Skúšali ste niekedy vo svojom živote nejakú diétu? Pravdepodobne väčšina žien by asi povedala áno. Hoci by šlo len o krátku diétu, s ktorou to človek razom vzdal. Dalo by sa povedať, že s diétami je to podobné ako s módou, ktorá sa rovnako neustále mení. Taktiež aj rozličné diéty naberajú jeden čas na popularite a o chvíľu sa na ne zase zabudne.
Dukanova diéta, keto diéta, paleo diéta, DASH diéta – tieto i mnohé ďalšie si užili svoju chvíľku slávy, respektíve niektoré ešte stále zažívajú. Do povedomia sa dostala i takzvaná delená strava. Aké sú jej princípy? Skutočne je vhodná na chudnutie? A má nejaké nevýhody?
Čo je delená strava?
Delená strava predstavuje spôsob stravovania, respektíve druh diéty, ktorej princíp vo všeobecnosti spočíva v rozdelení potravín do určitých kategórií a ich následnej správnej kombinácii. Tento spôsob stravovania vznikol hlavne z presvedčenia, že nesprávna kombinácia potravín môže mať negatívne účinky na trávenie a celkové zdravie, môže viesť k hromadeniu toxínov v tele a rozvoju rôznych zdravotných problémov, a to najmä z dôvodov, že rôzne potraviny sú v tráviacom trakte trávené rozlične dlhý čas, navyše sú na ich štiepenie potrebné odlišné enzýmy a majú tiež iné pH.
Práve preto je ich podľa delenej stravy potrebné v jedálničku správne nakombinovať. Delená strava pritom nie je žiadnou záležitosťou modernej doby, ale jej pôvod možno hľadať v starovekej Indii a ajurvédskej medicíne.
Popularitu začala naberať v polovici 19. storočia a najmä začiatkom 20. storočia. Za akéhosi zakladateľa či hlavného priekopníka tejto diéty je považovaný americký lekár William Howard Hay. Priniesol vlastný koncept stravovania, ktorý bol tiež nazývaný Hayova diéta, no udomácnilo sa najmä pomenovanie delená strava.
Odporúčame: Najzdravší spôsob prípravy vajíčok: Na volské oko radšej zabudni
Aké sú hlavné zásady delenej stravy?
V súčasnej dobe sa môžeme stretnúť s viacerými rôznymi konceptmi delenej stravy, preto býva niekedy problematické presne charakterizovať tento spôsob stravovania. Niektoré koncepty delenej stravy delia potraviny len do troch skupín, iné do niekoľkých hlavných skupín a zároveň aj niekoľkých menších podskupín.
Aj napriek takýmto menším odchýlkam sa však delená strava vo všeobecnosti riadi približne podobnými zásadami a pravidlami. Najčastejšie sa stretávame s delením potravín do týchto troch skupín:
- bielkovinová skupina (živočíšna) – mäso a rôzne mäsové výrobky, ryby, mlieko a mliečne výrobky aj syry, vajcia, ale aj produkty zo sóje, biele a červené víno,
- sacharidová skupina (rastlinná) – cereálie, cestoviny (aj iné výrobky z múky), pečivo, zemiaky, ryža, strukoviny okrem sóje, produkty z kukurice, niektoré druhy sladkého ovocia a zeleniny (sladké jablká a hrušky, sušené ovocie okrem hrozienok, banány, figy, datle, sladké zemiaky, tekvica Hokkaido, kel), vločky, med, sirupy, ovocné šťavy, pivo,
- neutrálna skupina – zelenina (listová zelenina, mrkva, cvikla, uhorka, cibuľa atď.), ovocie s nižším obsahom cukrov (avokádo, čučoriedky, melón), hrozienka, niektoré kyslomliečne výrobky (smotana, biely jogurt, kefír), huby, orechy, kakao, semienka, koreniny, bylinky, oleje, káva, pochutiny, čaje.
Hlavné zásady delenej stravy môžeme charakterizovať nasledovne:
- potraviny z bielkovinovej skupiny nekombinujeme s potravinami zo sacharidovej skupiny,
- nekombinujeme viacero druhov bielkovín v rámci jedného jedla,
- živočíšnu skupinu môžeme kombinovať so zeleninou, ale nie s ovocím,
- potraviny z rastlinnej skupiny je možné kombinovať s ovocím aj zeleninou (ale nie súčasne),
- ovocie a zeleninu nekombinujeme,
- potraviny z neutrálnej skupiny kombinujeme so všetkým.
Pozri aj: Časté chyby pri príprave šalátu: Vyhni sa im a vychutnáš si ho viac!
