Hranice vo vzťahu, ženskosť a sebaláska: Otvorený rozhovor s koučkou Mirkou Ďurindovou

Vzťahy sú dnes možno komplikovanejšie než kedykoľvek predtým. Chceme byť slobodné, nezávislé a naplnené, no zároveň túžime po blízkosti, porozumení a láske, ktorá nás podrží. Mnohé ženy priznávajú, že práve medzi JA a MY sa niekde strácajú. Cítia, že už nechcú byť len tou, ktorá všetko zvláda, usmieva sa a drží rodinu alebo vzťah pokope. 

O tom, ako si vo vzťahoch zachovať samu seba, sa voľne rozprávame s profesionálkou z oblasti osobnostného rozvoja - koučkou Mgr. Miroslavou Ďurindovou, manželkou Maťa Ďurindu, frontmena skupiny Tublatanka, s ktorými som nedávno viedla rozhovor o ich partnerstve. Otvorený, hlboký a pritom láskavý pohľad Mirky na ženskosť a partnerské vzťahy zarezonoval u mnohých žien (do redakcie prišlo veľa pozitívnych ohlasov), a preto sme sa rozhodli v rozhovoroch voľne pokračovať. 

Pozývame vás teda pripraviť si voňavú kávu a pridať sa k nám. Budeme sa rozprávať o téme, ktorá sa dotýka každej z nás - ako si vo vzťahoch držať hranice, nestratiť seba, no zároveň nebyť chladná či sebecká, ale aj o tom, ako sa v modernej dobe mení rola ženy, čo so zdravým feminizmom a kde sa končí obetavosť a začína sebaúcta.

1. Zdá sa, že dnešné ženy majú viac možností než kedykoľvek predtým, kariéru, slobodu, viac nezávislosti. A aj napriek tomu sú často unavené, nespokojné vo vzťahoch, akoby stratili životnú iskru, samy seba, či pocit, že majú priestor dýchať. Čo sa to v našich vzťahoch vlastne deje?

To, čo sa deje, často nie je kríza lásky, ale kríza rovnováhy. Ženy dlhé roky niesli vzťahy na svojich pleciach a to emocionálne aj prakticky. Dnes sa už učíme deliť zodpovednosť medzi ženu a muža, ale často nevieme, ako to urobiť bez boja či úteku. Získali sme väčšiu slobodu, máme možnosť vzdelávať sa, tvoriť, pracovať, ale málokto nás naučil, ako to celé udržať v rovnováhe. A to je ten priestor, keď tému hraníc už nemožno vnímať ako egoizmus, ale ako základ zdravého spolužitia a treba o nej nahlas hovoriť.

2. Mirka, prečo sú hranice vo vzťahoch také citlivé?

Pretože hranice sa dotýkajú našej identity. Od detstva sme vedené k tomu, aby sme boli dobré, milé, poslušné a šikovné dievčatá, také, ktoré vyhovejú, obetujú sa, udržia partnerstvo a rodinu. Mnohé mamy nám v tomto vytvorili silné vzorce, ktoré sme prevzali, podprahovo v nás pôsobia a ovplyvňujú naše životy. Mnohé ženy preto v dospelosti spájajú lásku s prispôsobením sa. 

Čítala som jeden zaujímavý psychologický výskum (Terri Orbuch, University of Michigan), ktorý ukázal, že ženy majú väčšiu tendenciu regulovať emócie svojho partnera na úkor svojich vlastných potrieb. To síce z krátkodobého hľadiska udržuje harmóniu v páre, no dlhodobo to vedie k vyčerpaniu a resentimentu (dlhodobo potláčaný pocit krivdy, hnevu alebo nespravodlivosti, ktorý človek nevie priamo vyjadriť). Zdravé hranice nie sú o odmietaní partnera, ale o našej pravdivosti, o tom, že dovolím druhému vidieť, kde končí ON a začínam JA. A naopak.

