Pre každé obdobie života je charakteristické niečo iné, menia sa hodnoty, ciele, záujmy i problémy. Na „staršie kolená“ prichádza väčšinou viac zdravotných ťažkostí, ale vyšší vek sa spája zároveň aj s nahonobenými skúsenosťami a múdrosťou.
Najmä v minulosti sa chodilo po rady k starším a ich životná múdrosť bola vysoko cenená. Dnes už nie je veľmi trendy chodiť po rady k babičke či dedkovi, a to najmä ak neovládajú prácu s najnovšími technologickými vychytávkami (čo ich, bohužiaľ, najmä v očiach najmladších generácií celkom degraduje). Táto múdrosť starších by však mala byť o niečom inom ako o zručnostiach pri využívaní počítača či smartfónu – mala by to byť totiž hlbšia zrelá životná múdrosť „otestovaná praxou“. V nasledujúcich riadkoch sa dozviete, či je naozaj pravdou, že prichádza s vekom.
Trend odmietania staroby?
V dnešnej dobe je už klasických bielovlasých babičiek a deduškov čoraz menej, no nejde len o výzor. Zatiaľ, čo v minulosti starší ľudia vnútorne vysporiadaní so svojím vekom rozjímali na lavičke pred domom s pokorou a zasneným pohľadom v očiach, dnes sa už o slovo hlási generácia, ktorá takpovediac odmieta zostarnúť a starobu si vôbec priznať. Istotne to súvisí aj s tým, že všade navôkol je preferovaná mladosť – hladké tváre bez vrások a mladistvý elán. A tak, na radosť plastických chirurgov a omladzujúcich kliník, sa i vekom starší ľudia držia zubami-nechtami ideálu mladosti.
Ale čo keď je jednou zo životných skúšok zrelosti aj tá, že treba prijať realitu – teda aj realitu postupného starnutia? A ako to je vlastne s tou životnou múdrosťou? Čo keď naozaj platí známe tvrdenie, že múdrosť neprichádza vždy s vekom, niekedy vek prichádza sám.
Čo hovoria odborníci?
Samozrejme, nemali by sme generalizovať, lebo ľudia, a to v akejkoľvek vekovej kategórii, sú rôzni. No výskumy nám podávajú vskutku zaujímavý obraz o tom, ako spracovávajú informácie mladší a starší ľudia, z čoho by sme mohli napokon vyvodiť aj samotný koncept životnej múdrosti.
Výskum potvrdil, že hoci mozgy mladších ľudí spracovávajú informácie rýchlejšie, môže im však chýbať väčšia trpezlivosť, lepšie porozumenie i potrebné skúsenosti, aby dokázali situácie správne vyhodnotiť. Mozgy starých ľudí sú síce pomalé, ale títo ľudia, čo si už čo-to odžili, majú väčšinou skúsenosti, špecifické vedomosti i väčšiu trpezlivosť a akýsi nadhľad – no a to všetko dokopy má mimoriadny potenciál na to, aby situácie vyhodnotili správne.
Skúsenosti i znalosti starších ľudí získané počas života, ktoré by sme teda mohli označiť aj za ich životnú múdrosť, dokážu vyvažovať dokonca aj klesajúcu schopnosť učiť sa nové informácie. Na tomto základe by sme teda mohli konštatovať, že múdrosť v spomínanom zmysle naozaj prichádza s vekom, a preto by sa aj mladší ľudia mali pri svojom rozhodovaní poradiť so staršími a skúsenejšími. A čo si myslíte vy?
Neprehliadni: Sebarozvoj s koučkou: Ako pozitívne zmanipulovať hlavu?
