Jej texty boli chytľavé od začiatku, ale brali sme to len ako slová. Keď sa do nich započúvate dnes, uvedomíte si, že v nich bolo niečo viac. Akoby jej textári videli do budúcnosti. Platia o nej totiž dodnes. Už tri desaťročia je ako dievča z reklamy, ktorej najkrajším mejkapom je úsmev. Speváčka Beáta Dubasová.
Priznám sa, že keď som vás nedávno počúvala spievať váš nezabudnuteľný hit „...sme také, aké sme, večné dievčatá...“, napadlo mi, či ste si uvedomili, aký prorocký text ste celý život spievali. Vám totiž akoby naozaj roky vôbec nepribúdali. Skrátka, večné dievča...
Ale pribúdajú. V tomto je život spravodlivý voči každému... (úsmev)
Zažili ste ale aj niečo, v čom je nespravodlivý. Kým iné ženy rodia ako čerešne, vám sa otehotnieť dlho nedarilo. Nebrali ste to ako znamenie odniekiaľ zhora, že vaším osudom má byť kariéra?
Ani na chvíľu. Nevedela som si predstaviť, že raz prídem z koncertu a nájdem len prázdny dom. Navyše tým, že sama pochádzam z troch súrodencov, čiže z veľkej rodiny, som nad materstvom nikdy neváhala. Dieťa, to je totiž rodina, zázemie, čo je pre mňa neuveriteľne dôležité. Takže, keď som sa vydala, prišla túžba po dieťati automaticky.
Pozri aj: Sima Martausová: Mať manžela, deti bude pre mňa vždy viac
Ono je to také prirodzené. Viaceré speváčky ten vnútorný hlas ale radšej prehlušili hudbou s tým, že na detský plač majú ešte času dosť. Vy ste nikdy nemuseli počúvať – kam sa tak ponáhľate?
Možno občas zaznelo, že som mohla ešte počkať a viac sa rozbehnúť v kariére, ale nebolo to nič, čo by som riešila. S tým, kedy má prísť dieťa, sa totiž podľa mňa vôbec nedá kalkulovať. Koniec-koncov, nám sa nedarilo takmer päť rokov a naozaj to nebolo jednoduché. Adam bol nakoniec doslova vymodlené dieťa a keď prišiel na svet, boli sme neuveriteľne šťastní.
Viem si predstaviť. Vtedy asi človek naozaj nerozmýšľa, či mu v kariére neuteká vlak a či je na materstvo správny čas...
Absolútne. Vedela som, že nič na svete pre mňa nie je dôležitejšie, že všetko ostatné má čas a naozaj som s ním bola tri roky doma. Sem-tam som síce niekde zaspievala, no skôr pre radosť a naozaj sme si to jeho detstvo obaja užili. A aj z dnešného pohľadu si myslím, že som urobila najlepšiu vec.
Nepochybne. Vaša kariéra totiž pokračovala úspešne ďalej a pokračuje dodnes.
Pritom, keď som začínala, hovorila som si, že ak budem spievať desať rokov, tak to budem považovať za veľký úspech. O tomto som ani nesnívala. O to viac si vážim svoje publikum, že príde na koncerty aj po tridsiatich troch rokoch. Ten pocit, keď môžem stáť pred ľuďmi na pódiu, totiž milujem.
Dokážete teda pochopiť kolegyne, ktoré sa práve tohto nedokázali vzdať aj za cenu, že sa nikdy nestali mamami?
Áno, aj nie. Na pódiu sa totiž speváčka tisíckrát môže cítiť obdivovaná a obkolesená množstvom ľudí, ale keď z neho zíde, tam je normálny život, v ktorom sa k obdivu nepritúlite.
To museli spomínané dámy zistiť veľmi skoro aj samé, napriek tomu viaceré svoje rozhodnutie dodnes obhajujú...
Možno majú pocit, že by prišli o étos akejsi nedosiahnuteľnej divy, hlavne v mužskom publiku. Že by príliš “zobyčajneli“ a stratili ich obdiv. Moja skúsenosť je však taká, že ľudia si uvedomujú, že nežijeme na pódiu a každá z nás má svoj súkromný život.
Druhá vec je, že možno majú strach, že s rodinou a dennodennými starosťami o ňu by „zobyčajneli“ hlavne sami sebe, a to ich neláka. Vám naopak ale akoby práve ten obyčajný každodenný život dával iskru.
V podstate áno. Naučila som sa totiž tešiť aj z maličkostí, lebo som pochopila, že veľké veci neprichádzajú až tak často.
Zdroj foto - úvodná: archív B. Dubasovej
