Zajtra máme posledný februárový deň. Kým všetky mesiace v súčasnom kalendári majú 30 alebo 31 dní, február je najkratší a má spravidla 28 dní, samozrejme, každý štvrtý rok o jeden deň viac. Avšak, zamýšľali ste sa niekedy nad tým, prečo je druhý mesiac roka taký krátky? Pôvod krátkeho februára je opradený viacerými poverami a príbehmi.
Podľa jednej báje mal február bežne 29 dní, no prvý rímsky cisár Caesar Augustus mu jeden deň ukradol a pridal ho k augustu. Prečo? Pretože tento mesiac niesol meno po ňom. Pravý dôvod krátkeho februára však bude pravdepodobne trošku iný.
Súčasný systém počítania rokov a členenie dní, týždňov a mesiacov v rámci roka má korene práve v Rímskej ríši. Za zakladateľa akéhosi prvého kalendára je považovaný Romulus, zakladateľ Ríma. Vzhľad, respektíve štruktúra kalendára sa pritom v priebehu dejín viackrát obmieňala. Nie vždy bol rok rozdelený až na 12 mesiacov a niekedy mal dokonca aj viac ako aktuálnych 12 mesiacov.
Pozrite sa s nami do minulosti a zistite, ako je to s februárom a jeho malým počtom dní!
Neexistoval ani február, ani január
V 8. storočí pred Kristom Rimania žiadny február vo svojom kalendári nemali. A dokonca neexistoval ani január. Rok sa začínal marcom, konkrétne dňom jarnej rovnodennosti a končil sa decembrom. Takýto model mal Romulov kalendár a mal teda len 10 mesiacov. Tento prvý rímsky kalendár od zakladateľa Ríma mal len 304 dní, čo znamená, že nezahŕňal celých 61 dní. Pre tieto dni Rimania prakticky nemali dátum.
Toto zimné obdobie, charakteristické neúrodnosťou, bolo úplne vyčlenené z kalendára a považované za nešťastné, dokonca zbytočné. Nikto s tým, že v kalendári chýba nemalý počet dní, nemal problém a nelámal si hlavu až do roku 713 pred Kristom.
Pokus zahrnúť do kalendára všetky dni
Okolo roku 713 pred Kristom prišiel kráľ Numa Pompilius s tým, že je potrebné do kalendára zahrnúť všetky dni, keďže chýbajúcich 61 dní predstavovalo prakticky jednu šestinu celého roka. Kráľ do kalendára pridal január a február. Rok sa stále začínal marcom, čiže novovzniknutý február bol posledným mesiacom roka.
Tento kalendár mal konečne 12 mesiacov, no spolu len 355 dní, čo znamená, že ešte stále nezahŕňal všetkých 365 dní. Jednotlivé mesiace mali mať 29 alebo 31 dní, podľa Rimanov boli totižto párne čísla nešťastné.
Numov kalendár vyzeral takto:
-
Martius – 31 dní
- Aprilius – 29 dní
- Maius – 31 dní
- Iunius – 29 dní
- Quintilis – 31 dní
- Sextilis – 29 dní
- September – 29 dní
- October – 31 dní
- November – 29 dní
- December – 29 dní
- Ianuarius – 29 dní
- Februarius – 28 dní
Ako možno vidieť, február mal podľa tohto upraveného kalendára len 28 dní. Nedalo sa totiž dosiahnuť, aby mal každý jeden mesiac nepárny počet dní. Prečo padla voľba práve na skrátenie februára, možno odôvodniť rôzne. Pravdepodobne to bolo spôsobené tým, že február je posledný mesiac, a tak si to, takpovediac, bez inej príčiny skrátka „odskákal.“
Avšak, existuje aj iné odôvodnenie. Ako sme spomenuli vyššie, obdobie okolo februára bolo považované za nešťastné. V tento mesiac na konci zimy sa konali aj očistné slávnosti od chorôb a nešťastia. Pre zaujímavosť môžeme spomenúť, že latinské slovo februa znamená horúčka. Tu možno badať súvislosť s názvom mesiaca február. Išlo skrátka o nešťastný mesiac, možno preto mu bolo pridelených najmenej dní, aby bol tento mesiac najkratší a ľudia sa mohli rýchlejšie tešiť na marec a jar.
S tým, že tento kalendár bol len 355-dňový, však boli problémy, a to hlavne v priebehu nasledujúcich desaťročí. Mesiace začali byť postupne nezosynchronizované a obdobia sa nezhodovali s dátumami. Rimania chceli nájsť riešenie vo vytvorení nového mesiaca. Takzvaný Mercedonius bol 13. mesiacom roka, mal 27 dní a začínal sa po 24. februári.
Odporúčame: Ako pestovať monsteru? Takto sa jej bude dariť v každej domácnosti!
Ďalšia reforma kalendára Caesarom
Rok mal 13 mesiacov ešte veľmi dlhý čas, až kým sa k moci dostal Julius Caesar. V tom čase prakticky nikto v Ríme nevedel stanoviť správny dátum v kalendári, preto Caesar navrhol zrušenie 13. mesiaca a reformu kalendára. Rok 46 pred Kristom trval až 445 dní, aby sa celé počítanie dní v rámci rokov napravilo. Tento kalendár je dnes známy ako juliánsky kalendár a v niektorých častiach sveta bol platný až do 20. storočia n. l., dokonca v cirkevných kruhoch je čiastočne používaný dodnes.
Kalendár zavedený Juliom Caesarom mal rovnako krátky 28-dňový február. Nahradil ho gregoriánsky kalendár prijatý v roku 1582 po Kristovi, nazvaný podľa rímskeho pápeža Gregora XIII. Jeho cieľom bolo odstrániť nesúlad medzi dĺžkou trvania kalendárneho a slnečného roku.
Vieme, že každé štyri roky nemá február len 28 dní, ale až 29 dní. Tomuto roku hovoríme priestupný rok a 29. februáru priestupný deň. História priestupných dní siaha až do starovekého Egypta. V priestupných rokoch sa deň navyše pridáva práve februáru, a to najmä z jednoduchého praktického dôvodu. Prečo predlžovať 30- a 31-dňové mesiace, keď máme krátky 28-dňový február? Najbližší 29. február nás čaká v roku 2024.
Odporúčame: Nastanú zmeny vo zverokruhu? Spoznaj trináste znamenie Hadonos!