EXKLUZÍVNE: 26 rokov lásky a príbeh, v ktorom koučka Mirka ukotvila rockera Maťa Ďurindu z Tublatanky

"Domov je medzi nami dvomi.“ Prečítajte si rozhovor, ako spevák Maťo Ďurinda s manželkou Mirkou budujú blízkosť aj po rokoch spoločného partnerstva.

3. Mnoho žien má však pocit, že keď si začnú držať hranice, stanú sa pre okolie chladné alebo egoistické. Ako to vyvážiť?

Áno, stretávam sa s tým často, ale je to mýtus. Byť autentická predsa nie je sebectvo, ale zodpovednosť voči sebe a okoliu. Premietaš to neskôr aj na svoje deti, tvoja dcéra či syn sa to od teba naučia, pretože sú ako špongia, nasávajú všetko, čo vidia a počujú, ale aj to ako k sebe pristupuješ. Sebectvo hovorí o tom, že ti záleží len na sebe, ale zdravé hranice hovoria, že mi záleží na sebe aj na tebe, a práve preto chcem, aby medzi nami bolo všetko jasné a pravdivé. Nie hra, nie obeta, nie boj. 

Kľúč je ale v tom, aký tón pre tú komunikáciu zvolíš. Teda nie v tom, čo povieme, ale ako to povieme. Namiesto “Mám toho dosť” môžeš povedať: “Cítim, že som unavená a potrebujem chvíľu pre seba, aby som doplnila energiu.” Cítiš ten rozdiel?

4. Ako súvisia hranice so ženskosťou a feminizmom?

Ajaj (smiech). Večná a ťažká téma, ale poďme sa na ňu pozrieť. Feminizmus je pre ženy sloboda a rovnosť. Prirodzene, pretože nám ponúkol možnosti, ale pre mnohých mužov je to strašiak. Feminizmus síce priniesol ženám slobodu a možnosť rozhodovať o sebe, no jeho súčasná vlna niekedy skĺzava do ženského výkonového postoja: “Musím dokázať, že nikoho nepotrebujem.” 

A to nielen u vrcholových manažérok či single žien. Žena tak akoby stráca podstatu ženskosti. Keď sa žena úplne odpojí od princípu spolupráce s mužom, stane sa z nej bojovníčka za (niečo)... je toho mnoho, čo ešte stále ženy potrebujú vybojovať, ale toto podľa mňa nie je najšťastnejšia cesta. 

Prečo je dôležité nastaviť si osobné hranice a ako to urobiť efektívne?

Objavte, prečo sú osobné hranice kľúčom k duševnej pohode a zdravým vzťahom. Naučte sa, ako ich efektívne nastaviť a chrániť svoj čas a energiu.

Zdravý feminizmus vnímam ako niečo celkom iné, a to, že žena pozná svoju hodnotu, aplikuje svoje práva, udržuje zdravé hranice, ale nepotrebuje sa vzdávať ženskej energie, svojej nežnosti, aby bola silná. Nepopiera mužskú energiu, ale pozýva ju k spolupráci. 

A práve tam vzniká partnerstvo, nie boj o moc. No rovnako ani muž sa nemusí vzdávať svojej sily, mužnosti, aby bol k žene láskavý a citlivý. A toto je ešte kus cesty skrz evolúciu aj pre muža. Mnohí na túto vlnu už naskočili a ja si len prajem, aby tam dozreli i ďalší muži, pretože vzťah naozaj nie je súboj síl, ale priestor, kde jeden druhému pomáhame vyrásť, byť prirodzený a slobodný. 

No, žiaľ, aj u mužov vidíme zvláštny trend uchovať si mužský princíp, slobodu a samostatnosť. Aj cez taký extrém ako je trend Bro Culture - ide o akýsi sociálny fenomén, ktorý sa najčastejšie spája s mladými mužmi, najmä vo veku 18-35 rokov, aby demonštrovali svoju maskulinitu. A to za mňa nie je najšťastnejšia voľba.

