Jeden januárový večer sme sedeli s kamarátmi, pili víno a trápili sa nad skriptami z nasledujúcej skúšky.
A vtedy to prišlo, nápad, že by sme sa mali po skúškovom odmeniť, ale ako?
„Poďme vo štvorici po Slovensku,“ znel prvý nápad. „Po Slovensku? Známa má k dispozícií byt v Londýne. Čo tak do Londýna?“
A takto to začalo, malí chrobáčikovia sa v našich hlavách pretekali s nápadmi a predstavami, ako by náš výlet mohol asi vyzerať. A tak, vďaka neskutočne lacným letenkám, dobrej nálade a neodolateľnej príležitosti, sme si všetci štyria zakúpili letenky za neuveriteľných 47€.
Skúškové sa blížilo ku koncu a náš výlet naopak sa približoval. Peniaze sme premieňali, tašky napĺňali a naše vzrušenie vzrastalo, až nastal štvrtok večer a nasledujúce ráno, zaslúžený odlet.
Odporúčame prečítať: Alesya Volpi - ako využiť životné možnosti?
Deň prvý = Odlet, prílet, stres a spánok
Asi takto by som to zhodnotila. Keď idete letieť prvýkrát (môj prípad), určite sa najedzte, pretože sa vám môže stať, že vám bude celú cestu zle od žalúdka. Ale inak, ideálny deň na odlet a o to krajší zážitok.
Samotný let bol veľmi príjemný. Pristátie bolo príjemné a bez akéhokoľvek miknutia či trhnutia, posádka veľmi milá. Teraz vážne, viete aký bol pre mňa prvý let? Cítila som sa ako v oblakoch, doslova. Neviem, či to je psychologický jav, alebo len čaro okamihu, ale v mojom prípade som uvažovala nad zdravím, životom, priateľstvami...ale nie nad povinnosťami. Uvedomila som si, že nie je dôležité či mám A - čko alebo C - čko zo skúšky, článok publikovaný v stredu alebo vo štvrtok, a tak ďalej... Ako som sledovala oblaky podo mnou, uvedomila som si, že pokiaľ sú okolo nás správni ľudia, môžeme si dovoliť žiť bez stresu, užívať si šťastie, ktoré nám prišlo do života.
Odporúčame prečítať: Prečo by ľudia trpiaci úzkosťou mali meditovať?
Po prílete nás čakali dlhé rady, avšak, prekvapujúco bez akýchkoľvek zmätkov a chaosu. Ako sa však dostať z letiska do Greenwichu? Po zakúpení ,,oyster karty" (najlepšia kúpa života) a lístka na ,,National express autobus", sme spokojne odišli do podzemnej časti letiska a nastúpili do autobusu. Cieľová stanica - London Stratford.
Je všeobecne známe, že Anglicko je pochmúrna krajina, v ktorej neustále prší a je sychravo. V náš piatkový deň, až na chladný vietor, bolo veľmi pekné, dokonca mierne slnečné počasie.
Cesta do Greenwich je mierne komplikovaná. Okrem autobusov tu premávajú len vlaky, a tak sme DLR-kom smerovali na medzizastávku a stadiaľ vlakom na Charlton.
Odporúčame prečítať:Čím nás muži privádzajú do šialenstva a prečo sme stále s nimi?
Ako správni Slováci sme ihneď po ubytovaní zamierili do supermarketu, veď hladní predsa nebudeme. V Anglicku je najviac preferovaný Sainsbury´s market, teda v Londýne určite. :) Avšak nie je všetko zlato, čo sa blyští. Zistíte, že bežné ceny nákupov sú okolo 200£, a to je pre študentské peňaženky neprijateľné. Napokon, po dvojhodninovom hľadaní a premýšľaní, ako čo najvýhodnejšie nakúpiť, sme odchádzali s 25 £ účtom domov, šťastní a s plnými taškami.
V piatok sme sa už nechceli veľa namáhať, a tak sme zvolili spoznávanie Greenwichu. A najlepšie sa spoznáva pešo. Obuli sme topánky, obliekli teplé kabáty a vyšli do chladných ulíc. Zamierili sme konkrétne do O2 arény, ktorá pôsobila ako z budúcnosti. Konštrukcia vo svojom vnútri ukrýva dlhú nákupnú ulicu, kde okrem obchodov nájdete aj reštaurácie, kaviarne, bary a diskotéky.
