Ženy sa často naučia hovoriť „prepáč“ aj vtedy, keď na to vôbec nie je dôvod. Ospravedlňujeme sa za svoje pocity, za to, že sme unavené, že nemáme náladu, že chceme viac alebo že si dovolíme povedať nie. Robíme to zo zvyku, zo slušnosti, niekedy aj zo strachu, že by sme pôsobili sebecky či nedostatočne.
Pravdou však je, že ospravedlňovanie sa za vlastné potreby a rozhodnutia nám berie silu a robí nás zraniteľnejšími. Je čas uvedomiť si, že niektoré veci sú prirodzenou súčasťou života a vôbec si nezaslúžia naše „prepáč“. V nasledujúcich riadkoch vám ukážeme desať oblastí, za ktoré by ste sa už nikdy nemali cítiť vinné – a prečo.
Následky neustáleho ospravedlňovania sa
Keď sa ospravedlňujeme príliš často a aj v situáciách, kde to vôbec nie je potrebné, vysielame okoliu signál, že si neveríme alebo že sa cítime vinné aj bez dôvodu. Takéto správanie nás stavia do slabšej pozície – v práci, vo vzťahoch aj v každodennej komunikácii. Ľudia nás môžu začať vnímať ako neisté, menej kompetentné či poddajné, čo negatívne ovplyvňuje naše sebavedomie.
Okrem toho nadmerné používanie „prepáč“ oslabuje samotnú váhu tohto slova. Ak ho vyslovujeme zo zvyku, stráca silu, ktorú by malo mať v skutočných chvíľach, keď niekomu naozaj ublížime. Neustále ospravedlňovanie nám bráni žiť autenticky, pretože svoje pocity a potreby tlačíme do úzadia. Uvedomiť si tieto dôsledky je prvým krokom k tomu, aby sme sa začali ospravedlňovať len vtedy, keď to má zmysel.
Za čo by sme sa nikdy nemali ospravedlňovať a prečo?
1. Vlastné emócie
Každá z nás má právo cítiť radosť, smútok, hnev aj nadšenie. Emócie sú prirodzenou súčasťou života, nie niečo, za čo by sme sa mali hanbiť alebo ospravedlňovať. Keď plačete, neznamená to, že ste slabé, ale že ste ľudské.
Mnohé ženy majú tendenciu skrývať svoje pocity, aby neboli považované za „príliš citlivé“. Pravdou je, že práve emócie z nás robia empatické, silné a vnímavé bytosti. Nie je dôvod ospravedlňovať sa za to, čo prežívame vo vnútri.
2. Aktuálna zlá nálada
Nie každý deň je ružový a je to úplne v poriadku. Ak máte zlú náladu, nemusíte sa tváriť, že je všetko skvelé, len aby ste nikoho nesklamali. Každý z nás má dni, keď sa cíti vyčerpaný alebo podráždený.
Ospravedlňovať sa za svoju náladu je zbytočné – je to len odraz vašej aktuálnej energie. Zlá nálada neznamená, že ste menej hodnotné, iba že potrebujete trochu priestoru, aby ste sa dostali späť do rovnováhy.
3. Potreba chvíľky pre seba
Ženy majú často pocit, že musia byť nonstop k dispozícii – partnerovi, deťom, kolegom či priateľom. No túžba zatvoriť dvere, naliať si čaj a chvíľu si len tak oddýchnuť nie je sebectvo, ale nevyhnutnosť.
Chvíľka pre seba je investíciou do vlastného zdravia a psychickej pohody. Nemusíte sa ospravedlňovať za to, že si doprajete relaxačný kúpeľ, prechádzku osamote alebo polhodinu s knihou. Vďaka týmto momentom budete mať viac energie aj pre ostatných.
4. Túžba mať alebo dosiahnuť viac
Chcieť viac od života nie je a nikdy nebude hriech. Či už ide o lepšiu prácu, krajší domov, vzdelanie alebo obyčajný pocit naplnenia, túžby a ambície nás posúvajú vpred. Ospravedlňovať sa za to, že nechceme stáť na mieste, by bolo popretím našej prirodzenej potreby rásť.
Často sa ženy boja, že budú pôsobiť nenásytne, ak si povedia o viac. Pravdou je, že naše sny nie sú bremenom, ale kompasom, ktorý nám ukazuje cestu. Je úplne v poriadku chcieť viac, než nám bolo doposiaľ dané.
