Z mnohých hľadísk sú emocionálne poranenia podobné ako fyzické rany. Ak potláčame emocionálnu bolesť, začne hnisať ako neošetrená rana a rozvinie sa z nej čosi horšie než to pôvodné poranenie. Veľmi dobré, uzdravujúce liečivo poskytuje súcit so sebou. Nikto nás neučí, ako ho prejavovať voči sebe.
Postačia na to tri jednoduché kroky
- Sledujte akékoľvek negatívne, sebakritické myšlienky a vnútorné monológy.
- Uvedomujte si, že sú to iba myšlienky, konštrukcie a interpretácie; nie sú to skutočné fakty.
- Skúmajte spôsoby, ako môžete prerámcovať negatívne hodnotenia o sebe na zhovievajšie a súcitnejšie.
Pozri aj: Janette Šimková: Knižka, s ktorou sa dá žiť (Veľké pravdy v malých príbehoch)
Povedzme, že ste urobili niečo, čo ľutujete a pustili ste sa do neužitočného a obviňujúceho vnútorného monológu: „Ty hlupaňa! To sa ti zase niečo podarilo! Si nemožná!“ Keď sa to stane, prvým krokom je uvedomenie si, že ste skĺzli do odsudzovania seba. Potom si všímajte, že tie označenia, ktorými sa častujete, sú iba vaše myšlienky, vykonštruované z vašej frustrácie a sklamania zo seba. Nasleduje uvažovanie nad tým, ako dokážete tieto myšlienky zmeniť na konštruktívnejšie. Namiesto toho, aby ste si nadávali: „Si otrasná”, „Totálna hlupaňa”, „Ako by ťa mohol mať niekto rád?”, ich môžete prerámcovať: „Spomaľ”, „Bolí ťa to”, „Potrebuješ povzbudenie” a podobne.
Keď svoju „pravdu“ poviete takýmto spôsobom, vaše srdce to ľahšie prijme.
Zaujme ťa: Sebarozvoj s koučkou: Ako sa odraziť od dna? Skús týchto 5 vecí!