Vo vonkajšej časti prechádza cez vstupnú ulicu pásik označujúci nultý poludník, teda miesto, kde sa naša zemeguľa rozdeľuje na západnú a východnú pologuľu. Pokiaľ ste milovníčky filmu „Dlouhá cesta“, tak si splníte svoj sen a môžete byť na dvoch miestach, v tom istom čase.
Odporúčame prečítať: 5 potravín, ktorých pozitívne účinky ešte len spoznáte
Deň druhý = dážď, pamiatky, vyše 26 000 nachodených krokov (17 km)
Po slovenských raňajkách (párky so zeleninou), teplom čaji a horúcej sprche sme sa vydali na neľahkú cestu spoznávania Londýna. A poviem vám, bola som okúzlená.
Samotný Londýn je naozaj obrovský. Keď si prestavíte, že už len po Bratislave sa občas presúvame MHD-čkou aj hodinu... V Londýne sa presúvate vlakmi, DLR a metrom (sú rýchle, presné a drahé). Avšak, pokiaľ túžite spoznať ich architektúru a objaviť aj menej známe pamiatky, nemali by ste sa vyhýbať takzvanému „pešibusu“.
V sobotu bolo typické Londýnske počasie: zima, hmla, dážď a ľadový vietor. Všetko má však svoje pre a proti. Vďaka nie príliš ideálnemu počasiu nás ,,nevalcovali" turisti, pretože tí si prevažne vyberali kryté miesta.
Odporúčame prečítať: 5 dôvodov, prečo ženy potrebujú flexibilné pracovné možnosti
V prvom rade sme zamierili na mosty, veď kto by sa nechcel prejsť po London Bridge, ktorý sa vie otvoriť dohora? A vedeli ste, že sa o ňom natočil aj film? Prešli sme sa popri nábreží Temže, unikátnej väznici Tower of London (hrad, ktorý v minulosti slúžil ako väznica a mučiareň), až k samotným výstupným schodom. Po niekoľkých „svojkách“, ako by sa mali správne po slovensky nazývať, sme sa prešli po tomto jedinečnom mieste. Neviem, ako to architekti docielili a vlastne ani fyzike natoľko nerozumiem, aby som vedela opísať, prečo bol most miestami taký dutý (áno, lebo sa vie zdvihnúť, ale ako je to možné?), či ako jednoduchá konštrukcia môže fungovať stovky rokov? Po krátkych úvahách a našich vydesených pohľadoch, ktoré sme upierali na miestnych bežcov (pri teplote +3°C nosia šortky a tričko s krátkym rukávom!) sme sa presunuli do historického centra.
Odporúčame prečítať: V Bratislave otvoria francúzsku fashion univerzitu MOD´SPE Paris Central Europe
Typické tehelné budovy, okná s kvitnúcimi kvetinami (áno, aj vo februári) a krásne historické budovy. Ťažko sa opisujú pocity, a preto dúfam, že jednotlivé fotky v galérii vám upresnia to, o čo sa snažím napísať.
V druhej polovici dňa sme zamierili do The modern art gallery. Táto galéria bola kedysi továrňou a v súčasnosti sa jej priestory premenili na rozľahlú niekoľkoposchodovú budovu plnú obrazov. Návštevník každého štýlu si príde na svoje a určite si zamiluje aspoň jednu sériu obrazov.
Odporúčame prečítať: Rozhovor s Lindou Skalickou - krása je estetika spojená s vnímaním
Okrem iného, kto nepozná Harryho Pottera? My ho poznáme, dokonca sme na ňom aj vyrastali, a tak sme si nemohli nechať ujsť nástupisko 9 ¾, cez ktoré sa prechádza do novej krajiny, plnej čarov a mágie. Bolo milé vidieť fazuľky všetkých chutí, ich dokonalé čokolády, šály a iné predmety, špecifické pre jednotlivé kategórie, ktoré vyberal hovoriaci klobúk.
Odporúčame prečítať: Backstage z nedelných premien s KAMzaKRASOU
Milé čitateľky, omnoho viac zážitkov, fotiek, pamätihodností a mojich komentárov sa dočítate v pondelkovom pokračovaní ,,Vo štvorici po Londýne - časť druhá"
FOTO GALÉRIA:
