Možno ste to už zažili. Vyberiete si oblečenie, v ktorom sa cítite dobre, vyrazíte za priateľmi a ešte skôr, než si stihnete sadnúť, niekto vysloví vetu, ktorá vo vás zanechá zvláštny pocit. „Si odvážna, že si oblečieš takú krátku sukňu.“ Možno to povie kamarátka, kolega alebo príbuzná na rodinnej oslave. Slová, ktoré sa tvária milo,, akoby nechceli ublížiť. No napriek tomu dokážu hlboko zasiahnuť. Možno v tej chvíli iba mávnete rukou, ale keď prídete domov, pristihnete sa, ako pred zrkadlom premýšľate, či to naozaj bolo vhodné.
Komentáre o vzhľade nás sprevádzajú od detstva. Najskôr počúvame, že by sme si mali dávať pozor na bruško alebo že nám tričko úplne neladí. V puberte sa poznámky zmenia na otázky o váhe, o dĺžke sukní, o tom, či by sme si to, alebo ono mohli dovoliť.
A v dospelosti pokračujú v nových podobách. „Mala by si sa o seba viac starať“, „celkom si schudla, konečne vyzeráš dobre“ alebo „možno by si si mala odpustiť ten koláč“. Podľa Americkej psychologickej asociácie (APA) môžu opakované hodnotiace poznámky o tele viesť k nízkemu sebavedomiu, narušenej telesnej schéme, úzkosti či depresii. A týka sa to všetkých, žien aj mužov, bez ohľadu na vek či veľkosť oblečenia.
Keď nevinne znamená bolestivo
Naše spoločenské prostredie normalizovalo hodnotenie vzhľadu do takej miery, že si už neuvedomujeme jeho následky. Komentovanie výzoru sa často chápe ako bežná výmena názorov, podobná rozhovoru o počasí. Poznámky typu „radšej si ten koláč nedávaj“ v sebe však nesie jasnú správu - naše telo je niečo, čo treba kontrolovať. Podobne veta, ktorú počúvame aj z reklám „keby ste viac cvičili, vyzerali by ste lepšie“, hovorí, že hodnota človeka sa odvíja od vzhľadu a výkonu.
Zdanlivo nenápadné komentáre tak postupne vplývajú na to, ako sa cítime vo svojom tele. Často sa nás dotknú najmä preto, že prichádzajú od ľudí, ktorých máme radi a ktorým dôverujeme. Ak nám najbližší opakovane pripomínajú, že by sme mali vyzerať inak, je prirodzené, že začneme o sebe pochybovať. V mozgu sa pritom aktivujú rovnaké centrá ako pri sociálnom odmietnutí. A to môže mať zásadný vplyv na psychické zdravie.
Tento typ poznámok sa označuje pojmom body-shaming, ktorý znamená kritické alebo posudzujúce komentovanie tela druhého človeka. Nemusí byť agresívne ani otvorene nepríjemné. Často je to len poznámka, ktorá pôsobí nenápadne a bežne, s odkazom na to, že nič zlé sa predsa nestalo. No napriek tomu môže niesť silnú správu, že naše telo nie je dosť, nie je v poriadku, a že by sme mali vyzerať inak.
Vnútorný hlas, ktorý nie je náš
Ak človek podobné narážky počúva opakovane, dokáže ich postupne internalizovať. To znamená, že hlas kritika sa presunie zvonku dovnútra. Prestáva byť hlasom známej osoby a stáva sa naším vlastným. Zrazu si začneme hovoriť to, čo nám hovorili iní - že si nemôžeme obliecť určitý typ oblečenia, že si nemôžeme dopriať dezert, že naše telo nemá hodnotu, pokiaľ sa nezmení.
Psychológovia upozorňujú, že tento proces je jedným z najčastejších mechanizmov vzniku nízkeho sebavedomia. Slová druhých sa stávajú naším osobným príbehom, a to aj vtedy, keď sú nepravdivé. Čím častejšie sa s nimi stretávame, tým hlbšie sa zapisujú do nášho vnímania.
FreepikAko komentáre o vzhľade ovplyvňujú zdravie
Dopad komentárov o tele je veľmi rozmanitý. Môže ovplyvniť nielen psychický stav, ale aj správanie a fyzické zdravie. Jedným z najčastejších následkov je vyhýbanie sa lekárom. Ľudia, ktorí sú terčom hodnotenia vzhľadu, sa vyhýbajú preventívnym prehliadkam a odkladajú liečbu zo strachu, že budú posudzovaní len podľa čísla na váhe. Majú obavu, že ich zdravotný problém bude automaticky pripisovaný telesným proporciám. To vedie k neskorým diagnózam a celkovo horšiemu zdravotnému stavu.
Ďalším možným dôsledkom je narušený vzťah k jedlu. Komentáre, ktoré smerujú na to, čo jeme, môžu postupne narušiť prirodzené vnímanie hladu a sýtosti. Začneme jesť tajne, prejedáme sa pri strese alebo sa držíme extrémnych diét, aby sme unikli kritike. National Eating Disorders Association (NEDA) upozorňuje, že hodnotenie vzhľadu je jedným z najčastejších spúšťačov porúch príjmu potravy u mladých žien, ale aj mužov.
Dlhodobé pôsobenie podobných komentárov môže viesť aj k úzkosti a depresii. Pocit, že nie sme dosť dobrí, keď sa na seba pozrieme do zrkadla, nás dokáže izolovať, oslabovať a oberať o radosť. A keď sa tento pocit stane súčasťou našej identity, môže výrazne ovplyvniť kvalitu našich vzťahov, kariéru či osobné ciele.
Odkiaľ sa vôbec berie potreba komentovať cudzie telá?
Je prirodzené pýtať sa, prečo máme tendenciu komentovať telo druhých. Často je to preto, že aj my sami sme boli komentovaní. To, čo nás naučili v detstve, sa prenáša z generácie na generáciu. Mnohí z nás vyrastali v prostredí, kde bolo bežné, že rodičia alebo starí rodičia hodnotili naše bruško, boky, výšku či tvár. Vtedy sa to považovalo za normálne. No my si tento spôsob komunikácie nesieme aj do dospelosti.
Niekedy komentujeme druhých preto, že sami nie sme spokojní so svojím telom. Projekcia je bežný obranný mechanizmus. Keď nedokážeme prijať seba, posudzujeme okolie. V istom zmysle je to pokus o kontrolu. Keď sa cítime neistoto, komentovanie niekoho iného nám môže navodiť dojem, že máme navrch. No ide o ilúziu, ktorá nič nerieši.
Prečo sú deti a tínedžeri obzvlášť zraniteľní na komentáre o vzhľade?
Najcitlivejšie obdobie vo vzťahu k telu je dospievanie. Telo sa mení, hormóny kolíšu a mladý človek sa hľadá. Komentáre o vzhľade preto zasahujú mimoriadne intenzívne. Podľa štúdií patria poznámky o tele v rodine medzi najčastejšie rizikové faktory rozvoja porúch príjmu potravy u detí a dospievajúcich. Aj poznámky, ktoré sa dospelým javia ako neškodné, môžu v mladom človeku vytvoriť pocit, že jeho hodnota závisí od vzhľadu. Tento pocit si potom nesie do dospelosti.
Dospievajúci sú navyše intenzívne vystavení obrazu ideálneho tela na sociálnych sieťach. Porovnávajú sa s filtrovanou realitou a tlak na dokonalosť sa zvyšuje. Jedna poznámka od rodiča či kamaráta môže byť preto spúšťačom lavíny sebakritiky. Skutočne záleží na každom slove, ktoré vyslovíme.
Ako komentovať vzhľad zdravo
Aj keď … najlepšie je nekomentovať vôbec.
