Ešte relatívne nedávno bolo materstvo považované za prirodzený a takmer automatický krok v živote ženy. Otázka „kedy budeš mať deti?“ zaznievala skôr než to, či ich vôbec žena chce. Čoraz viac žien materstvo odkladá, zvažuje alebo o ňom otvorene pochybuje. A s týmto zvažovaním prichádza aj strach.
Strach, ktorý nesúvisí s nedostatkom lásky k deťom, ale s hlbokým pochopením dôsledkov. Ženy dnes veľmi dobre vedia, že dieťa nezmení len denný režim. Zmení vzťahy, telo, kariéru, psychiku aj vlastnú identitu. Preto ženy prestali materstvo idealizovať. Majú prístup k informáciám, skúsenostiam iných žien aj k odborným dátam. Vidia nielen krásu, ale aj náročnosť. A čím viac informácií majú, tým menej sa rozhodujú impulzívne.
Strach verzus biologické hodiny
Téma biologických hodín sa v diskusiách o materstve objavuje takmer automaticky. Čo ste si možno aj všimli, často je to však skôr nástroj nátlaku než vecná informácia. Ženy ju počúvajú z okolia, médií, rodiny, ale aj z vlastných vnútorných monológov. V realite je však vzťah medzi strachom a biológiou omnoho komplexnejší, než sa zvyčajne prezentuje.
Áno, ženská plodnosť má svoje biologické limity. Zároveň však moderné medicínske dáta ukazujú, že veľká časť žien dnes otehotnie aj po tridsiatke, a to bez komplikácií. Rozhodujúci faktor pritom nie je len vek, ale celkový zdravotný stav, hormonálna rovnováha, životný štýl, stres a psychická pohoda. Inými slovami, biológia nie je stopka, ktorá sa v určitý deň neodvratne zastaví. Je to systém, ktorý reaguje na to, ako žena žije.
Práve tu vzniká ten paradox. Čím viac informácií ženy majú, tým viac si uvedomujú zodpovednosť svojho rozhodnutia. Strach z materstva preto často nesúvisí s odmietaním detí, ale s odmietaním ilúzií. Ženy dnes nechcú riskovať. Chcú rozumieť tomu, čo ich čaká – fyzicky, psychicky aj existenčne. A to je zásadný rozdiel oproti minulým generáciám.
Biologické hodiny by preto nemali byť strašiakom, ale rámcom reality. Nie argumentom, prečo sa rozhodnúť rýchlo, ale informáciou, s ktorou možno pracovať vedome. Strach v tomto je jasným signálom, že žena berie svoje telo aj budúci život vážne.
FreepikPrečo sa ženy boja, že stratia samy seba?
Jedným z najsilnejších a zároveň najmenej priznávaných strachov je obava zo straty vlastnej identity. Materstvo je často prezentované ako naplnenie ženskosti. Mnohé ženy ho však vnímajú skôr ako jej zásadné predefinovanie. Strach sa netýka len fyzickej prítomnosti dieťaťa, ale aj konca určitej životnej etapy. Spontánnosť, možnosť byť sama so sebou, rozhodovať sa bez ohľadu na potreby iného človeka. Psychologické štúdie dlhodobo ukazujú, že práve toto vedomie zmeny je kľúčovým zdrojom úzkosti. Ide o veľmi racionálnu úvahu.
Ženy, ktoré si vybudovali vlastný svet, kariéru, vzťahy a vnútornú stabilitu, často cítia strach, že materstvo túto rovnováhu naruší. A že návrat k samej sebe nebude samozrejmý ani rýchly. A možno majú pravdu.
Prečo sa muži boja menej?
Rozdiel v prežívaní strachu z rodičovstva medzi ženami a mužmi je ďalší typ otázky, ktorý sa vynára pomerne často. Pre mužov sa rodičovstvo často začne diať až v momente, keď dieťa príde na svet. Pre ženy sa začína oveľa skôr, a to už v rozmýšľaní, v tele, v plánovaní budúcnosti.
Žena nesie fyzické dôsledky tehotenstva, pôrodu aj popôrodného obdobia. Zároveň je v spoločnosti stále vnímaná ako primárna nositeľka zodpovednosti za dieťa, domácnosť a emočnú stabilitu rodiny. Aj v moderných vzťahoch sa preto ženy častejšie pýtajú otázky, ktoré muži skôr odkladajú: Ako to zvládnem? Čo to urobí s mojou kariérou? Kto sa o mňa postará, keď sa budem starať o všetkých ostatných? A to je normálne ...
