Vraví sa, že smrť nechodí po horách. A ani choroby. Keď niekoho z rodiny či z priateľov postihne vážna choroba, tak sa mnohokrát pýtame, prečo práve on, prečo to muselo postihnúť jej dcéru, veď lepšieho človeka nepoznám. Bohužiaľ, tak to v živote chodí a choroba si nevyberá. Či je človek mladý, matkou troch detí, skvelým svokrom, najlepšou priateľkou, chudobným susedom, opustenou tetou alebo bohatým a bezohľadným podnikateľom.
I slávni ľudia majú svoje problémy a trpia rôznymi chorobami, ktoré niekedy ani všetky ich peniaze, moc či známosti nemôžu vyriešiť. Alebo ani medicína, ktorá v danej dobe nebola na tak vysokej úrovni, aby im mohla pomôcť. A možno práve postihnutie, ktorým trpeli, ich podnietilo ku krásnym skladbám, pokrokovým myšlienkam a umeleckému nadaniu.
Klinická depresia, bipolárna porucha, Aspergerov syndróm
Veľa z nás vôbec netušilo, že i slávni ľudia, ako napríklad skladateľ Mozart, americký prezident Abraham Lincoln, spisovateľ Charles Dickens, trpeli rôznymi ochoreniami. Pravdaže, choroba nie je tým, čím by sa ľudia chválili, práve naopak. Veľa osobností v dejinách ľudstva trpelo depresiami, duševnými poruchami, autizmom. Boli príčinou ich chorôb gény, nepríjemné detstvo, rodičia alkoholici? Alebo sa takýmto spôsobom vyrovnávali so slávou? Dnes počúvame, ako sa tá speváčka predrogovala, tamten herec prepil, zmieta sa v depresiách alebo si siahol na život.
Edgard Allan Poe, autor zvláštne tajomných literárnych diel, pred tým, ako ho našli mŕtveho, mal halucinácie, nezrozumiteľne si mrmlal, chodil v oblečení niekoho iného. Americký vynálezca Thomas Edison trpel vysokým stupňom autizmu. Tento génius sa aj napriek vysokému IQ nevedel zaradiť do spoločnosti. Tridsiaty druhý americký prezident Franklin D. Roosevelt si napriek obrne zachoval zmysel pre humor.
Rakúsky neurológ a zakladateľ psychoanalýzy (klinickej metódy liečby psychopatológie prostredníctvom dialógu medzi pacientom a psychoanalytikom) Sigmund Freud napriek tomu, že bol odborníkom v oblasti psychológie, mnoho rokov trpel periodickou depresiou a únavou, apatiou, neurotickými príznakmi, a to vrátane záchvatov úzkosti. Dokonca užíval kokaín ako pravidelnú liečbu.
Zatiaľ čo sovietsky diktátor Josif Stalin patrí medzi tých najkrutejších tyranských vodcov, vedci ho diagnostikovali na paranoidnú a narcistickú poruchu osobnosti. Čítajte ďalej a dozviete sa o ďalších osobnostiach v dejinách, ktoré trpeli rôznymi chorobami.
Depositphotos
Wolfgang Amadeus Mozart
Tento slávny rakúsky skladateľ zložil niekoľko nádherných a zložitých skladieb. Tí, ktorí sa o neho viac zaujímajú, vedia, že jeho listy a neoficiálne kompozície sú plné vulgárnych odkazov a komentárov o výkaloch, exkrementoch, zadku. Vedci skúmajúci Mozartove správanie spojené s hlasovými a motorickými tikmi prišli i na to, že trpel tzv. Tourettovým syndrómom. Ide o vrodené neurologicko-psychiatrické ochorenie, ktoré postihuje mozog a ovplyvňuje pohyblivosť a správanie človeka.
Nikola Tesla
Podľa výskumov, ktoré viedli organizácie ako International OCD Foundation a National Geographic, srbský vynálezca Nikola Tesla trpel počas svojej dospelosti vážnou obsedantno-kompulzívnou poruchou. Nenávidel šperky a guľaté predmety, nedotýkal sa vlasov. Bol posadnutý číslom tri, leštil každý jedálenský predmet, trikrát prešiel budovu pred tým, ako do nej vstúpil a používal osemnásť obrúskov počas jedenia.
Abraham Lincoln
Niektorí odborníci opísali obdobie hlbokého smútku a samovražedných myšlienok Lincolna ako melanchóliu. Dnes však vieme, že šestnásty americký prezident bojoval s klinickou depresiou. Jeho stav pramenil z minulosti (úzkostlivé útoky a problémy v rodine).
Adolf Hitler
Možno viac ako ktorákoľvek iná postava v histórii vyvoláva Adolf Hitler nekonečné dialógy, a to aj o jeho možných duševných poruchách. Desiatky lekárov a spisovateľov, ktorí Hitlera osobne poznali alebo ho posmrtne študovali, ho diagnostikovali všetkým – od schizofrénie po narcistickú a sadistickú poruchu osobnosti až po antisociálnu poruchu osobnosti a Aspergerov syndróm. Mnoho vedcov mu tiež pripisuje Parkinsonovu chorobu.
Vladimir Putin
V roku 2015 niekoľko významných spravodajských stredísk získalo prístup k tajnej štúdii Pentagonu z roku 2008, podľa ktorej ruský vodca Vladimir Putin môže mať autizmus, konkrétne Aspergerov syndróm. Tím lekárov študoval Putinove vzorce pohybu a defenzívne správanie vo veľkých sociálnych prostrediach a nakoniec dospel k záveru, že Putinov neurologický vývoj bol v detstve prerušený tragickou udalosťou a nesie neurologickú abnormalitu.