Freepik
5. Odchod zo vzťahu alebo prostredia
Rozhodnúť sa odísť zo vzťahu alebo prostredia, ktoré vám ubližuje, je prejavom odvahy, nie dôvod na výčitky. Ak sa necítite rešpektovaná, milovaná či v bezpečí, máte právo odísť – bez ohľadu na to, čo si myslia ostatní.
Ženy sa často trápia tým, že „zlyhali“, keď odišli od partnera alebo z práce, ktorá ich vyčerpávala. Pravdou je, že tým chránili svoje zdravie, dušu a budúcnosť. Nie je dôvod hovoriť „prepáč“, keď ide o záchranu vlastného pokoja a sebahodnoty.
6. Spôsob vedenia života
Každá z nás kráča vlastnou cestou. To, že niekto iný by na vašom mieste volil inú prácu, iného partnera alebo iný životný štýl, ešte neznamená, že vy robíte chybu. Život je len váš a nemusíte sa ospravedlňovať za to, že ho žijete podľa seba.
Niekto preferuje rodinu, iný kariéru, ďalší zase cestovanie či pokojný život v malom meste. Ani jedna voľba nie je správna či nesprávna. Dôležité je, aby ste sa v tom cítili dobre vy sama, nie aby ste napĺňali očakávania iných.
7. Pocit zranenia
Nie je hanbou priznať, že nás niečo bolelo. Či už ide o ostré slovo, sklamanie vo vzťahu alebo situáciu, ktorá nás zasiahla viac, než by sme čakali, pocit zranenia je prirodzený. Nemusíme sa ospravedlňovať za to, že niečo v nás zanechalo stopu.
Práve naopak – uznať si vlastnú bolesť je prvým krokom k uzdraveniu. „Prepáč, že som citlivá“ by sme mali nahradiť slovami „mám právo cítiť to, čo cítim“.
8. Nastavené vlastné hranice
Hovoriť „nie“ je prejav sebahodnoty, nie nevďačnosti. Každá z nás má svoje limity a má právo rozhodnúť, čo je ešte v poriadku a čo už nie. Ospravedlňovať sa za hranice je ako ospravedlňovať sa za to, že chránime svoje zdravie.
Hranice nie sú múry, ale signály rešpektu k sebe samej. Keď ich nastavíme jasne, učíme tým ostatných, ako s nami môžu zaobchádzať. A to je lekcia, ktorú netreba vysvetľovať so slovom „prepáč“.
9. Nespokojnosť s iným
Nie je vašou povinnosťou byť vždy spokojná so všetkým a každým. Ak vám niečo alebo niekto nevyhovuje, máte právo to pomenovať. Ospravedlňovať sa za nespokojnosť znamená popierať svoje potreby.
Nespokojnosť je signál, že niečo treba zmeniť – v práci, vzťahu alebo prostredí. A len vy viete, čo je pre vás dobré. Nepotrebujete sa za to cítiť vinné.
10. Starostlivosť o seba
Kozmetika, nový účes, šport, wellness či obyčajná šálka kávy v tichu – to všetko je starostlivosť o seba. Ženy si často vyčítajú, že si doprajú chvíľku len pre seba, akoby to bolo zbytočné alebo sebecké. Pravda je úplne opačná.
Starostlivosť o seba je základom, aby sme mali silu starať sa o iných. Nie je to márnivosť, ale nevyhnutnosť. A preto sa za ňu nikdy netreba ospravedlňovať.
Naučte sa povedať „prepáč“ len vtedy, keď je to potrebné
Ospravedlnenie má veľkú silu, keď vychádza zo srdca a má svoj dôvod. No rovnako dôležité je vedieť, kedy ho vôbec netreba vyslovovať. Každá žena má právo na svoje pocity, nálady, sny a rozhodnutia – a nikto by ju za to nemal súdiť. Namiesto neustáleho znižovania vlastnej hodnoty slovom „prepáč“ sa učme stáť pevne, vážiť si samu seba a prijímať svoj život so všetkým, čo prináša. Pretože byť autentická a verná sebe samej nie je dôvod na ospravedlnenie, ale na hrdosť.
Zdroj úvodnej fotky: Freepik
