Pojem inteligencia, ktorý pochádza primárne zo psychológie, je možné zadefinovať rôzne, existuje totiž množstvo rôznorodých definícií. Inteligenciu môžeme v prvom rade chápať ako schopnosť abstraktne myslieť alebo tiež schopnosť učenia či súbor rozumových schopností určitej úrovne. Ďalej môžeme inteligenciu definovať ako schopnosť chápania a samostatného myslenia či riešenia situácií.
Ide o rozumové nadanie alebo mentálnu spôsobilosť a kognitívne schopnosti jedinca. Tiež sa môžeme stretnúť s tvrdením, že inteligencia je schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu alebo že ide o kvalitatívny a kvantitatívny prejav intelektu. A stretnúť sa môžeme s mnohými ďalšími definíciami. Vieme pritom, že na číselný opis inteligencie človeka v pomere k ostatnej populácii sa využíva inteligenčný kvocient, teda IQ.
Čo však má na úroveň našej inteligencie vplyv? Prepojenie možno hľadať v prvom rade medzi inteligenciou a genetikou. Áno, inteligencia je to istej miery dedičná. Avšak, od koho deti dedia inteligenciu? Je pravdou, že hlavne matky ovplyvňujú inteligenciu dieťaťa, alebo majú na výšku IQ dieťaťa vplyv gény od otca? To zistíte v nasledujúcom článku!
Pohlavie dieťaťa určuje primárne otec
Keďže pri dedení inteligencie zohráva rolu pohlavie, resp. pohlavné chromozómy, pozrime sa v prvom rade na to, ktorý z rodičov ovplyvňuje pohlavie splodeného potomka. Medzi pohlavné chromozómy patrí chromozóm X a chromozóm Y. Každý jedinec má pár chromozómov, pričom jeden chromozóm dedí od otca a druhý po matke.
Dva chromozómy X v páre (teda XX) sú charakteristické pre ženské pohlavie. Ak je v páre prítomný aj chromozóm X, aj chromozóm Y (teda XY), je to príznačné pre mužské pohlavie. Pohlavie dieťaťa je dané na úplnom začiatku, a teda pri splynutí vajíčka a spermie. A tu sa dostávame k tomu, či pohlavie ovplyvní genetický materiál otca alebo mamy.
Ženská vajíčko nesie vždy chromozóm X a záleží na tom, či je oplodnené spermiou, takpovediac, nesúcou chromozóm X alebo naopak chromozóm Y. To znamená, že z genetického hľadiska určuje pohlavie dieťaťa otec. Ak je vajíčko oplodnené spermiou s X chromozómom, bude to dievčatko, ak je oplodnené spermiou s chromozómom Y, bude to chlapec.
Avšak, stále sa diskutuje o tom, či rolu pri plodení potomkov konkrétneho pohlavia nemôžu zohrávať rôzne ďalšie faktory, napríklad aj to, do akej miery sú schopné ženské pohlavné orgány vytvárať vhodnejšie prostredie pre jeden typ spermií (s chromozóm X alebo Y), alebo do akej miery si samo vajíčko určuje, s ktorou spermou splynie.
Pozri aj: Známy slovenský pár si po rozchode našiel k sebe cestu. Budú traja!
Dedia deti inteligenciu po matke alebo otcovi?
Genetický materiál rodičov toho ovplyvňuje omnoho viac, ako len pohlavie potomka. Ako sme spomenuli vyššie, je dnes známe, že medzi rodičmi a inteligenciou ich dieťaťa je súvislosť. Avšak, otázkou zostáva, či sú v tomto smere významnejšie gény matky alebo naopak otca, prípadne či dieťa dedí inteligenciu po oboch rodičoch zároveň.
Týmito a podobnými otázkami sa zaoberali už mnohé vedecké a výskumné štúdie, pričom je jasné, že dieťa inteligenciu vo veľkej miere dedí po matke. Prečo? Zistilo sa totiž, že gény inteligencie sú, takpovediac, uložené hlavne v chromozóme X. Ako sme spomenuli vyššie, ženy majú dva chromozómy X, muži majú jeden chromozóm X a druhý chromozóm Y.
Synovia dedia inteligenciu vždy po matke, keďže od matky získavajú chromozóm X a od otca Y. U dcér sa predpokladá, že môžu inteligenciu získavať do istej miery od oboch rodičov, keďže od oboch získavajú chromozóm X. Avšak, je zároveň známe, že dôležitejšiu úlohu pri odovzdávaní inteligencie má stále matka.
Gény od matky, takpovediac, putujú priamo do mozgovej kôry, tie od otca zase do limbického systému. Najmä materské gény prispievajú k rozvoju mozgu, myšlienkových centier a mozgových funkcií. V praxi sa ukázalo, že inteligencia matky a inteligencia dieťaťa sú na veľmi podobnej úrovni.
Ovplyvňuje inteligenciu dieťaťa aj niečo iné?
Hoci je inteligencia dedičná, dedičnosť nie je jediná, ktorá úroveň inteligencie určuje. Predpokladá sa, že asi 40 až 60 % inteligencie je nejak závislej od zdedených génov. Nemalú rolu zohráva napríklad aj prostredie dieťaťa, resp. kde a ako dieťa vyrastá. Vplyv môže mať socio-ekonomické prostredie a podnety rôznorodého charakteru.
Predpokladá sa, že veľmi dôležité je silné prepojenie medzi matkou a dieťaťom, vďaka ktorému sú schopné byť deti odolnejšie a lepšie riešiť rôzne problémy. Dieťa musí byť dobre motivované a musí dostať priestor pre budovanie a navyšovanie svojej inteligencie. Významnú rolu teda v inteligencii dieťaťa zohráva vzťah s najbližšími, ako aj pozitívny prístup k výchove.
Čo ďalšie dedíme po svojich rodičoch?
Gény rodičov, samozrejme, toho ovplyvňujú u potomka omnoho viac. Okrem spomínaného pohlavia a inteligencie ide napríklad o farbu očí. Výsledná farba očí dieťaťa závisí od zdedených génov od otca aj matky zároveň. Aj výška dieťaťa je až do 80 % ovplyvnená dedičnosťou. Menšiu rolu v tomto prípade môže zohrávať napríklad spôsob stravovania. V súvislosti s dedením výšky však majú, takpovediac, väčšie slovo gény otca.
Vplyv dedičnosti sa ďalej odzrkadľuje aj vo farbe, hustote či štruktúre vlasov. Silne dedičné bývajú napríklad kučeravé vlasy. Ak má niektorý z rodičov kučeravé vlasy, je vyššia pravdepodobnosť, že aj dieťa bude mať kučery. Podobne to platí aj pre jamky v lícach alebo jamku na brade. Ak ich má rodič, je veľmi pravdepodobné, že sa objavia u detí.
Dedičnosť má následne vplyv v mnohých ďalších smeroch. Ovplyvňovať môže sklon k duševným chorobám, alergiám, obezite a mnohým iným zdravotným problémom.
