Azda najkrajší, a pritom podľa mňa nie príliš navštevovaný okruh, ktorý je aj čiastočne dosť fyzicky a technicky náročný, prechádza dvomi krásnymi stredne dlhými ľadovcovými dolinami, popri jednom z najkrajších tatranských vodopádov, vodopáde Skok v Mlynickej doline.
Bystrá lávka, to bol náš cieľ, ktorý sme úspešne zdolali a vy si teraz môžete prezrieť a prečítať, ako sa okruh cez dve doliny dá absolvovať. 
Posledné dva články, ktoré som napísala, popisovali jednu polovicu okruhu, preto odporúčam, aby ste si prečítali najprv tento článok: Turistika po Slovensku: Mlynická dolina - Vodopád Skok a Pleso nad Skokom a tiež tento článok: Turistika po Slovensku: Mlynická dolina - Capie pleso. A teraz pokračujeme v turistike ďalej...
Po dlhšom oddýchnutí si, a teda aj načerpaní nových síl, končíme s prezeraním si Mlynickej doliny a Capieho plesa. Doteraz išlo o pomerne nenáročné stúpanie pre turistov, čo už majú niečo za sebou, ale aj turistov, ktorí sú len rekreační. Avšak od Capieho plesa prichádza zmena. Pred záverečným prudkým stúpaním sme sa ešte trošku osviežili ľadovou vodou z plesa, a potom sme už začali zdolávať ďalšie metre v pomerne dosť neprehľadnom značení.
Značky síce neboli veľmi viditeľné, ale k orientácii úplne stačili. Hladina Okrúhleho plesa po pravej strane sa nám odkrývala postupne, ako sme stúpali vyššie a vyššie. Niektoré úseky skál nás potrápili, avšak postupne sa rysuje kamenný chodník, ktorý akoby predstavoval ,,schody do neba".
Záverečná časť stúpania, rovnako ako prechod lávkou, je kvôli bezpečnosti istená reťazami. Kvôli tejto časti vám odporúčam si so sebou zobrať rukavičky, aby sa vám reťaz v rukách nešmýkala. Prechod cez Bystrú lávku nielen pri prudkom vetre dokáže skutočne potrápiť.
Keď sme mali prechádzať sedlom, tak poľským turistom s deťmi pomáhali naši zdatn turisti, lebo deti sa prechodu báli - doslova boli vystrašené a plakali. Ja sama si myslím, že táto trasa pre deti nie je vhodná, je fyzicky aj psychicky náročná na zdolanie. Pokiaľ sa bojíte výšok, tak na túto turistiku ani nepomyslite.
Popri hlavnej trase, ktorá vedie k Bystrej lávke, je vidieť naokolo viacero neznačkových chodníkov. Tie však určite odporúčam vynechať, hoci chodníky vedú na ďalší úžasný vrchol a to na Furkotský štít.
Ak by ste sa vybrali neznačkovým chodníkom a stretli by ste niektorého zo strážcov prírody, verte, že mastná pokuta by vás neminula.
Vráťme sa však k našej túre...
Bystré sedlo je sedlo vo Vysokých Tatrách v nadmorskej výške 2 314 m.n.m. žltá trasa, cez ktorú vedie chodník na Bystrú lávku 2 300 m.n.m., ktorá je položená asi 200 metrov južne.
Prechod cez Bystrú lávku vyzerá ako prechod cez rebrík (a to doslova!), z Mlynickej doliny reťaze využijete na výstup (bez nich by sa to nedalo prejsť), keď sa dostanete na vrchol výstupu, tak z Furkotskej doliny reťaze využijete na zostup k chodníku (opäť ani zostup by bez reťazí nebol možný).
Táto trasa je jednosmerná, takže nie je možný prechod z Furkotskej do Mlynickej doliny (hoci množstvo ,,turistov" toto pravidlo porušuje a ide naopak).
Z Bystrej lávky môžeme vidieť na jednej strane Kôprovský štít, Mengusovské štíty či Vysokú a na strane druhej, Západné Tatry a Kriváň.
Hoci zostup z Bystrej lávky k Wahlenbergovym plesám pripomína, vďaka minimu zelene, skôr prechod mesačnou krajinou, je túra stále naozaj atraktívna. Pri zostupe môžete hlavne pár minút aj obdivovať nie až tak príliš vzdialený Kriváň, a samozrejme, celý čas Wahlenbergove plesá, ku ktorým schádzame.
Wahlenbergerove plesá sa nachádzajú v hornej časti Furkotskej doliny a sú pomenované podľa švédskeho botanika, jedného z prvých významných bádateľov tatranskej prírody, Gorana Wahlenberga.
Keď sa už zostupom dostaneme k Vyšnému Wahlenbergovmu plesu, tak tu sa už postupne začínala zvyšovať aj ,,hustota premávky". Niet sa čomu čudovať, veď lanovka na Solisko je neďaleko, takže sa sem vedeli dostať aj tí menej zdatní a vybavení turisti.
Vyšné Wahlenbergovo pleso sa nachádza na najvyššom prahu Furkotskej doliny. Je druhým najvyššie položeným plesom v Tatrách a má rozlohu 5,18 ha, hĺbku 21 m a nachádza sa v nadmorskej výške 2157 m.n.m.. Pleso nemá žiadny povrchový prítok ani odtok.
Po kratšom zostupe obchádzame Nižné Wahlenbergovo pleso, toto pleso sa nachádza v na nižšej terase kaskádovitého úseku. Má rozlohu 2ha, hĺbku 8m. Nachádza sa v nadmorskej výške 2053 m.n.m.. Pleso má nepravidelný povrchový prítok aj odtok.
Pri zostupe pokiaľ budete mať šťastie, uvidíte aj stáda kamzíkov (spravidla ich uvidíte naozaj skoro vždy). Niektorí jedinci vám aj krásne zapózujú - a to len pár metrov od vás. Takže majte vždy oči poriadne otvorené, lebo ani sa nenazdáte a dva metre od vás sa bude pásť nejeden kamzík.
Odtekajúca podpovrchová voda sa nižšie objavuje ako Furkotský potok, ktorý sa neskôr vlieva do Bieleho Váhu.
Nasleduje dlhší zostup, ktorý je pohodlný a vedie po veľkých skalách. Následne po ich prekonaní sa dostávame do časti s malým trávnatým porastom. Onedlho vstupujeme do kosodreviny, kde sa po pár minútach dostaneme k rázcestiu pod Soliskom.
Z rázcestia vedie chodník k Chate pod Soliskom kadiaľ sa vydáme, alebo pokračujeme žltou značkou ďalej Furkotskou dolinou, kde sa napája na červenú značku, vedúcu k Štrbskému plesu. Na Štrbskom plese si môžete vydýchnuť, že ste celú nádhernú trasu zdolali bez problémov.
