Predstavte si, že sa zahryznete do šťavnatej, slnkom zohriatej paradajky zo záhrady – sladká vôňa, svieža chuť, pocit zdravia na tanieri. Zdá sa, že takáto lahôdka môže telu priniesť len samé dobré veci, však? Pravda je však o čosi zložitejšia.
Aj keď sú paradajky symbolom leta a zdrojom mnohých prospešných látok, v niektorých prípadoch môžu nášmu telu viac uškodiť než pomôcť. Dôvody nesúvisia len s pesticídmi či citlivosťou trávenia, ale aj s ich prirodzeným chemickým zložením, spôsobom, akým ich pripravujeme, a dokonca aj s pohľadom starodávnej ajurvédy.
Zopár zaujímavostí o paradajkách na úvod
Paradajky (Solanum lycopersicum) sú plody rastliny z čeľade ľuľkovitých, ktoré botanicky patria medzi ovocie, no v kuchyni sa s nimi pracuje ako so zeleninou. Sú neodmysliteľnou súčasťou mnohých jedál na celom svete a pýšia sa bohatou históriou aj unikátnym zložením.
Vedeli ste, že…
paradajky pochádzajú z Južnej Ameriky, kde ich pestovali už Aztékovia a Inkovia.
existuje viac než 10 000 odrôd paradajok rôznych tvarov, veľkostí a farieb.
červenú farbu im dodáva antioxidant lykopén, ktorý prospieva srdcu aj pokožke.
obsahujú viac ako 90 % vody, takže sú výborným zdrojom hydratácie.
v minulosti sa v Európe považovali za jedovaté a pestovali sa len ako okrasné rastliny.
najťažšia paradajka na svete vážila viac než 4 kilogramy.
Prečo surová paradajka nie je vždy dobrá voľba?
Paradajky sú často vnímané ako ideálna súčasť zdravej stravy – plné vitamínov, minerálov a chuti, ktorá osvieži každý tanier. No aj tento obľúbený plod má svoje menej známe stránky, pri ktorých sa oplatí spozornieť. Teraz sa pozrime na to, prečo surová paradajka nie je vždy tou najlepšou voľbou.
1. Paradajky patria medzi „nightshades“ zeleninu
Paradajky patria do skupiny rastlín známych ako „nightshades“, teda ľuľkovité rastliny, kam sa radí aj baklažán, paprika či zemiaky. Tieto rastliny obsahujú prírodné chemické zlúčeniny nazývané alkaloidy, ktoré rastlinám slúžia ako ochrana pred škodcami, no u citlivých ľudí môžu vyvolávať zdravotné ťažkosti.
Hlavným alkaloidom v paradajkách je tomatín. Vo väčšine prípadov sa v tele odbúrava bez problémov, no u ľudí s autoimunitnými ochoreniami, zápalmi kĺbov či citlivým trávením môže prispievať k zhoršeniu príznakov. Niektorí odborníci dokonca upozorňujú, že nadmerná konzumácia „nightshades“ môže podporovať zápalové procesy v organizme.
Neznamená to, že sa musíte paradajkám úplne vyhnúť. Ak ale pozorujete po ich konzumácii tráviace ťažkosti, bolesti kĺbov alebo iné nezvyčajné reakcie, môže stáť za to ich na určitý čas vyradiť a sledovať, či sa stav nezlepší. Takto rýchlo zistíte, či patríte medzi ľudí citlivejších na túto skupinu zeleniny.
2. Ajurvédsky pohľad – zvyšujú „pitta“ energiu
V ajurvéde, starodávnom indickom systéme medicíny, sa potraviny hodnotia nielen podľa výživových hodnôt, ale aj podľa toho, ako ovplyvňujú energetickú rovnováhu v tele. Paradajky sú podľa tohto pohľadu potravinou, ktorá zvyšuje „pitta“ energiu – teda vnútorné teplo, oheň a ostrosť.
Pre ľudí, ktorí už majú pitta energiu výrazne zastúpenú, môže nadmerná konzumácia paradajok viesť k nerovnováhe. Prejavuje sa to napríklad pálením záhy, nadmerným potením, podráždenosťou či výskytom kožných vyrážok. Ajurvéda preto odporúča, aby sa paradajky u takýchto ľudí konzumovali len striedmo alebo v kombinácii s potravinami, ktoré pittu upokojujú.
Naopak, pre osoby so skôr nízkou pitta energiou môžu paradajky priniesť viac vitality a stimulovať trávenie. Ajurvédsky prístup teda nehovorí, že paradajky sú „dobré“ alebo „zlé“, ale že ich účinok závisí od individuálnej konštitúcie človeka a aktuálneho stavu organizmu.