5. V čom sa teda líši vnímanie hraníc u mužov a žien?

Muži vnímajú hranice viac cez svoj osobný priestor, potrebujú fyzický alebo mentálny odstup, aby mohli spracovať tlak, ktorý vznikol. Ženy svoje hranice vnímajú viac cez blízkosť a komunikáciu. Ak partner mlčí, často to berú ako odmietnutie. Tieto rozdiely však nie sú prekážkou, ale pozvánkou k pochopeniu. 

Ak žena chápe, že partnerovo stiahnutie nie je ignorovanie, ale forma spracovania, prestane ho tlačiť. A muž, ktorý pochopí, že žena potrebuje slová pre pocit istoty, môže byť zasa otvorenejší v komunikácii. Neustále na to pri párovom koučingu narážame. Je krásne vidieť dvoch ľudí, ako sedia vedľa seba, keď u nich dôjde k tomuto vzájomnému pochopeniu, tvár, oči akoby obžijú a začnú sa vzájomne ladiť. Aj to je na mojej práci naozaj krásne.

6. Ako si páry môžu nastaviť hranice v rozdelení domácich prác a starostlivosti o deti?

Mnohé páry narážajú na to, že hoci obaja pracujú, rodinná záťaž aj po práci ostáva v drvivej väčšine párov na žene. Žena po príchode domov nastupuje svoju novú pracovnú zmenu, a to je z dlhodobého hľadiska veľmi frustrujúce a vyčerpávajúce. Najnovšie štúdie (UN Women - OSN 2022) potvrdzujú, že ženy stále robia v priemere o 2,5 krát viac neplatených domácich prác denne, čo priamo ovplyvňuje ich ekonomickú nezávislosť, voľný čas a predovšetkým aj duševnú pohodu.

Rovnováha príde, keď sa o tom prestane mlčať. Odporúčam si sadnúť raz za mesiac a otvorene si pomenovať nie to, kto robí viac, ale čo ako pár, či rodina potrebujeme, aby sme sa cítili dobre. Ako sa o to všetci zúčastnení pričiníme? Hmm, na Slovensku koluje jeden vtip, že žena sa vydáva v bielom, aby zapadla medzi bielu domácu techniku. Smiešne? Ani nie, smutné. No vieme s tým niečo spraviť bez napätia, racionálne a účelne.

7. Čo s pocitom viny, keď si žena zoberie čas pre seba?

Pocit viny má často korene v starých nastaveniach, v presvedčení, že dobrá žena sa najskôr postará o všetkých ostatných a až potom o seba. Ženský mozog je akoby prirodzene viac ladený na empatiu, žena doslova cíti napätie, nepohodu druhých, a tak, keď si zoberie čas len pre seba, môže mať pocit, že tým niekoho alebo niečo zanedbáva. 

Je to však veľký omyl a kameň úrazu v mnohých pároch aj rodinách, pretože len oddýchnutá a naplnená žena bude pre svojich blízkych viac prítomnejšia a láskavejšia. To, že sa o seba postará, že si venuje čas, nie je jej útek od rodiny či partnera - je to spôsob, ako im dať to najlepšie zo seba, nie iba to, čo tam z nej skrz únavu a frustráciu zostalo.

Tipy, ako sa naučiť povedať NIE – odmietať je niekedy neľahké, no dôležité!

Naučte sa, ako povedať "nie" a získať viac času pre seba, zlepšiť svoj životný štýl a dosiahnuť rovnováhu medzi prácou a osobným životom.

8. Ako sa hranice prejavujú v komunikácii?

Keď komunikuješ s hranicami znamená to, že dokážeš vyjadriť svoju potrebu bez obviňovania. Napríklad namiesto “Nikdy ma nepočúvaš” povieš “Keď hovorím a nemám tvoj pohľad, cítim sa nevidená. Mohli by sme sa dohodnúť, že si na seba dáme pár minút keď ma budeš naplno vnímať?” Tiež je dôležité naučiť sa používať jazyk situácie a nie jazyk TY. 

