Človeka môžu potrápiť rozličné autoimunitné ochorenia. Ide o choroby, pri ktorých dochádza k nadmernej aktivite imunitného systému. Ten následne napáda štruktúry vlastného tela, čo spôsobuje rozličné zdravotné ťažkosti. Medzi takéto ochorenia patrí napríklad i známa celiakia či vitiligo postihujúce kožu človeka.
Príkladom je aj Crohnova choroba, ktorá sa prejavuje v prvom rade rôznymi tráviacimi ťažkosťami. Do tejto kategórie ochorení radíme i takzvanú sarkoidózu. Ak ste o nej ešte nepočuli, dnes vám o nej niečo prezradíme. Povieme vám, čo je sarkoidóza, ako sa prejavuje a aké sú možnosti jej liečby.
Čo je sarkoidóza?
Sarkoidóza, taktiež nazývaná Besnier-Boeckova choroba, predstavuje pomerne zriedkavé zápalové ochorenie autoimunitného charakteru. Ide o granulomatóznu chorobu, pri ktorej na rôznych miestach v tele postihnutého dochádza k tvorbe akýchsi zhlukov, ložísk či uzlíkov zápalových buniek.
Veľmi často pritom bývajú postihnuté práve pľúca alebo taktiež koža či iné vnútorné orgány. Z hľadiska rozličných foriem tohto ochorenia sa následne odlišujú i konkrétne príznaky sarkoidózy.
Príčiny sarkoidózy
Príčiny toho ochorenia nie sú úplne zrejmé. Známe sú však niektoré možné spúšťače a rizikové faktory ochorenia. Podnietiť rozvoj sarkoidózy môžu rôzne bakteriálne či vírusové infekcie, taktiež vdychovanie alergénov či ťažkých kovov. Predpokladá sa i vplyv dedičnosti.
Do rizikovej skupiny radíme jedincov, u ktorých sa v rodine toto ochorenie už vyskytlo. O niečo viac pritom bývajú postihnuté ženy a z neznámych príčin nefajčiari. Sarkoidóza sa vo zvýšenej miere vyskytuje najmä u mladších jedincov, a to najmä vo veku od 20 do 40 rokov.
Shutterstock®
Príznaky sarkoidózy
Sarkoidóza môže mať akútny, ale aj chronický, čiže dlhodobý priebeh. Niektorým pacientom môže spôsobovať ťažkosti, u iných zase prebieha asymptomaticky. Taktiež ešte rozlišujeme ďalšie dve formy sarkoidózy, a to pľúcnu a mimopľúcnu. Keďže u každého pacienta môže mať táto autoimunitná choroba iný priebeh, i prejavy sa značne odlišujú.
Najmä prvotné fázy ochorenia bývajú často bezpríznakové. Vo všeobecnosti sa u postihnutého vyskytuje najmä zdurenie lymfatických uzlín, únava či zvýšenie teploty. Ďalej príznaky závisia najmä od toho, ktoré časti tela sú napadnuté.
Pľúcna sarkoidóza
Vo väčšine prípadov sa vyskytuje pľúcna sarkoidóza, ktorej prejavy sú ľahko zameniteľné s príznakmi chrípky či iného respiračného ochorenia. Pacienta môže trápiť dýchavičnosť, horúčka, bolesť na hrudi, suchý a dráždivý kašeľ.
Mimopľúcna sarkoidóza
V prípade mimopľúcnej sarkoidózy býva najčastejšie postihnutá koža. U pacienta sa objavuje začervenanie pokožky alebo aj červené bolestivé škvrny okrúhleho tvaru. Pri postihnutí očí môže dôjsť k poruchám zraku či rozvoju rôznych zápalov.
V prípade napadnutia srdca sa zase môže vyskytnúť arytmia či bolesť v hrudi. Sarkoidóza tiež môže napadnúť nervový systém, tráviacu sústavu či obličky. Vo všeobecnosti sa u pacienta môže objaviť ešte svalová slabosť, nechutenstvo, bolesť kĺbov či strata hmotnosti.
Možné komplikácie sarkoidózy
Hoci sarkoidóza môže u mnohých ľudí ustúpiť aj bez liečby, u časti pacientov dochádza k chronickému priebehu, ktorý môže viesť k rôznym komplikáciám. Najčastejšie ide o trvalé poškodenie pľúc, ktoré sa prejavuje zníženou kapacitou dýchania, dýchavičnosťou a chronickým kašľom. V pokročilých prípadoch hrozí až respiračné zlyhanie.