Freepik
3. Lykopén a karotenoidy – viac ich získame z tepelne upravených paradajok
Paradajky sú výborným zdrojom karotenoidov, predovšetkým lykopénu – silného antioxidantu, ktorý sa spája s ochranou srdca, znižovaním rizika niektorých typov rakoviny a podporou zdravia pokožky. Zaujímavé je, že lykopén sa z paradajok uvoľňuje oveľa lepšie pri tepelnej úprave, napríklad pri varení, pečení či dusení. Teplo totiž naruší bunkové steny paradajky a umožní nášmu telu tieto látky efektívnejšie vstrebať.
Tepelne upravené paradajky, ako je paradajková omáčka, polievka alebo pretlak, môžu mať preto vyššiu antioxidačnú hodnotu než čerstvé. Samozrejme, surové paradajky majú tiež svoje benefity – obsahujú viac vitamínu C, ktorý sa teplom čiastočne stráca – no ak ide o lykopén a niektoré ďalšie karotenoidy, tepelná úprava im hrá do karát.
4. Kyslosť paradajok môže dráždiť tráviaci trakt
A ešte jeden dôvod, prečo nemusia byť pre vás surové paradajky vhodné. Paradajky prirodzene obsahujú kyseliny – najmä kyselinu citrónovú a jablčnú – ktoré im dodávajú sviežu chuť. U väčšiny ľudí nespôsobujú problémy, no u citlivejších jedincov môžu dráždiť žalúdok či pažerák. Najčastejšie sa to prejavuje pálením záhy, refluxom alebo pocitom ťažoby po jedle.
Problémy s kyslosťou môžu mať aj ľudia s gastritídou, žalúdočnými vredmi alebo citlivým tráviacim traktom. V takýchto prípadoch je lepšie paradajky tepelne upraviť, zmiešať ich s potravinami, ktoré znižujú kyslosť (napríklad s mliečnymi výrobkami alebo sladkou zeleninou), alebo ich konzumáciu obmedziť.
Individuálna reakcia organizmu na paradajky je bežná
Individuálna reakcia na paradajky je úplne prirodzená a do veľkej miery závisí od citlivosti organizmu. To, čo jednému človeku spôsobuje pálenie záhy, tráviace ťažkosti alebo zhoršenie kožných problémov, môže iný bez problémov konzumovať vo väčšom množstve. Každý z dôvodov, prečo sa surové paradajky nemusia vždy oplatiť jesť, má teda svoje výnimky – niekto môže byť citlivý na alkaloidy v „nightshades“ zelenine, iný zas vôbec.
Ajurvédsky pohľad, kyslosť paradajok či vyššia vstrebateľnosť lykopénu po tepelnej úprave sú faktory, ktoré môžu ovplyvniť, ako ich naše telo spracuje. No rozhodujúce je vždy to, ako sa po ich konzumácii cítime. Ak vám surové paradajky nespôsobujú ťažkosti a prinášajú vám radosť aj úžitok, nie je dôvod sa im úplne vyhýbať – skôr sa oplatí hľadať rovnováhu a počúvať signály vlastného tela.
Ako paradajky pripraviť a konzumovať, ak sú pre vás problematické?
Ak vám surové paradajky spôsobujú tráviace ťažkosti, pálenie záhy alebo iné nepríjemnosti, neznamená to, že sa ich musíte úplne vzdať. Často pomôže ich správna príprava a zvolenie formy, ktorá znižuje obsah dráždivých látok a zároveň zlepšuje využitie prospešných živín. Tepelná úprava môže napríklad rozložiť niektoré problematické zložky a sprístupniť telu cenný lykopén.
Možnosti prípravy a konzumácie:
Krátke varenie alebo dusenie – znižuje kyslosť a sprístupňuje karotenoidy.
Príprava omáčok – paradajky v kombinácii s olivovým olejom zvyšujú vstrebávanie lykopénu.
Pečenie – pomalé pečenie pri nižšej teplote zachová chuť a zníži dráždivosť.
Odstránenie šupky a semienok – znižuje obsah vlákniny, ktorá môže byť pre citlivé trávenie náročná.
Kombinácia s menej kyslými potravinami – napríklad s cestovinami, ryžou či mliečnymi výrobkami, ktoré zmiernia kyslosť.
Paradajky – hľadajte rovnováhu, nie zákaz
Paradajky sú plné chuti aj cenných látok, no u niektorých ľudí môžu spôsobiť nepríjemnosti. Ak viete, že patríte medzi citlivejších, oplatí sa zvoliť šetrnejšiu prípravu alebo ich kombinovať s potravinami, ktoré znižujú ich kyslosť. Kľúčom je počúvať svoje telo – ak vám surové paradajky nerobia problém, nemusíte sa ich báť. Stačí hľadať rovnováhu medzi pôžitkom a tým, čo vám prospieva.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
