V dnešnom článku sa opäť pozrieme na dôležité informácie o ochorení, ktoré trápi určité percento jedincov v našej populácii. Epilepsia sa priamo dotýka v priemere 1 % populácie vo svete. Ide pritom o jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich neurologických ochorení v súčasnosti. O tejto chorobe by sa dalo hovoriť a písať veľmi veľa. Ide totiž o pomerne zložité ochorenie prejavujúce sa záchvatmi, ktoré sa dajú rôzne klasifikovať, taktiež sú známe viaceré príčiny vzniku tejto choroby. V dnešnom článku sa však pozrieme na základné informácie o ochorení, ktoré rozhodne nie je na škodu vedieť. Pozrieme sa na to, čo môže prispievať k rozvoju problému, ako sa epileptický záchvat prejavuje a hlavne, ako podať prvú pomoc chorému v prípade výskytu záchvatu.
Čo je epilepsia?
Pod pojmom epilepsia rozumieme neurologické ochorenie, respektíve ochorenie mozgu, ktoré je charakteristické výskytom epileptických záchvatov. Je dôležité vedieť, že epilepsia nie je duševná choroba a pacient nie je psychicky chorý. Ľudovo sa tomuto ochoreniu hovorí aj padúca choroba či padúcnica. Epileptické záchvaty sa u chorého spravidla opakujú pravidelne a sú vôľou neovplyvniteľné. Takýto záchvat predstavuje krátkodobú poruchu mozgových funkcií, pričom počas neho vzniká v mozgu akýsi elektrický výboj. Prejavuje sa to dočasnou zmenou vedomia, vnímania, hybnosti či citlivosti. Záchvat môže trvať pár sekúnd i niekoľko minút, výnimočne aj dlhšiu dobu. Keď záchvat odznie, zdravotný stav pacienta sa upraví.
Epilepsia sa môže u človeka objaviť a rozvinúť prakticky v akomkoľvek veku, vo vyššej miere však vzniká u malých detí a starších jedincov. Postihuje mužov i ženy. K rozvoju ochorenia pritom môžu prispievať skutočne mnohé rozličné faktory. Epilepsia, hlavne teda v detskom veku, môže vznikať na základe genetickej predispozície, môžu za ňou stáť aj vývinové a vývojové anomálie mozgu, rozličné poruchy určitých častí mozgu, ktoré rovnako môžu súvisieť s vývojom, alebo k nim môže dôjsť počas pôrodu. V dospelosti môžu byť rovnako rizikovými faktormi rôzne zranenia, infekcie či nádory mozgu, krvácanie do mozgu a podobne. Medzi ďalšie možné príčiny sú radené aj metabolické poruchy, dlhodobé a nadmerné vystavovanie organizmu toxickým látkam (alkoholu i drogám) či niektorým liekom, hormonálne zmeny a ďalšie.
Odporúčame: Ako zabiť vírusy v domácnosti? Pozor, každý prípravok nezaberá!
Aké príznaky si všímať?
K samotnému epileptickému záchvatu dochádza na základe abnormálneho elektrického výboja v mozgu, ktorý sa nekontrolovateľne šíri. Medzi faktory, ktoré môžu zvyšovať dráždivosť nervových buniek a následné riziko rozvoja záchvatu radíme alkohol, poruchy či nedostatok spánku a nadmernú únavu, užitie omamných látok, nadmerný stres alebo nadmernú fyzickú záťaž, sledovanie televízie či hranie počítačových hier aj blikajúce svetlá, zmeny teplôt, náhle vysadenie liekov na epilepsiu a podobne. Epileptické záchvaty možno rôzne klasifikovať. Vo všeobecnosti sa hovorí o parciálnych (fokálnych) a generalizovaných záchvatoch. Tie parciálne sa vyskytujú len v určitej časti mozgu, generalizované postihujú celý mozog. Samotné záchvaty sa podľa konkrétneho druhu a sily môžu rôzne prejavovať a u konkrétneho pacienta nemusia byť vždy prítomné všetky symptómy. Záchvaty môžu byť sprevádzané kratšou či dlhšou stratou vedomia, pri niektorých záchvatoch však k poruchám vedomia naopak nedochádza.
