Aj vy milujete film Pelíšky a nenecháte si ho ani jedny Vianoce ujsť? Všetci si radi zaspomíname na minulé vianočné sviatky bez toľkého gýču, predražených darčekov a širokého výberu vianočného tovaru. Možno by sa viacerí z nás najradšej vrátili niekoľko rokov dozadu, kedy z rádia vyhrávali vianočné piesne ako „Už se zase tešíme na Ježíška," a celá domácnosť rozvoniavala čerstvo upečenou vianočkou.
Sklenené špice na vianočný stromček, rady pred obchodmi, poriadna zima so snehom a zapadnuté autá, závodné posedenia pred Vianocami, posielanie pohľadníc – takéto boli retro Vianoce. Poďte si ich s nami pripomenúť.
Vianočné prípravy kedysi: Menej zhonu, viac lásky
Na príchod Vianoc sa kedysi chystalo celé sídlisko či dedina. Okolo domov sa niesla vôňa čerstvo umytých okien, vosku na parketách a lineckého pečiva. Nikto sa neponáhľal do nákupných centier, pretože darčeky sa často vyrábali ručne – háčkovaná dečka, pletený šál, vlastnoručne namaľovaný obrázok či krabička s domácimi koláčikmi boli prejavom úprimnej pozornosti.
Televízny program bol sviatkom sám o sebe – všetci si zapisovali, kedy dávajú Popolušku, S tebou mě baví svět alebo Mrázika. Deti zdobili papierové reťaze, otvárali okienka na adventnom kalendári a rodičia si vychutnávali chvíľky ticha pri šálke kávy. Aj keď bolo menej možností a viac práce, ľudia mali pocit, že Vianoce trvajú dlhšie – akoby sa rozlievali do každého kúta domova.
Pinterest.comMandarínky, stromčeky a vôňa Vianoc
Tí, ktorí žili na dedinách sa ľahšie dostali k živým vianočným stromčekom. Lesy vtedy neboli až tak strážené a keď mali ešte aj známeho lesníka, ľahko si zohnali krásnu jedličku. V mestských domácnostiach zase živý stromček mali len tí zámožnejší, ostatní si kupovali umelé.
Vianoce i vtedy boli prezentované ako sviatky hojnosti a konzumu, takže ľudia si chceli dopriať to, o čom celý rok len snívali. Aj keď ponuka v obchodoch bola pestrejšia ako zvyčajne, tovaru v podstate bolo nedostatok. Veľakrát sa stávalo, že v obchode bolo viac ľudí ako samotného tovaru. Kapor bol luxusným prepychom, ľudia vystávali v radoch i na mandarínky, banány či pomaranče.
Gazdinky si však dávali záležať na štedrovečernom stole. Vyťahovali sa sviatočné servisy, zo surovín ako orechy, múka, cukor a kakao vytvárali priam cukrárske diela ako vanilkové rožky, kysnuté záviny, medvedie labky, bábovky, orechové sušienky. Klasikou bola vyprážaná ryba a zemiakový majonézový šalát.
Pohľadnice, ktoré spájali
Vianoce v minulosti nepoznali internet, e-maily ani sociálne siete. Kto chcel potešiť blízkeho, musel sa zastaviť, sadnúť si k stolu, vytiahnuť pero a napísať pár úprimných slov. Pohľadnica s motívom vločiek, betlehema, zasnežených chalúpok či šťastného kominára bola malým kúskom radosti, ktorý putoval poštou cez celé Slovensko. Už samotné čakanie, kedy list dorazí, malo v sebe kúzlo – akoby sa do obálky balila aj trpezlivosť a očakávanie.
Každá rodina mala svoju malú zbierku vianočných pozdravov. Deti si ich obzerali, prečítavali mená odosielateľov a obdivovali trblietavé motívy či jemné reliéfne písmo. Niektoré pohľadnice sa vkladali do rámikov, iné končili na korkovej nástenke alebo sa jednoducho priväzovali štipcom k šnúrke nad dverami. Bola to výzdoba, ktorá mala dušu.
