Rozličné kardiovaskulárne ochorenia, čiže choroby srdca a ciev, patria v súčasnej dobe medzi najčastejšie príčiny úmrtia. Radíme medzi ne celý rad ochorení a porúch, ako je napríklad infarkt, angina pectoris, ateroskleróza, Fallotova tetralógia, rôzne poruchy srdcového rytmu či ochorenia srdcových chlopní aj vrodené srdcové chyby a mnohé ďalšie diagnózy.
Človeka tiež môžu potrápiť rozličné zápalové ochorenia srdca a ciev. Spomenúť môžeme napríklad aj takzvanú myokarditídu, o ktorej si niečo viac povieme v nasledujúcom článku. Aké sú charakteristické príznaky tohto ochorenia a ako prebieha jeho liečba?
Čo je myokarditída?
Pod pojmom myokarditída rozumieme zápalové ochorenie srdca, a to konkrétne zápal srdcového svalu. Svalovinu srdca tiež nazývame myokard. Zápal srdcového svalu môže postihnúť jedincov v rozličných vekových kategóriách, a to mužov i ženy. Najviac ohrození sú však týmto ochorením práve staršie osoby, taktiež jedinci s oslabenou imunitou či pacienti so systémovými zápalovými ochoreniami.
Príčiny myokarditídy
Príčiny vzniku myokarditídy môžu byť rôzne, no zvyčajne hovoríme prevažne o infekčnom ochorení. Príčinou je teda v mnohých prípadoch infekcia. Myokarditída pritom môže byť vírusového aj bakteriálneho pôvodu, srdcový sval však môže byť napadnutý aj inými mikroorganizmami či parazitmi.
Rozličné vírusy či baktérie napádajú srdcovú svalovinu, čím vzniká zápalový proces, ktorý môže byť sprevádzaný nekrotizáciou niektorých buniek a vznikom ložísk s odumretým tkanivom. Spôsobuje to poškodenie časti svalu srdca, srdce môže byť oslabené a môže to viesť ak k poruchám jeho funkcie, respektíve k srdcovému zlyhaniu.
Toto ochorenie sa u jedinca môže rozvinúť popri inom infekčnom ochorení, čiže vznikne ako komplikácia nejakej prebiehajúcej infekcie v organizme. Rovnako sa však môže objaviť aj u úplne zdravých jedincov. Zriedkavo tiež môže myokarditída vzniknúť na základe autoimunitnej reakcie, prípadne môžu k rozvoju ochorenia prispieť aj niektoré toxíny, jedy, chemické látky, rádioaktívne žiarenie či niektoré lieky.
Shutterstock®
Príznaky myokarditídy
Myokarditída, respektíve zápal srdcového svalu, sa prejavuje celým radom rôznorodých sprievodných ťažkostí. V niektorých prípadoch však prebieha zápal dlhú dobu aj asymptomaticky, čiže pacient nepociťuje žiadne zdravotné problémy.
Problematické je, že aj keď príznaky prítomné sú, v mnohých prípadoch sú spočiatku pomerne neurčité a nešpecifické. Pri ochorení je bežná nadmerná únava a celková slabosť, zvýšená telesná teplota až horúčka, taktiež bolesť svalov, kĺbov a kostí. Myokarditída sa v podstate na začiatku môže prejavovať podobne ako chrípka, vyskytnúť sa môže kašeľ, bolesť hrdla, hnačka či pocity na zvracanie.
Postupne sa však spravidla pridávajú aj príznaky postihnutia srdca, respektíve prejavy poukazujúce na jeho zlyhávanie. Medzi typické príznaky radíme dýchavičnosť a ťažkosti pri dýchaní po námahe, intenzívne bodavé bolesti na hrudníku a pocity tlaku za hrudnou kosťou i búšenie srdca. Objaviť sa môžu závraty, srdcové arytmie, čiže poruchy srdcového rytmu, okrem toho aj opuchy kĺbov či dolných končatín.
Možné komplikácie a následky myokarditídy
Ak sa zápal srdcového svalu nerozpozná včas alebo sa nelieči správne, môže vyústiť do vážnych zdravotných komplikácií. Jednou z najčastejších je zlyhávanie srdca, keď srdcový sval nie je schopný efektívne pumpovať krv do tela.
V dôsledku toho môže dochádzať k hromadeniu tekutín v pľúcach a opuchom končatín. Častou komplikáciou sú aj poruchy srdcového rytmu – arytmie, ktoré môžu mať rôznu intenzitu od miernych až po život ohrozujúce stavy, ako je komorová fibrilácia.
V ťažších prípadoch alebo pri dlhodobom poškodení môže myokarditída viesť k trvalým štrukturálnym zmenám srdcového svalu, ako je napríklad dilatačná kardiomyopatia. Tento stav znižuje výkon srdca a zvyšuje riziko vzniku krvných zrazenín, čo môže spôsobiť mozgovú príhodu alebo embóliu.