Častými príznakmi pri epileptických záchvatoch sú zášklby vo svaloch a kŕče celého tela. Môže dôjsť k poruchám vnímania okolia, zhoršeniu zraku a výpadkom zorného poľa, bolestiam hlavy či svalstva aj pocitom mravčenia po tele. Postihnutý často nereaguje na okolie, môže pociťovať točenie hlavy a nevoľnosť. Následne môže dôjsť k pádu chorého, pričom sa môže zraniť. Počas záchvatu môže dôjsť aj k inkontinencii moču, poruchám hybnosti a zmenám citlivosti na koži. Ďalšími sprievodnými symptómami sú zvláštne pohyby očí či viečok, rôzne zvuky pri vytláčaní vzduchu z pľúc a chrčanie, pena v oblasti úst a iné. U niektorých jedincov, často u malých detí, neraz dochádza k veľmi slabým a ľahko prehliadnuteľným záchvatom, ktoré nesprevádzajú kŕče. Ide o takzvané absencie. Trvajú len niekoľko sekúnd a dochádza pri nich ku krátkemu výpadku vedomia. Osoba môže mať otvorené oči, no nereaguje na podnety z okolia. Po pár sekundách sa vedomie plne obnovuje, pričom chorý si spravidla záchvat ani nevšimne.
Dnes je ochorenie dobre liečiteľné
Ojedinelý záchvat, podobný tomu epileptickému, ešte nemusí poukazovať na epilepsiu u jedinca. Po prvom výskyte záchvatu sa u mnohých jedincov už ďalší ani neobjaví. O samotnej epilepsii je možné uvažovať až po prekonaní dvoch či viacerých opakovaných záchvatoch. Správna diagnostika je však rozhodujúca. Pri podozrení na epilepsiu či výskyte porúch vedomia je potrebná návšteva lekára. Pri diagnostike je nevyhnutné vylúčiť aj iné príčiny prechodných porúch vedomia, ktoré môžu byť ľahko zameniteľné s epileptickým záchvatom. Používa sa napríklad EEG na zachytenie elektrickej aktivity mozgu, no rovnako i ďalšie vyšetrenia. Po potvrdení diagnózy lekár stanovuje vhodnú liečbu, a to s ohľadom na konkrétneho pacienta.
Liečba je pritom zameraná len na znižovanie počtu záchvatov na minimálne možné množstvo, v ideálnom prípade na dosiahnutie dlhodobo bezzáchvatového stavu. Vhodná liečba, ktorá u pacienta dobre funguje, prispieva k prevencii záchvatov a zvyšuje kvalitu jeho života. Vo všeobecnosti je liečba primárne farmakologická. Pacientovi môžu byť podávané rôzne liečivá, napríklad aj antiepileptiká. Význam majú však aj režimové opatrenia. Jedinec by sa mal vyhýbať rizikovým faktorom, ktoré môžu spôsobovať rozvoj záchvatu. Je dôležité dbať na životosprávu, zabezpečiť telu dostatok spánku, vyhýbať sa nadmernému stresu a konzumácii alkoholu a podobne. V niektorých prípadoch však liečba nemusí prebiehať tak dobre. Pri veľmi ťažkých formách epilepsie sa môže pristupovať aj k chirurgickým zákrokom. V prípade nálezu a odstránenia samotného epileptického ložiska býva úspešnosť liečby veľmi vysoká. Dostupné sú dnes už i mnohé ďalšie metódy.
Ako podať chorému prvú pomoc?
V prípade kontaktu s osobou s epileptickým záchvatom je dobré vedieť, čo robiť. Preto sa pozrieme i na zopár základných pravidiel prvej pomoci. V prvom rade je dôležité pri chorom zachovať úplný pokoj. Nie je vysoké riziko, že život osoby je v dôsledku samotného záchvatu ohrozený. Je však potrebné zabezpečiť, aby sa osoba počas záchvatu nejako nezranila. Je dôležité zaistiť, aby napríklad nedošlo k nekontrolovanému pádu na zem. Taktiež je vhodné odstrániť tvrdé či ostré predmety z okolia, o ktoré by sa osoba mohla poraniť. Ak chorý leží na zemi, podložte mu hlavu niečim mäkkým a ak je to možné a potrebné, uvoľnite odev v oblasti krku, čiže rozopnite košeľu či blúzku, odstráňte viazanku a podobne. Samotnému záchvatu ani kŕčom nijako nebráňte, čakajte, kým tento stav odznie sám.
Počas záchvatu nikdy nevyťahujte jazyk chorého, neotvárajte mu násilne ústa, ani mu nič nevkladajte medzi zuby. Chorému tiež nepodávajte piť. Čakajte na návrat plného vedomia postihnutého a v prípade zmätenosti ho slovne upokojujte. V prípade odznievania záchvatu môžete jedinca opatrne umiestniť do stabilizovanej polohy na bok, aby mu mohli z úst odtiecť sliny, hlieny a pena. Lekársku pomoc je potrebné privolať v prípade výskytu úplne prvého záchvatu, taktiež v prípade, že záchvat trvá veľmi dlho, alebo sa ďalší záchvat opakovane objaví v priebehu 30 minút. Taktiež je potrebné privolať pomoc, ak sa pacient po záchvate stále nepreberá z bezvedomia, alebo počas záchvatu utŕžil nejaké väčšie poranenie.
Pozri aj: TOP športové aktivity pre deti: Koľko sa majú hýbať podľa expertov?