Pri kontakte s ľuďmi je prirodzené, že si všímame ich vzhľad. Učí nás to spoločnosť, reklama aj spôsob, akým sme vyrastali. Avšak to, čo si všimneme, nemusíme vždy nahlas povedať. Najzdravším a najcitlivejším prístupom je rešpektovanie hraníc, ktoré sa týkajú tela druhého človeka.
V ideálnom prípade je najlepšie vôbec nekomentovať telo. Tvar, hmotnosť, výška či oblečenie nie sú informácie, o ktorých potrebujeme viesť konverzáciu. Náš vzťah k ostatným sa nemusí točiť okolo toho, ako vyzerajú, práve naopak. Najhlbšie spojenie vzniká cez to, akí sú. Keď chceme niekoho pochváliť alebo mu prejaviť podporu, môžeme sa zamerať na vlastnosti, ktoré sú nezávislé od vzhľadu. To je prístup, ktorý buduje rešpekt, dôveru a zdravé sebavedomie.
- „Vyžaruješ radosť.“
- „Tvoj úsmev mi dnes naozaj zlepšil náladu.“
- „Páči sa mi tvoja energia.“
- „Si tak láskavá/ý.“
- „S tebou sa človek cíti príjemne.“
- „Si úžasný človek.“
- „Vážim si, ako ku mne pristupuješ.“
- „Si veľmi kreatívna.“
- „Tvoj humor je neuveriteľný.“
- „Veľmi sa mi páči, ako sa vyjadruješ.“
- „Je radosť s tebou tráviť čas.“
- „Vieš krásne načúvať.“
- „Vážim si tvoju otvorenosť.“
- „Si inšpiratívna osobnosť.“
Tieto slová sú dôležité. Neposudzujú, nehodnotia, nenastavujú latku, ktorú treba splniť. Hovoria o tom, kým človek je, nie o tom, ako vyzerá. A takéto slová vedia meniť život.
Ďalšie tipy, ako komunikovať citlivo
1. Zamerajte sa na povahu, nie na telo
Namiesto komentovania vzhľadu sa skúste sústrediť na charakter či správanie. Pochváliť niekoho, že je trpezlivý, zábavný, pracovitý či kreatívny, má oveľa väčší emocionálny význam, než povedať mu, že schudol alebo pribral. Charakter je niečo, na čom človek môže skutočne pracovať a čo vypovedá o jeho vnútri, nie o tom, či spĺňa spoločenské normy.
2. Oceňte snahu, nie výsledok
Keď niekto urobí dôležitý krok - napríklad začne viac spať, venovať sa sebe, oddychovať či tráviť čas s rodinou - môžeme oceniť práve túto snahu. Namiesto: „Vyzeráš lepšie“ skúste „Musel to byť veľký krok. Musíš byť na seba hrdá/ý!“ Takéto slová podporujú vnútorný rast a motiváciu, nie honbu za ideálom.
3. Pýtajte sa, ako sa človek cíti
Niekto môže výrazne schudnúť, prísť o váhu zo zdravotných dôvodov či prechádzať náročným obdobím. Automatická pochvala by v takých chvíľach mohla zabolieť. Preto je vhodnejšie pýtať sa na to, ako sa človek má alebo cíti. Tým dávame priestor pre otvorený rozhovor a zároveň nehodnotíme.
4. Zdržte sa komentárov o jedle
Frázy ako „to by si nemal/a jesť“ alebo „to je na tebe veľa“ spôsobujú hanbu a narúšajú prirodzený vzťah k jedlu. Ak už chceme hovoriť o jedle, môžeme hovoriť o jeho chuti, nie o tom, čo by mal alebo nemal niekto jesť.