V ojedinelých prípadoch sa môže zápal vyvinúť veľmi rýchlo a spôsobiť akútne srdcové zlyhanie, ktoré si vyžaduje okamžitý zásah – niekedy dokonca transplantáciu srdca. Pravidelné kontroly a včasná diagnostika sú preto pri podozrení na myokarditídu kľúčové.
Myokarditída u detí a tínedžerov
Hoci je myokarditída častejšie diagnostikovaná u dospelých, nevyhýba sa ani mladším vekovým skupinám. U detí a tínedžerov sa môže rozvinúť po vírusových infekciách, často aj bez výrazných príznakov. Rodičia by mali zbystriť pozornosť, ak sa po prekonaní infekcie objavia nezvyčajné bolesti na hrudníku, búšenie srdca alebo výrazná únava.
V pubertálnom veku môže byť myokarditída zradná, pretože prejavy bývajú zamieňané so stresom či preťažením zo športu. Dôležité je nepodceniť akékoľvek náhle zhoršenie fyzickej výkonnosti či závraty a radšej vyhľadať odborné vyšetrenie. Včasné zachytenie zápalu môže zabrániť závažným komplikáciám.
Shutterstock®
Diagnostika myokarditídy
Diagnostika myokarditídy si vyžaduje komplexný prístup, pretože príznaky bývajú nešpecifické. Základom sú vyšetrenia ako EKG, echokardiografia a magnetická rezonancia srdca (MRI), ktoré môžu odhaliť zápalové zmeny a zhoršenú činnosť srdca. V niektorých prípadoch sa pristupuje aj k biopsii srdcového svalu, pri ktorej sa mikroskopicky skúma vzorka tkaniva. Dôležité sú aj krvné testy na markery zápalu a poškodenia srdcového svalu.
Možnosti liečby myokarditídy
Liečbu myokarditídy neradno podceňovať. Toto ochorenie je za bežných okolností pomerne dobre liečiteľné. Avšak, vo vážnych v prípadoch, tiež v prípade nedostatočnej liečby či pri dlhodobo pretrvávajúcom zápale môže dôjsť až k poškodeniu srdcového svalu, pričom môže byť ohrozený život pacienta. Pri diagnostike sú spravidla potrebné viaceré vyšetrenia. Dôležité je vylúčiť iné možné diagnózy.
Na určenie správnej diagnózy môže byť potrebné EKG, krvné testy či histologické vyšetrenie vzorky tkaniva zo srdcového svalu. Liečba myokarditídy závisí spravidla od toho, čo je príčinou ochorenia, respektíve od toho, či ide o vírusovú, bakteriálnu alebo inú infekciu, taktiež od zdravotného stavu pacienta a závažnosti príznakov, ktoré sa u neho objavili.
Pri liečbe zápalu srdcového svalu sa pacientovi podávajú vhodné liečivá, taktiež je možné tlmiť sprievodné ťažkosti, napríklad horúčku či bolesti. Dôležitý je oddych na lôžku a vyhýbanie sa nadmernej fyzickej aktivite. Potrebná môže byť aj hospitalizácia pacienta.
Vo veľmi vážnych prípadoch, či v prípade neúčinnosti liečby, môže byť dokonca nevyhnutná transplantácia srdca či iný chirurgický zákrok. Aj po vyliečení by pacient mal istý čas dodržiavať určité režimové opatrenia. Dôležité je šetriť sa, taktiež sa vyhýbať alkoholu či cigaretám. V rámci prevencie myokarditídy je možné dbať na dôsledné doliečenie prípadných infekcií, taktiež je vhodné chrániť sa pred vírusovými ochoreniami.
Rehabilitácia a návrat k bežnému životu po myokarditíde
Po prekonaní myokarditídy je kľúčové dodržiavať režimové opatrenia. Pacient by mal niekoľko týždňov až mesiacov šetriť svoje telo, vyhýbať sa intenzívnej fyzickej aktivite a absolvovať pravidelné kontroly u kardiológa. Záťaž sa zvyšuje postupne – podľa odporúčaní lekára a na základe kontrolných výsledkov.
Návrat k športu alebo namáhavej práci je možný až po úplnom zotavení srdca. Množstvo pacientov sa však pri dodržaní liečby a odporúčaní dokáže vrátiť k bežnému životnému štýlu bez obmedzení. Rehabilitácia môže zahŕňať aj úpravu stravovania, obmedzenie alkoholu a úplné vynechanie fajčenia.
Prevencia a včasná reakcia môžu zachrániť zdravie
Myokarditída môže na prvý pohľad pôsobiť ako bežná viróza, no podcenenie príznakov môže viesť k vážnym dôsledkom. Práve preto je dôležité vnímať signály vlastného tela, najmä po prekonaní infekcie. Včasná diagnostika, správna liečba a pokojový režim predstavujú najúčinnejšiu cestu k zotaveniu. Aj keď ide o ochorenie, ktoré môže ohroziť srdcovú činnosť, vo väčšine prípadov sa dá zvládnuť – ak sa nezanedbá.
Aktualizovaný článok: 31.10.2025