Vincent van Gogh
Holandský maliar Vincent van Gogh mal výstrednú osobnosť a nestabilnú náladu. Počas posledných dvoch rokov svojho mimoriadneho života trpel opakujúcimi sa psychotickými epizódami a vo veku 37 rokov spáchal samovraždu. Napriek obmedzeným dôkazom sa vyše 150 lekárov pustilo do nejasných diagnóz jeho choroby. Medzi zisteniami sa objavili výrazy ako depresia, bipolárna porucha, epilepsia, ale aj schizofrénia, ktorá sa mohla vyskytnúť v jeho rodine.
Depositphotos
Julius Caesar
Tento rímsky diktátor, politik a historik údajne trpel epilepsiou. Samozrejme, v tej dobe medicína a diagnostika bola na inej úrovni, ale isté je, že Julius trpel častými triaškami a opakovanými záchvatmi.
Ludwig van Beethoven
Beethoven vyrástol v tieni takých velikánov, ako bol Handel, Bach a Mozart. Jeho kompozície znamenali prechod od klasického obdobia hudby k romantizmu a naďalej inšpirujú, mätú a zastrašujú hudobníkov až do dnešných dní. V skutočnosti je Beethoven považovaný za najväčšieho skladateľa, ktorý kedy žil.
Okrem prekonania tragickej hluchoty bojoval Beethoven aj s duševnými chorobami, s najväčšou pravdepodobnosťou bipolárnou poruchou. Je tiež známa ako maniodepresívna psychóza, ktorá je charakteristická striedaním mánie, nálad. Beethovenova porucha vlastne pomohla jeho hudobnej inovácii, pretože svoju manickú energiu sústredil na improvizáciu na klavíri.
Michelangelo
Podľa lekárskych štúdií renesančný umelec Michelangelo trpel autizmom a obsedantno-kompulzívnou poruchou. OCD je chronické ochorenie, ktoré je charakterizované vtieravými, opakovanými a nechcenými myšlienkami (obsesiami), ktoré zapríčiňujú úzkosť, strach. Michelangela charakterizoval neobvyklý životný štýl, obmedzené záujmy, slabé sociálne a komunikačné schopnosti.
Duševné choroby – stigma minulosti vs. dnešok
V minulosti sa o duševných chorobách hovorilo len šeptom, ak vôbec. Ľudia s psychickými problémami boli často považovaní za „bláznov“, spoločnosť ich vylučovala a medicína im nedokázala poskytnúť pomoc, akú by potrebovali. Umelci, vedci či vynálezcovia trpeli v tichosti a ich výstrednosti sa pripisovali len „géniovi“ alebo šialenstvu. Práve preto mnohé diagnózy, ktoré dnes vieme pomenovať – ako depresia, úzkostná porucha či bipolárna afektívna porucha – zostali u nich nepochopené a neliečené.
Dnes sa situácia mení. Psychické zdravie prestáva byť tabu a čoraz viac ľudí hovorí o svojich ťažkostiach otvorene. Vďaka modernej medicíne, terapiám a podpore okolia už duševná choroba nie je hanbou, ale výzvou, ktorú možno zvládnuť. Spoločnosť sa učí rozumieť, že za úsmevom či slávou sa môžu skrývať tiché boje, a že pomoc vyhľadať nie je slabosť, ale prejav sily.
Slávni ľudia, ktorí o svojej diagnóze otvorene hovoria dnes
Moderné osobnosti už nemusia skrývať svoje psychické trápenia – naopak, mnohí o nich hovoria s cieľom pomôcť iným. Speváčka Lady Gaga otvorene prehovorila o posttraumatickej stresovej poruche, ktorou trpí po skúsenostiach z mladosti, a založila nadáciu zameranú na duševné zdravie mladých.
Selena Gomez sa priznala k úzkostiam a bipolárnej poruche, čím inšpirovala milióny fanúšikov, aby sa nebáli hovoriť o tom, čo prežívajú. Aj Elon Musk v rozhovoroch potvrdil, že má Aspergerov syndróm, a ukázal, že odlišné vnímanie sveta môže byť obrovskou výhodou.
Takéto priznania búrajú predsudky a prinášajú tému duševného zdravia do verejného priestoru bez hanby. Znamenajú zmenu v tom, ako sa spoločnosť pozerá na psychické choroby – nie ako na slabosť, ale ako na súčasť ľudskej skúsenosti. Ukazujú, že aj tí najsilnejší potrebujú niekedy podporu, a že otvorenosť môže zachrániť život.
Tenká hranica medzi genialitou a šialenstvom
Géniovia minulosti i súčasnosti nám dokazujú, že kreativita a duševné utrpenie často kráčajú ruka v ruke. Intenzita prežívania, citlivosť na svet a neustála túžba po dokonalosti môžu byť zdrojom brilantných diel, no zároveň viesť k vnútornému chaosu. Práve táto tenká hranica medzi inšpiráciou a sebadeštrukciou vytvára priestor, v ktorom vzniká niečo výnimočné – umenie, ktoré pretrváva stáročia.
Príbehy osobností ako Van Gogh, Beethoven, Tesla či Lincoln nám pripomínajú, že aj z bolesti môže vzísť krása. Niektorí sa so svojou chorobou naučili žiť, iní jej podľahli, no všetci zanechali stopu, ktorá dodnes inšpiruje. Ich životy nás učia, že sila ducha nespočíva v dokonalosti, ale v schopnosti tvoriť, milovať a nevzdať sa – aj vtedy, keď nám svet nerozumie.
Zdroj úvodnej fotky: Depositphotos
Aktualizovaný článok: 18.10.2025
