Prečo zostávame v toxickom vzťahu? Toto je pravda o trauma bondingu

Možno ste to už zažili. Ten paradoxný pocit, keď ste vo vzťahu, ktorý vás ničí, no odísť je skoro nemožné. Každý rozum vám hovorí, že takto predsa láska vyzerať nemá. Napriek tomu zostávate. Čakáte na ďalší moment, keď partner opäť ukáže svoju nežnú tvár, keď sa ospravedlní, objíme vás a na chvíľu vám pripomenie, prečo ste sa doňho kedysi zamilovali. A práve tieto krátke záblesky lásky a starostlivosti sú tým, čo vás drží - ako neviditeľné putá.

Tento jav má svoje meno: trauma bonding. Nie je to láska, ale emocionálna pasca, ktorá sa vytvorí medzi dvoma ľuďmi, keď sa striedajú momenty bolesti s chvíľami lásky. Je to ako horská dráha. Prudký pád strieda euforický vzostup. A čím dramatickejšia táto jazda je, tým silnejšie sa puto vytvára. 

Čo je to trauma bonding?

Trauma bonding vzniká vtedy, keď sa emocionálne pripútame k niekomu, kto nám ubližuje. Niekedy ide o partnera, inokedy o rodiča či blízku osobu. Spojivo nie je zdravá láska, ale cyklus bolesti a úľavy. Abuser (alebo toxická osoba) nás raní, ponižuje či zraňuje, a následne nám dá malý kúsok láskavosti. Tento moment úľavy pôsobí ako droga - na chvíľu zabudneme na bolesť a znova začneme veriť, že všetko bude dobré.

Mozog si takto zvyká na neustále výkyvy - chvíľami ste dole, chvíľami hore. A práve tieto kontrasty vytvárajú pocit, že sme na partnerovi závislí. Nie je to závislosť na človeku, ale na cykle. Na očakávaní, že po bolesti príde sladká odmena.

Trauma bonding ale nie je len psychologický jav, ale aj biologická reakcia nášho tela. Pri bolestivých konfliktoch sa v mozgu uvoľňuje kortizol - hormón stresu, ktorý udržiava telo v napätí a pohotovosti. Keď po tejto fáze príde partner s ospravedlnením alebo prejavom láskavosti, mozog reaguje prudkým vyplavením dopamínu (hormón odmeny) a oxytocínu (tzv. hormón blízkosti a dôvery). Tento kontrast spôsobuje, že pozitívny moment cítime ešte intenzívnejšie než v zdravom vzťahu.

Yellow flags vo vzťahu: Čomu venovať pozornosť skôr, než je neskoro?

Ako spoznať, že niečo vo vzťahu nie je úplne v poriadku? Yellow flags vám ukážu, kedy spomaliť, pýtať sa a porozprávať sa skôr, než bude neskoro.

Ako vzniká trauma bonding?

Na začiatku to často vyzerá ako rozprávka. Partner je očarujúci, starostlivý, dáva vám pozornosť, akú ste nikdy predtým nezažili. Potom však príde prvý zlom - kritika, hnev, možno prvé zraňujúce slová či správanie. Vy ste šokovaní, ale ospravedlnenie a láskavé gesto prídu rýchlo. A tak si poviete, že to bola výnimka a každý predsa robí chyby.

Lenže situácia sa opakuje. Negatívne chvíle pribúdajú, no medzi nimi vždy príde malý okamih lásky, ktorý vám znova vráti nádej. A znova, a znova, a znova … Vaše srdce si začne pamätať skôr tie dobré chvíle. Akoby všetko zlé bolo len nepodstatný tieň. V skutočnosti je to mechanizmus prežitia - mozog sa snaží chrániť pred bolesťou a pripomína si iba odmenu.

Postupne ste v tom ale uviaznutí hlbšie. Strach, že stratíte tie dobré momenty, je väčší než bolesť z tých zlých. A tak ostávate. No nie je to vaša chyba. 

Známky trauma bondingu

Rozpoznať trauma bonding nie je ľahké. Často sme presvedčení, že ide o silnú lásku, lebo emócie sú veľmi intenzívne. No v skutočnosti ide o závislosť na cykle bolesti a úľavy. Ako to môže vyzerať?