Pinterest.comPre rodičov a starých rodičov boli tieto kartičky viac než len pozdrav. Predstavovali spojenie so svetom – so synom, ktorý odišiel do mesta, s kamarátkou, ktorú nevideli roky, alebo s krstnými rodičmi z opačného konca republiky. Pohľadnice sa často odkladali do krabičiek od topánok a po rokoch sa stali kronikou života. Stačilo jednu otvoriť a spomienky ožili – vôňa papiera, rukopis známej ruky, vianočné prianie z roku, keď sa narodilo dieťa.
Písanie pozdravov malo svoje čaro – každé pero nieslo stopu emócie, ktorú žiadna klávesnica nenahradí. V každom slove bolo cítiť úprimnosť, v každom zaželaní zdravia a pokoja kúsok osobnej lásky. Dnes, keď všetko vybavíme jedným kliknutím, nám práve tieto ručne písané priania pripomínajú, aké krásne bolo spomaliť, otvoriť srdce a napísať vetu, ktorá hriala viac než darček pod stromčekom.
Zdobenie stromčeka po starom
Vianočné stromčeky sa zdobili kolekciami, ktoré dostávali zamestnanci v niektorých podnikoch. Salónky, čokoládové figúrky, ak ich potajme nepojedli deti, sa odkladali na ďalšie Vianoce. V niektorých domácnostiach si ozdoby vyrábali sami, či už to boli pozlátené vlašské orechy, cukrovinky – cukor zabalený v lesklom papieri, ktorého konce sa obstrihávali, vešali sa červené jabĺčka a na dedinách sa vyrábali dekorácie zo šúpolia a slamy.
Vetvičky stromčeka sa tiež zdobili farebnými guľami, umelými snehovými vločkami, sklenenými ozdobami v tvare zvončekov, domčekov, hviezd. Súčasťou výzdoby boli i reťaze a svetielka. Veľa z týchto retro ozdôb sa nachádza ešte stále v našich pivniciach.
Detské srdiečka túžili po bábikách, trojkolkách, hojdacích koníkoch, stavebniciach, angličákoch. Dospelí si darovávali praktické darčeky ako kozmetiku, doplnky do kuchyne či oblečenie. Vianoce sprevádzali televízory, rádia s vianočnými koledami, návšteva rodiny. Ľudia si spestrovali sviatky spoločenskými hrami a čítaním knižiek.
Aj vy ste mali doma zvonkohru anjelské zvonenie? Alebo sklenené hríbiky? Prezrite si galériu nižšie a zaspomínajte si.
Pinterest / @chicaandjoDarčeky, ktoré hriali dušu
V detských očiach sa zrkadlila čistá radosť, keď sa pod stromčekom objavila bábika, hojdací koník, stavebnica Merkur alebo malý angličák. Nikto nečakal drahé hračky – aj malý dar dokázal vyčarovať úsmev, ktorý vydržal celé sviatky. Deti si vážili každý balíček a už samotné rozbaľovanie bolo magickým rituálom. Papier sa nevyhadzoval, ale starostlivo skladal – veď možno sa zíde o rok.
Dospelí si pod stromčekom nachádzali praktické darčeky, ktoré sa využili v bežnom živote – nový župan, fľaša kolínskej vody, kuchynské utierky, pár teplých ponožiek alebo hrnček s motívom zimnej krajiny. Neboli to luxusné predmety, ale mali v sebe úprimnosť a starostlivosť. Darček nehovoril: „Pozri, koľko stál“, ale: „Myslel som na teba.“ A práve to bolo to najcennejšie.
Celé sviatky sa niesli v duchu pokoja. Z rádií zneli koledy, v televízii sa premietali rozprávky, ktoré dnes považujeme za klasiku. Po večeri sa hralo Človeče, nehnevaj sa, pexeso alebo sa len tak rozprávalo. Rodiny sa navštevovali, niesli si koláče a smiali sa nad spomienkami. Všetko plynulo pomalšie, pokojnejšie a akosi viac zo srdca.