Skúsim to popísať. Namiesto “Ty si znova neupratal.” použiješ “Vidím, že si mal asi náročný deň. Riady sú ešte stále v dreze. Pomôžeš mi s tým?” Takto dávaš priestor na vyjadrenie, opisuješ situáciu, ale nenálepkuješ partnera, že je zlý, neschopný, lenivý. 

Nepoznáš reálne okolnosti, prečo to partner nespravil, a tak skrz jazyk situácie, ktorú popíšeš, partner dostáva priestor vyjadriť sa k tomu pravdivo . Neútočíš, ale pozývaš k doriešeniu. Z psychologického hľadiska ide o tzv. asertívnu komunikáciu, tou rešpektuješ seba aj druhého.

9. Ako súvisia hranice a intimita?

Neuveríš, ale čím jasnejšie tu budú hranice, tým väčšia bude intimita. Keď tvoj partner jasne vie, kde ťa má, keď ho vieš navigovať, veci jasne pomenovať, čo áno a miesto, kde už máš svoje nie, cíti sa bezpečnejšie. Keď nevieš povedať NIE, partner nikdy nevie, či tvoje hlasné alebo i tiché ÁNO myslíš vážne. Hranice tak chránia vašu dôveru.

10. Ako sa to prejavuje v spoločnom trávení voľného času?

Tu často vzniká konflikt medzi “potrebujeme spolu tráviť čas” a “potrebujem byť sama”. Zdravý vzťah je ale o troch životoch - mojom JA, tvojom TY a našom MY. Keď niektorý z nich zmizne, bude to vo vzťahu cítiť. Je v poriadku, ak má žena a samozrejme aj muž čas na kamarátky / kamarátov alebo tvorivosť mimo vzťahu, vôbec to neznamená odmietnutie. Vzťah sa regeneruje aj vtedy, keď obaja prichádzajú späť k sebe domov obohatení vlastnými zážitkami.

11. Aký by bol tvoj záverečný odkaz pre ženy, ktoré hľadajú rovnováhu medzi láskou a slobodou?

Byť ženou neznamená byť vždy dostupná. Sama sa to denne učím, ale mám už tú skúsenosť, že keď vnímam svoje hranice a telo mi ich jasne signalizuje, či je niečo so mnou v komforte, alebo nie, prežívam oveľa spokojnejší život a menej frustrácie. 

Ak to sem a tam nezapočujem, prichádzam ľahko o svoju energiu a pohodu a vo vzťahu je to potom cítiť. To, že ste s niekým vytvorili pár, neznamená stratiť seba. Dovoľte si byť autentické a zároveň dajte aj druhému povolenie byť tiež pravdivým. Ak to celé správne uchopíte vznikne to, čomu hovoríme skutočná láska k sebe i druhému.

Každá z nás si nesie svoju vlastnú definíciu hraníc - hľadáme ich po rokoch prispôsobovania sa, po zraneniach, ktoré nás naučili, že bez hraníc sa nedá milovať slobodne. Tento rozhovor s Mirkou je pozvanie k tomu, aby sme sa prestali báť byť pravdivé. Aby sme neprestávali byť nežné, a pritom si nenechali zobrať svoj vnútorný pokoj.

Ak vás téma zaujala, sledujte náš magazín - pripravujeme pokračovanie, v ktorom sa pozrieme na ďalšie aspekty zdravých vzťahov - od komunikácie, cez intimitu, až po vnútornú slobodu, ktorú si každý z nás môže v partnerstve dopriať. A možno aj niečo viac … pretože táto jazda ešte len začína a vy sa môžete stať súčasťou.

Zdroj úvodnej fotky: Editee AI, Mental Balance