• Ospravedlňujete partnerovo správanie: Aj keď viete, že vám ubližuje, nájdete si dôvody, prečo to tak nemyslel.
• Žijete z krátkych zábleskov lásky: Jeden pekný deň dokáže vyvážiť týždne ticha, kritiky či hádok.
• Izolujete sa: Menej sa stretávate s priateľmi, lebo nechcete, aby niekto videl do vášho vzťahu.
• Strácate identitu: Vaše potreby, sny a hodnoty sa prispôsobujú partnerovi.
• Bojíte sa odísť: Myšlienka na život bez partnera vo vás vyvoláva väčšiu paniku než predstava, že zostanete v bolesti.

Trauma bonding nie je láska, ale psychická závislosť

Možno sa pýtate, prečo jednoducho neodídem? Prečo je to také ťažké? Prečo je trauma bonding taký silný? Odpoveď leží hlboko v našej psychike. Ľudský mozog prirodzene reaguje na odmenu a trest. Keď niekto kombinuje bolesť s občasnými prejavmi lásky, mozog to vníma ako nepredvídateľnú odmenu. 

To je presne ten mechanizmus, ktorý funguje aj pri hazardných hrách. Nikdy neviete, kedy vyhráte, a práve preto zostávate pri automate. V prípade trauma bondingu je výhra partnerova pozornosť, pochvala či objatie. Čakáte na ňu, hoci viete, že väčšinu času zažívate sklamanie.

Cesta von: Ako sa vymaniť z trauma bondingu?

Odísť z trauma bondingu nie je jednoduché, ale je to možné. A je dôležité vedieť, že tento proces nie je o sile charakteru. Nie je to o tom, že stačí byť odvážna. Je to cesta uzdravovania, ktorá potrebuje čas, podporu a veľa láskavosti k sebe samej.

• Uvedomenie: Prvým krokom je priznať si, že vzťah nie je zdravý. Nazvať veci pravým menom je obrovský posun.
• Rozpoznanie cyklu: Začnite si všímať, kedy partner strieda bolesť s odmenou. Keď to vidíte jasnejšie, puto slabne.
• Podpora: Obklopte sa ľuďmi, ktorým veríte. Priatelia či rodina vám môžu pripomenúť realitu, ktorú sami ťažko vidíte.
• Hranice: Začnite ich pomaly stavať. Možno to najprv znamená len obmedziť kontakt alebo povedať nie v malej veci.
• Sebaláska: Pripomínajte si, že ste hodní zdravého vzťahu. Starajte sa o seba, doprajte si malé radosti a začnite znovu budovať svoju identitu.
• Odborná pomoc: Terapia vám môže ukázať nové spôsoby, ako spracovať traumu a posilniť svoje vnútro.

Čo čakať po odchode?

Odísť z toxického vzťahu alebo zo vzťahu poznačeného trauma bondingom je obrovský krok, ale pravda je, že tým sa cesta nekončí. Pre mnohých je to práve začiatok najťažšej fázy. 

Je úplne prirodzené, že aj po ukončení vzťahu sa môžu objavovať pocity túžby po partnerovi, nostalgia za dobrými chvíľami alebo dokonca vina, že ste odišli. Váš mozog si totiž uchováva malé okamihy láskavosti a na chvíľu potláča všetko zlé. To však vôbec neznamená, že ste spravili chybu - iba to, že vaše telo a myseľ potrebujú čas, aby si zvykli na novú realitu.

Trauma bonding funguje podobne ako závislosť. Rovnako ako pri odvykaní od látky či zlozvyku, aj tu môžu prichádzať akési abstinenčné príznaky - pocit prázdna, silná túžba, nutkanie vrátiť sa späť aspoň na chvíľu. Tieto pocity môžu byť intenzívne a znepokojujúce, preto je dobré vedieť, že sú prirodzenou súčasťou procesu.

Toxickí ľudia: Týchto 5 typov osobností ťa stiahne dole

Toxickí ľudia - lezú na nervy, vytvárajú zbytočné napätie a konflikty, dokonca môžu svojím pôsobením podlomiť aj fyzické a psychické zdravie druhých.

Možno u seba spozorujete:

• Emocionálne výkyvy: Chvíľami úľava, chvíľami plač či zmätenosť.
• Flashbacky: Spomienky na dobré aj zlé momenty, ktoré sa objavujú nečakane.
• Pokušenie k návratu: Ilúziu, že to predsa len nebolo také zlé, alebo že partner sa už určite zmenil.
• Strach zo samoty: Obavy, že bez neho nič nezvládnete alebo že už nikdy nenájdete lásku.