Pinterest / @ajastroZázrak retro Vianoc pre dnešné časy
Dnes máme všetko – preplnené obchody, online nákupy na pár klikov, blikajúce ozdoby, ktoré menia farbu každé tri sekundy. No čaro retro Vianoc spočívalo práve v tom, že bolo menej možností, ale viac pocitov. Ľudia si dokázali vychutnať aj drobnosti – vôňu ihličia, praskanie sviečok, chuť prvého koláčika z plechu.
Namiesto zháňania darčekov po nákupných centrách trávili ľudia viac času spolu. Gazdinky varili, muži nosili stromček, deti strihali papierové reťaze. Všetko malo svoj rytmus, pokoj a význam. A hoci boli tie sviatky jednoduché, v pamäti zostali hlboko – ako dôkaz, že šťastie sa nemeria cenou darov, ale časom, ktorý si darujeme navzájom.
Možno sa k tomu môžeme vrátiť aj dnes. Namiesto blikajúcich reklám si pustiť film Pelíšky, pripraviť si čaj s klinčekmi, vytiahnuť ozdobu, ktorú ešte kedysi robila babička, a jednoducho sa zastaviť. Nie preto, aby sme sa vrátili do minulosti, ale aby sme znovuobjavili hodnoty, ktoré z Vianoc robia sviatky pokoja, lásky a ľudskosti.
Pinterest / @flickrRetro Vianoce vo filmoch a hudbe
Filmy boli kedysi neoddeliteľnou súčasťou vianočnej atmosféry. Kto by si vedel predstaviť sviatky bez Tri oriešky pre Popolušku, Mrázika či českých Pelíškov? Televízia bola spoločným oknom do sveta fantázie, kde dobro vždy zvíťazilo, a smiech liečil všetky starosti. Aj dnes stačí pustiť si niektorý z týchto filmov a hneď sa ocitneme späť v detstve – pri blikajúcich sviečkach a tanieri plnom koláčov.
A hudba? Vianočné melódie od Heleny Vondráčkovej, Karla Gotta, Jiřího Korna či Mariky Gombitovej sa niesli z každého rádia. Ich hlasy dokázali premeniť obyčajný večer na sviatok. Tieto piesne v sebe nesú niečo, čo moderné skladby často stratili – teplo, ľudskosť a pokoj.
Ak si chcete atmosféru tých čias znovu privolať, skúste si vytvoriť vlastný retro playlist. Zapáľte sviečku, nalejte si punč, prelistujte starý rodinný album. Nie je to len o nostalgii – je to o návrate k harmónii, ktorá bola pre tie Vianoce taká prirodzená.
Kúzlo v jednoduchosti
Retro Vianoce nám pripomínajú, že šťastie nie je o množstve svetielok, ale o pokoji, ktorý cítime v srdci. Nie o tom, koľko darčekov sa zmestí pod stromček, ale o tom, koľko objatí sa stihne rozdeliť počas sviatočných dní.
Možno sa oplatí každý rok vytiahnuť jednu starú ozdobu, napísať ručne pohľadnicu, alebo pripraviť recept po babičke – len tak, bez zhonu. Malé gestá majú silu premeniť hektické sviatky na chvíle, ktoré ostanú v pamäti dlhšie než akýkoľvek darček.
Ak sa necháme inšpirovať tým, čo bolo, možno zistíme, že pravé Vianoce nie sú o návrate v čase, ale o návrate k sebe. Stačí vypnúť svetlá a zapnúť teplo v duši – presne tak, ako to robili naši rodičia a starí rodičia.
Anketa: Na čo si najviac spomínate, keď sa povie Vianoce „po starom“?
Odpovedali 4 ľudia
0%
50%
0%
0%
50%
Aktualizovaný článok: 23.11.2025