vírusy sú pôvodcami rôznych typov bradavíc na pokožke či genitáliách. Rozšírené sú aj herpetické vírusy. Vírus Varicella zoster vyvoláva pásový opar, odborne herpes zoster, no a taktiež ovčie kiahne.
Za herpesom, respektíve oparom na perách sa rovnako ukrýva takýto vírus, a to Herpes simplex. Mnohé vírusy sú veľmi nebezpečné a vyvolávajú vážne choroby. Obávaným je napríklad vírus HIV, ktorý spôsobuje infekčné ochorenie AIDS. Medzi ďalšie vírusové ochorenia môžeme zaradiť rubeolu, osýpky, besnotu, mumps či infekčnú mononukleózu.
Aká je prevencia?
Liečba vírusového ochorenia závisí od konkrétneho typu vírusu, ktorý ho spôsobuje. Ide však o pomerne neľahkú a problematickú záležitosť. Antibiotiká sú v tomto prípade neúčinné, niekedy sa využívajú antivirotiká. Liečba je skôr symptomatická a podporná. V mnohých prípadoch si imunitný systém dokáže s infekciou poradiť.
Dobrým príkladom sú ovčie kiahne. U pacienta sa zvyčajne len tlmia vedľajšie príznaky, napríklad svrbenie či horúčka, a ochorenie postupne odznie. Vírus zostáva síce v tele, no organizmus naň získava spravidla doživotnú imunitu. Samozrejme, takto to ani zďaleka neplatí pre všetky vírusy a ochorenia, ktoré spôsobujú. Spomínaný vírus HIV nie je možné v tele nijako zničiť a posledné štádium nákazy nejako vyliečiť. Liečba je zameraná len na spomalenie šírenia vírusu v tele a podporu dobrej funkcie imunitného systému.
V rámci ochrany pred vírusmi tak má obrovský význam hlavne prevencia. Uplatňuje sa očkovanie, no i v dnešnej dobe sú dostupné vakcíny len proti niektorým vírusom. Dnes je u nás povinné očkovanie proti mnohým vírusovým ochoreniam, napríklad aj osýpkam, ružienke či mumpsu. Vďaka tomu sa výskyt týchto ochorení minimalizoval. Ďalej spočíva prevencia vírusových ochorení hlavne v dodržiavaní zásad osobnej hygieny aj hygieny okolitého prostredia. Veľký význam má dôkladná hygiena rúk.
Organizmus sa ľahšie ubráni pred vírusmi, ak je telo v dobrej kondícii. Dôležitá je tak správna strava, primeraná fyzická aktivita či podpora imunitného systému. Vhodné je nezdržiavať sa v blízkosti viditeľne chorých jedincov. Zabúdať nemožno na dodržiavanie zásad bezpečného sexu, čím je možné prispieť nielen k prevencii vírusových, ale napríklad aj bakteriálnych pohlavne prenosných chorôb. Celkovo je potrebné dávať si pozor na svoje zdravie.
Odporúčame: Ovčie kiahne: V detstve pomerne neškodné, v dospelosti nebezpečné?