5. Ak už komentujete výzor, nech je to neutrálne alebo podporujúce
Niekedy to príde spontánne. Uvidíme nový účes či iné farby v šatníku. V takom prípade je dobré používať formulácie, ktoré nehodnotia telo, ale vyzdvihujú výraz alebo štýl. „Tá farba ti krásne pristane, pôsobíš v nej sviežo.“ „Máš zaujímavý štýl, veľmi originálny.“
6. Ak neviete, radšej sa spýtajte
Pri citlivých situáciách je lepšie najskôr zistiť, či je človek otvorený rozhovoru. „Môžem sa spýtať na tvoj účes/oblečenie/nápad? Je to v poriadku?“ Dávame tým najavo rešpekt a možnosť povedať nie.
7. Niekedy je najlepší komentár žiadny komentár
Je to jednoduché, nemusíme mať názor na všetko, čo vidíme. Mlčanie môže byť veľmi láskavé. Náš komentár nie je povinnosť. Ak si nie sme istí, či by mohol ublížiť, múdrejší krok je jednoducho mlčať.
FreepikTipy, ako reagovať, keď niekto komentuje vaše telo
Niekedy sa ocitneme v situácii, že niekto prekročí naše hranice. Zakotviť si vopred niekoľko viet, ktoré môžeme použiť, nám poskytuje pocit bezpečia. Takéto reakcie sú pevné, zdvorilé a ukazujú, že si svoj priestor chránime.
- „Ďakujem, ale nechcem sa baviť o svojom tele.“
- „Je mi nepríjemné, keď sa hovorí o mojej váhe. Môžeme zmeniť tému?“
- „Moje telo nie je téma na diskusiu.“
Malé pravidlo, ktoré môže pomôcť
Predtým, než niečo poviete vy, skúste sa v mysli opýtať na tri jednoduché otázky:
Je to potrebné?
Je to láskavé?
Je to užitočné?
Ak odpoveď znie nie, je lepšie to nepovedať.
Zdravý vzťah k svojmu telu
V posledných rokoch často počúvame, že by sme mali svoje telo milovať. To však môže byť pre niektorých ďalší tlak. Nie sme povinní cítiť sa krásni stále. Nie je povinnosťou milovať svoje telo každý deň. Stačí ho prijímať a dávať mu priestor, aby bolo tým, čím je. Krása nie je cieľ. Je skôr vedľajším produktom spokojnosti a vnútorného pokoja. Keď prestaneme bojovať s tým, ako vyzeráme, môžeme konečne začať žiť.
Budovanie zdravého vzťahu k telu je proces. Nepožaduje, aby sme svoje telo milovali každý deň bez výnimky. Je v poriadku cítiť sa občas neistý alebo nespokojný. Podstatné je nevytvárať si k svojmu telu nepriateľský vzťah. Naše telo si zaslúži rešpekt aj v dňoch, keď sa necítime dokonale. Vďaka nemu vnímame svet, stretávame ľudí, prežívame zážitky a nesie nás aj vtedy, keď sme na dne.
Dobrý úmysel nestačí. Mnohí ľudia veria, že komentáre o vzhľade sú prejavom starostlivosti. Keď nám niekto povie, že priberáme alebo že by sme sa mali viac hýbať, myslí to dobre. Lenže dobrý úmysel neospravedlňuje škodlivý dopad. Skutočná starostlivosť sa nezaoberá tým, či má človek správne telo, ale tým, ako sa cíti, či má podporu.
Pre niektorých je ťažké pochopiť, že komentár, ktorý ich neuráža, môže byť pre niekoho iného bolestivý. Každý z nás má inú skúsenosť, inú citlivosť a iný príbeh. Možno človek, ktorému poznámku adresujeme, bojuje s poruchou príjmu potravy, zdravotným problémom alebo je v období, keď sa necíti dobre vo vlastnej koži. Slovo, ktoré vyslovíme s úsmevom, môže byť poslednou kvapkou, ktorú už neunesie. Buďme opatrní a láskaví!
Zdroj úvodnej fotky: Freepik