Komplikácie sa môžu vyskytnúť aj pri postihnutí iných orgánov. Očné zápaly môžu viesť k poškodeniu zraku, poškodenie srdcového svalu zvyšuje riziko arytmií či zlyhávania srdca. Zriedkavo dochádza k neurologickým komplikáciám alebo poruchám funkcie pečene a obličiek. Preto je dôležité včasné sledovanie a aktívny prístup k liečbe.
Shutterstock®
Diagnostika sarkoidózy
Stanovenie diagnózy sarkoidózy môže byť pomerne náročné, keďže jej príznaky napodobňujú množstvo iných ochorení. Základom je dôkladné fyzikálne vyšetrenie a podrobná anamnéza, doplnená o laboratórne testy, ktoré môžu ukázať zvýšené hladiny niektorých enzýmov (napr. ACE – angiotenzín konvertujúci enzým) alebo zápalové parametre. Často sa vykonáva aj RTG alebo CT hrudníka, ktoré odhalia zväčšené lymfatické uzliny alebo zmeny v pľúcnom tkanive.
Definitívne potvrdenie diagnózy si zvyčajne vyžaduje biopsiu – odobratie vzorky z postihnutého tkaniva, v ktorej sa následne histologicky potvrdí prítomnosť granulómov. V niektorých prípadoch sú potrebné aj špecializované vyšetrenia ako bronchoskopia, spirometria na posúdenie funkcie pľúc, oftalmologické vyšetrenie alebo EKG pri podozrení na postihnutie srdca.
Liečba sarkoidózy
Sarkoidóza môže byť vážnym ochorením, ktoré v niektorých prípadoch vedie k rozvoju viacerých komplikácií. Zaujímavosťou však je, že pacient sa veľmi často vylieči bez akejkoľvek liečby. Samozrejme, značne záleží na forme a priebehu ochorenia. Ak lekár na základe viacerých vyšetrení potvrdí danú diagnózu, následne i stanoví vhodný spôsob liečby s ohľadom na zdravotný stav konkrétneho pacienta.
Ak má sarkoidóza u postihnutého mierny priebeh s ľahšími príznakmi, liečivá sa spravidla nepodávajú. Choroba sa však môže rozvíjať veľmi dlhú dobu a niekedy odznieva aj po dvoch rokoch. Dôležité sú kontroly u lekára.
Pri ťažšom priebehu ochorenia, alebo v prípade rozsiahlejšieho postihnutia orgánov a neskoršieho štádia choroby sú často podávané kortikosteroidné lieky či lieky tlmiace funkciu imunitného systému, ktoré pomáhajú zmierňovať prejavy ochorenia.
V prípade potreby sa pristupuje aj k symptomatickej liečbe, pričom je nevyhnutné riešiť rozličné komplikácie, ktoré sa v súvislosti so sarkoidózou vyskytnú, ako sú napríklad očné zápaly, poruchy srdcového rytmu či bolesti kĺbov. Symptomatická terapia môže zabrániť zhoršeniu zdravotného stavu pacienta.
Život so sarkoidózou
Život so sarkoidózou si vyžaduje individuálny prístup a prispôsobenie sa aktuálnemu stavu ochorenia. V období, keď sa ochorenie neprejavuje alebo má mierny priebeh, nie sú výrazné obmedzenia potrebné, no dôležité je sledovanie zdravotného stavu a pravidelné kontroly. Pacienti by sa mali vyhýbať zbytočnej námahe pri výraznom poškodení pľúc, stresu a kontaktu s dráždivými látkami.
Zásadný význam má zdravý životný štýl, pestrá strava a dostatok odpočinku. V prípade, že ochorenie prechádza do aktívnej fázy, treba striktne dodržiavať odporúčania lekára, správne užívať lieky a nepodceňovať ani zdanlivo mierne príznaky. Psychická pohoda a podpora okolia môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri zvládaní dlhodobej diagnózy.
Sarkoidóza nie je koniec
Sarkoidóza síce predstavuje zložitú a nie vždy ľahko predvídateľnú diagnózu, no mnohým pacientom umožňuje viesť plnohodnotný život. Včasné rozpoznanie a sledovanie zdravotného stavu sú kľúčom k tomu, aby sa predišlo vážnym komplikáciám.
Hoci úplná liečba zatiaľ neexistuje, moderná medicína dokáže účinne zmierniť príznaky, udržať ochorenie pod kontrolou a pomôcť pacientom zvládnuť aj náročnejšie fázy. Vďaka informovanosti a starostlivosti sa dá so sarkoidózou žiť dôstojne a kvalitne.
Aktualizovaný článok: 29.10.2025