Muži nie sú ľahkovážni, ale systém ich pred dôsledkami rodičovstva chráni viac. Ich telo sa nemení. Ich profesionálna dráha býva narušená oveľa menej. Spoločenské očakávania im častejšie ponechávajú kontinuitu identity. Ženy tieto rozdiely vidia a veľmi presne ich vnímajú.
Práve preto často váhajú viac. Na realitu sa pozerajú komplexne. Vidia, čo všetko sa môže zmeniť, a vedia, že nie všetky zmeny sú reverzibilné. Tento rozdiel v perspektíve nie je slabosťou žien, ale dôsledkom ich schopnosti myslieť v súvislostiach. Otázka teda zostáva ... prečo je systém stále nastavený tak, že sa máme čoho báť?
Kariéra verzus deti
Téma práce a kariéry patrí k najsilnejším faktorom, ktoré ženy pri rozhodovaní o deťoch zvažujú. Ženy sa výrazne častejšie než muži obávajú negatívneho dopadu rodičovstva na svoju profesionálnu dráhu. Nejde však len o financie. Ide o stratu akéhosi tempa, kontaktov, rešpektu aj profesijnej identity. Fenomén tzv. materskej penalizácie je dobre známy: ženy po návrate z rodičovskej dovolenky čelia nižšej pravdepodobnosti povýšenia, menším príležitostiam aj nižšiemu ohodnoteniu.
V prostredí, kde je výkon úzko spätý s hodnotou človeka, sa materstvo môže javiť ako riziko. A tento strach nie je hypotetický. Je podložený skúsenosťami tisícok žien, ktoré sa snažili skĺbiť rodičovstvo s ambíciami. Často na úkor vlastného zdravia.
Strach z tehotenstva a pôrodu
Ďalšia zásadná rovina strachu súvisí s telom. Strach z tehotenstva a pôrodu je reálny, častý aJ legitímny. Ženy sa boja bolesti, zdravotných komplikácií, straty kontroly nad vlastným telom aj zmien, ktoré môžu byť nevratné.
Moderné ženy vedia o rizikách, popôrodných depresiách, úzkostiach, traumách z pôrodu aj dlhodobých zdravotných dopadoch. To, čo bolo v minulosti zamlčiavané alebo zľahčované, je dnes otvorenou témou. Paradoxne práve táto informovanosť zvyšuje obavy. Už nevstupujeme do materstva s ilúziou, že nejako to dopadne.
FreepikAko dieťa mení partnerský vzťah?
Mnohé ženy sa neboja dieťaťa samotného, ale skôr toho, čo to urobí s ich vzťahom. So spoločným časom, intimitou, komunikáciou aj rozdelením rolí. Výskumy z oblasti rodinnej psychológie potvrdzujú, že narodenie dieťaťa patrí medzi najväčšie záťažové skúšky partnerstva.
Dieťa často zvýrazní nerovnosti, ktoré boli predtým menej viditeľné – v starostlivosti o domácnosť, emočnej práci aj zodpovednosti. Ženy sa obávajú, že aj v moderných vzťahoch na ne automaticky pripadne väčšia časť starostlivosti. A že sa z partnerky stane predovšetkým manažérka rodiny. Niet sa čomu čudovať. Tento strach je bežný, no nie je o dieťati. Je o tom, či vzťah v novej realite obstojí.
Neistota sveta a tlak dokonalého materstva
K individuálnym obavám sa pridáva aj širší spoločenský kontext. Ekonomická neistota, rastúce životné náklady, klimatická kríza, geopolitické napätie aj tlak sociálnych sietí vytvárajú prostredie, v ktorom je ťažké cítiť sa bezpečne.
Spoločnosť zároveň vysiela rozporuplné signály. Na jednej strane podporuje výkon, nezávislosť a sebarealizáciu. Na druhej strane očakáva, že materstvo bude prirodzené, napĺňajúce a zvládnuté s ľahkosťou. No ako sme už spomenuli, výskumy potvrdzujú, že čím viac majú ženy informácií, tým menej si materstvo idealizujú. A tým častejšie aj váhajú.
Strach z toho mať deti nie je zlyhaním. Nie je to nedostatok ženskosti ani egoizmus. Je to logická reakcia na svet, ktorý kladie na ženy enormné nároky. Byť skvelou matkou, partnerkou aj úspešnou profesionálkou zároveň, a to samozrejme bez priestoru na chyby.
Myslím, že ženy deti chcú, len to berú oveľa vážnejšie než kedykoľvek predtým. Mali by sme sa preto pýtať, čo ako spoločnosť môžeme urobiť preto, aby sme sa báť nemuseli.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
0 komentárov