Pri delenej strave sa stretávame i s nasledovnými zásadami a pravidlami:
- ovocie konzumujeme nalačno, respektíve pred jedlom, nie po ňom,
- zelenina a ovocia by mali tvoriť podstatnú časť jedálnička,
- základ jedálnička tvoria 2 až 3 hlavné jedlá a 1 až 2 doplnkové,
- medzi jedlami nechávame rozostup 3 až 4 hodiny,
- mliečne výrobky konzumujeme na prázdny žalúdok,
- potraviny pripravujeme šetrne (varenie, dusenie, na pare) a s malým množstvom tukov,
- dbáme na dostatočný pitný režim.
Do jedálnička pri delenej strave možno zaradiť:
- chudšie mäso, ryby, morské plody,
- vajcia,
- kyslejšie ovocie s nižším podielom cukrov,
- obilniny, celozrnné výrobky,
- zeleninu,
- kyslomliečne výrobky,
- olivový olej,
- vodu, nesladené čaje, minerálky,
- v primeranom množstve aj alkoholické nápoje (víno, pivo).
Pri delenej strave nie sú v jedálničku úplne vítané:
- veľmi sladké druhy ovocia,
- rafinovaný biely cukor,
- priemyselne spracované potraviny, instantné jedlá, polotovary,
- potraviny s vysokým obsahom nezdravých tukov,
- smažené pokrmy,
- pokrmy z bielej múky,
- alkohol vo väčšom množstve.
Ako si vyskladať jedálniček pri delenej strave?
Pri delenej strave je vhodné na raňajky voliť potraviny zo sacharidovej skupiny, keďže sacharidy predstavujú pre telo rýchly zdroj energie. Dobrou voľbou je napríklad ovocie s vločkami, taktiež celozrnné pečivo s džemom. Obed je vhodné zostaviť najmä z potravín z bielkovinovej skupiny, samozrejme, pridať možno potraviny z neutrálnej skupiny. Ako príklad môžeme uviesť grilovanú rybu s čerstvým zeleninovým šalátom.
Aj večera by mala mať hlavne bielkovinové zastúpenie, čiže napríklad hydinové mäso v kombinácii s vhodnou zeleninou. Voliť však možno aj jedlá pripravené z potravín zo sacharidovej skupiny, napríklad zeleninové rizoto či cestoviny. Dobrou voľbou je i zeleninová polievka. K hlavným jedlám je možné doplniť niečo malé pod zub. Desiata a olovrant môžu pozostávať zo samotnej zeleniny alebo ovocia, jogurtu, orieškov, vajíčok a podobne.
Odporúčame: Ako zlepšiť stravovacie návyky? Tu je 9 tipov pre zmenu k lepšiemu!
Aké sú výhody a nevýhody delenej stravy?
Mnohí zástancovia delenej stravy, ktorí ju dodržujú dlhé roky, na ňu pravdepodobne nedajú dopustiť. Tomuto spôsobu stravovania sa nedajú odoprieť viaceré výhody. Delená strava môže človeka viesť k zdravšiemu spôsobu stravovania, keďže podstatnú časť jedálnička by v tomto prípade mala tvoriť hlavne zelenina a ovocie. Vítané tiež je, že stopku dáva priemyselne spracovaným potravinám či rafinovanému cukru.
Delená strava vie byť v podstate veľmi pestrá a vyvážená. Je výhodou, že nevyraďuje z jedálnička niektoré dôležité skupiny potravín alebo nie je založená na výraznom znížení kalorického príjmu, a teda neraz aj hladovaní, ako to býva v prípade mnohých iných druhov diét. Okrem toho delená strava sľubuje úbytok váhy bez jojo efektu a úpravu trávenia, s čím by mnohí milovníci tejto diéty rozhodne súhlasili.
Na druhú stranu však odborníci majú neraz opačný názor na tento spôsob stravovania. Je potrebné zmieniť, že vplyv delenej stravy na chudnutie doteraz nebol vedecky dokázaný. Odborníci navyše upozorňujú aj na to, že náš tráviaci trakt je skrátka prispôsobený na trávenie komplexnej, čiže zmiešanej potravy.
Delená strava navyše nejako zvlášť nelimituje príjem kalórií. Navyše, nevýhodou delenej stravy môže byť taktiež fakt, že je pomerne komplikovaná, keďže sa zakladá na triedení a kombinovaní mnohých potravín a ďalších pravidlách. Navyše môže byť kategorizácia potravín do jednotlivých skupín značne problematická a zmätočná, keďže mnohé z nich sú, čo sa zloženia týka, zmiešané a sú aj zdrojom bielkovín, aj zdrojom sacharidov. Pre mnohých je tak delená strava z dlhodobého hľadiska neudržateľná.