To všetko je normálne a nie je potrebné sa toho báť. Je to dôkaz, že váš mozog sa preprogramováva a učí sa fungovať bez neustáleho cyklu bolesti a odmeny. Každým dňom, keď odoláte pokušeniu vrátiť sa späť, posilňujete svoje vnútorné nastavenie a krok za krokom sa stávate silnejšími.

V tejto fáze je veľmi dôležité mať podporu - či už v blízkych priateľoch, rodine, alebo u odborníka. Keď si dovolíte zdieľať, čo prežívate, nesiete to ľahšie. Pamätajte tiež, že liečenie nie je priamočiara cesta - niekedy sa budete cítiť, že kráčate dopredu, inokedy akoby ste sa vracali späť. No to všetko k procesu patrí a, hlavne, nikdy nejdete späť. 

Odchod teda nie je koncom, ale začiatkom novej kapitoly. Je to príležitosť znovuobjaviť samých seba, svoje hranice, túžby a hodnoty. A hoci sa cesta môže zdať dlhá, každý malý krok je víťazstvo.

Konkrétne praktické kroky, ako zvládnuť trauma bonding

Rozpoznať trauma bonding je prvý krok, ale ako urobiť ten ďalší - smerom k slobode? Tieto konkrétne činnosti pomáhajú postupne preprogramovať mozog, aby nevyhľadával cyklus chaosu a úľavy, ale stabilitu, pokoj a zdravú lásku.

• Prerušte kontakt: Aj keď je to ťažké, minimalizácia alebo úplná blokácia komunikácie s partnerom pomáha oslabiť chemický cyklus bolesti a odmeny.
• Vytvorte si bezpečnostný plán: Ak je vzťah nielen toxický, ale aj nebezpečný, je dôležité mať pripravený únikový plán, kontakty na krízové linky a dôveryhodných ľudí.
• Denník emócií: Zapisujte si, kedy prichádza bolesť a kedy krátke prejavy lásky. Na papieri je kontrast jasnejší než vo vašej pamäti.
• Podpora zvonka: Priatelia, rodina či terapeut sú kľúčoví. Keď sa uzatvárate do izolácie, trauma bonding silnie - otvorenosť ho oslabuje.
• Sebaprijatie a sebaláska: Každý malý krok, aj keď je to len jedno NIE partnerovi, je dôkazom, že budujete nové hranice. Odmeňujte sa za tieto kroky, aby mozog spájal nové návyky s pozitívnym pocitom.

Neviem, či to tak máte aj vy, ale mám pocit, že naše chápanie lásky často formujú aj filmy, knihy a hudba. V mnohých príbehoch vidíme, že pravá láska je dramatická, plná hádok, odlúčení a veľkých návratov. Teda koniec je krásny, a tak čakáme, že aj ten náš bude krásny. 

Hollywood nás naučil veriť, že ak to bolí, tak to musí byť intenzívne a skutočné. Tento romantizovaný obraz chaosu však normalizuje správanie, ktoré je v realite toxické a škodlivé. Spoločenské normy tiež zohrávajú svoju úlohu - najmä očakávania, že žena má byť trpezlivá, odpúšťať a zachrániť partnera. To vytvára pocit, že odísť znamená zlyhať. 

Love bombing: Láska na prvý pohľad alebo manipulácia?

Love bombing je čoraz častejším problémom v moderných vzťahoch. Zistite, kedy ide o zdravú lásku a kedy ide o manipuláciu, ktorá vás môže zničiť.

Láska nie je chaos ani neustály strach

Najdôležitejšia lekcia, ktorú si môžete z trauma bondingu odniesť, je, že láska nie je chaos ani neustály strach. Láska je pokoj, bezpečie a sloboda. Možno vám to teraz znie cudzo, ak ste roky poznali iba vzťahy plné napätia. Ale skutočná láska nevyčerpáva. Neberie vám hlas, identitu ani sny. Naopak, zdravá láska vám dáva priestor rásť, cítiť sa slobodne a byť sebou. 

Ak sa v tomto článku spoznávate, prosím vedzte, že nie ste sami. Trauma bonding zažíva viac ľudí, než si myslíme, a často to robí v tichosti, s pocitom hanby. Ale hanbiť sa netreba. Nie je to slabosť, ale prirodzená reakcia nášho mozgu na bolesť a úľavu. A každý malý krok, každé uvedomenie, každý rozhovor, každé nie, je víťazstvom. Pretože byť silná ≠ zostať v bolesti. Sloboda ≠ osamotenie. Láska = sloboda.

Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos