Nie vždy je za našou neutíchajúcou pracovitosťou len ambícia alebo disciplína. Niekedy nás k neustálemu výkonu poháňa niečo oveľa hlbšie - napríklad taká nevyriešená trauma z minulosti. Človek si to často ani neuvedomuje. Len má pocit, že nedokáže oddychovať, že musí niečo robiť, inak ho prepadne nepokoj alebo pocit viny. Zažili ste to niekedy? Tento vnútorný tlak nie je len o pracovných návykoch, ktoré nám dnešný svet podsúva, ale aj o starých ranách, ktoré formovali náš vzťah k sebe a svetu.
Keď disciplínu nahradí stres
Nie je dôležité, aké veľké úspechy ste dosiahli. Či ste pravidelne cvičili, tvorili, obchodovali, zdolávali hory alebo budovali svoje vlasné biznis impérium. Na začiatku bola motivácia - ten krátky, ale silný výbuch dopamínu, ktorý vás poháňal vpred. Lenže dopamín je dočasný. A keď motivácia opadne, prichádza disciplína. A potom, ak ju udržíte dosť dlho, už to nie je úsilie, je to rutina.
Iné zvyky, ktoré vznikajú z tejto železnej disciplíny, nemusia prinášať žiadny zjavný zdravotný benefit. A napriek tomu si udržujú podobnú mechaniku ako závislosti. Vznikajú, pretože na začiatku prinášajú malý úspech - napríklad radosť typu „jeej, mám virálny príspevok“ - ten vyvolá ďalší dopamín, ktorý nastaví cieľ o niečo vyšší.
Takto sa postupne formuje nekonečný začarovaný kruh: dopamínová odmena slabne, ale stres ju nahrádza ako hnacia sila. A už nejde o stres z množstva práce či únavy, je to stres z miery vlastných očakávaní: „Čo ak nedosiahnem ďalšie ciele?“
Práve tento druhý stres, očakávaný a predvídateľný, sa môže stať naším každodenným spoločníkom. Časom s ním dokážeme žiť, dokonca sa naň akoby spoliehame. Naopak, stres z blížiaceho sa termínu, ktorý nedokážeme úplne ovplyvniť, má opačný účinok. Pôsobí inhibične na dopamínové centrá a môže spôsobiť frustráciu, vyčerpanie a pocit, že sa už nedá ísť ďalej.
Depositphotos
Môže byť stres závislosťou?
Áno, môže. Podľa psychológov existuje fenomén tzv. stress addiction - závislosť na strese. Ide o stav, keď človek potrebuje byť stále v strehu, ťažko sa dokáže sústrediť bez pocitu tlaku, cíti vinu, keď si dovolí byť nedostupný - napríklad neodpísať hneď na správu alebo vypnúť telefón. V takomto rozpoložení si telo dokonca začne túto neustálu stimuláciu vyžadovať. Adrenalín + dopamín vytvárajú akýsi euforický pocit, ktorý môže byť návykový.
Na zákernosti tohto modelu je to, že stále vyzerá ako pracovitosť alebo záujem o prácu. No v pozadí sa objavuje chronický stres, ktorý oslabuje imunitu, podporuje ukladanie telesného tuku (najmä v oblasti brucha) cez hormonálny kortizol a v konečnom dôsledku zvyšuje riziko mnohých civilizačných ochorení.
Ako funguje závislosť na strese v mozgu?
Z neurobiologického hľadiska závislosť na strese funguje podobne ako iné behaviorálne závislosti (napríklad gamblerstvo alebo nákupná závislosť). Pôvodne motivujúca aktivita poskytne dopamínovú odmenu, ale po čase sa presunie do roly kompulzívneho správania - viac nie kvôli potešeniu, ale už len kvôli reakcii na stresový impulz.
Mozog postupne prejde z hedonistického režimu odmeny na režim, ktorý nazývame allostáza - nové normálne nastavenie, kde stres je vnímaný ako normálny stav. Pri chronickom strese sa navyše znižuje schopnosť zažívať pôvodné potešenie - stav nazývaný anhedónia.
Kým na začiatku bežné cvičenie prinášalo nával endorfínov a pocit pohody, časom sa disciplína tak zakorenila, že sa od týchto príjemných odmien úplne odpojila. Už ju nepoháňa radosť či uvoľnenie, ale samotný pocit povinnosti. A miesto pôvodných dobrých vnemonov sa stáva hlavným motorom stres.
Fyzické príznaky chronického stresu
- Napätie vo svaloch: Najmä v oblasti krku, ramien a chrbta. To môže viesť k bolestiam hlavy a migrénam.
- Poruchy spánku: Problémy so zaspávaním, časté prebúdzanie, pocit nevyspatosti.
- Oslabená imunita: V dôsledku zvýšenej hladiny kortizolu je telo náchylnejšie na nachladnutie, zápaly a pomalšie hojenie rán.
- Tráviace ťažkosti: Pálenie záhy, syndróm dráždivého čreva, nevoľnosti.
- Ukladanie tuku v oblasti brucha: Spojené s vyšším rizikom metabolických ochorení.
Trauma ako skrytý motor pracovného nasadenia
Mnohí ľudia, ktorí neustále pracujú, berú si viac úloh, než zvládnu, a nedokážu len tak oddychovať, si ani neuvedomujú, že ich hnacím motorom nemusí byť len ambícia či disciplína. Často ide o nevyriešenú traumu z minulosti. Môže to byť detstvo, v ktorom sa láska či uznanie získavali len za výkon. Alebo skúsenosť, keď zlyhanie viedlo k odmietnutiu či poníženiu. Mozog si tak podvedome osvojil vzorec: „Aby som bol v bezpečí a prijatý, musím byť stále užitočný, stále pracovať.“
V dospelosti sa tento vzorec môže pretaviť do neustáleho prepracovania, ktoré navonok vyzerá ako pracovitosť, no vo vnútri je to útek pred nepohodlím, prázdnotou alebo pocitom menejcennosti. Problémom je, že takýto mechanizmus poháňa aj stresovú závislosť. Pretože práca, hoci náročná, dáva ilúziu kontroly a dočasne utlmí nepríjemné emócie, ktoré by inak vyplávali na povrch.
Rozdiel medzi zdravou disciplínou a stresovou závislosťou
Zdravá disciplína vychádza z jasne definovaných cieľov a rešpektuje potrebu oddychu. Človek cíti uspokojenie z pokroku, no zároveň si vie dovoliť prestávku bez pocitu viny. Aktivita je motivovaná hodnotami a dlhodobým prínosom, nie okamžitým únikom od nepohodlia.
Naopak, stresová závislosť sa prejavuje tým, že výkon a aktivita sú neustále nutkavé - aj bez skutočnej potreby. Pauzy vyvolávajú nepokoj, oddych je vnímaný ako strata času a cieľ sa neustále posúva vyššie bez pocitu naplnenia. Zatiaľ čo zdravá disciplína podporuje rovnováhu, stresová závislosť ju systematicky narúša a vedie k vyčerpaniu.
Depositphotos
Ako sa v tom dá nestratiť?
- Identifikujte motiváciu: Či ide o zdravie, pohodu, alebo kreativitu, vedomie "prečo" znižuje pravdepodobnosť depresívneho kruhu.
- Dopamínové zakotvenie: Spojte menej príjemné úlohy s príjemným aktom, napríklad si doprajte obľúbenú hudbu počas povinnosti. Váš mozog začne asociovať únavu s potešením, čo pomáha pri vytrvalosti bez stresu.
- Rovnomerný spôsob života: Sociálne väzby, spánok, zdravé jedlo, pobyt vonku a pohyb - tie pomáhajú regulovať dopamín, serotonín aj oxytocín , čo výrazne tlmí stresovú závislosť.
- Vypnutie ako schopnosť: Naučiť sa nielen disciplíne, ale aj tomu, kedy sa zastaviť a prestať. Pravidelný oddych je doslova výživa psychiky aj tela.
Konkrétne techniky zvládania stresu
Účinná práca so stresom nie je o jednorazových riešeniach, ale o pravidelných návykoch, ktoré pomáhajú telu aj mysli dostať sa do rovnováhy. Každý človek reaguje na záťaž inak, no osvedčené techniky majú spoločného menovateľa - vedomú prácu s pozornosťou, dýchaním a organizáciou času. Ak sa stanú súčasťou vášho denného režimu, dokážu zmierniť napätie, zvýšiť odolnosť voči tlaku a predísť vyčerpaniu či vyhoreniu.
- Body scan meditácia: Pomalé, vedomé prechádzanie pozornosti po jednotlivých častiach tela, od hlavy až po chodidlá. Všímanie si napätia a jeho postupné uvoľňovanie pomáha znížiť svalovú stuhnutosť a psychický tlak.
- Time blocking: Rozdelenie dňa na jasne vymedzené časové bloky určené pre konkrétne úlohy. Tento systém znižuje chaos v hlave a pocit zahltenia, pretože viete, kedy sa čomu budete venovať.
- Mikropauzy: Každých 60-90 minút si doprajte krátke prerušenie práce. Postavte sa, ponaťahujte sa, urobte pár krokov. Takéto malé prestávky pomáhajú udržať pozornosť, energiu a znížiť riziko bolestí chrbta či krku.
- Dýchanie: Napríklad technika 4-7-8, pri ktorej sa 4 sekundy nadýchnete, 7 sekúnd zadržíte dych a 8 sekúnd pomaly vydychujete. Tento rytmus upokojuje nervový systém a rýchlo znižuje stres.
- Pobyt na čerstvom vzduchu: Aspoň 10 minút denne mimo uzavretých priestorov, ideálne v kontakte s prírodou. Krátka prechádzka alebo len státie na balkóne s hlbokým dýchaním dokáže priniesť okamžitý pocit uvoľnenia.
Ak sa vám zdá, že už nie ste motivovaní, ale poháňa vás každý deň napätie, nejaké pracovné stretnutie, deadline, nedokončená prezentácia, možno ste si nevedomky vybudovali závislosť na strese. Nie je to vaša chyba, ale práve teraz máte o tom vedomosť. A to je prvý krok ku zmene, ktorú môžete urobiť.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
