Viete, čo je takzvaná Dupuytrenova kontraktúra? Toto ochorenie nie je samo o sebe závažné a prakticky neohrozuje život človeka. Je však sprevádzané nepríjemnými prejavmi, pričom v značnej miere dokáže obmedziť mobilitu prstov rúk, čím prináša isté obmedzenia i do života. Ide teda o zdravotný problém týkajúci sa horných končatín. Čo konkrétne sa s rukami pri Dupuytrenovej kontraktúre deje, prečo tento stav vzniká a koho postihuje najčastejšie? Je možné tento problém riešiť?
Čo je Dupuytrenova kontraktúra?
Dupuytrenova kontraktúra je chronické ochorenie ruky sprevádzané spravidla nebolestivými deformitami prstov. Pri tomto ochorení dochádza k postihnutiu takzvanej palmárnej aponeurózy, čo je tenká väzivová blana, ktorá je uložená v oblasti dlane pod kožou. Jej funkciou je dlane mechanicky spevňovať. Pre Dupuytrenovu kontraktúru je charakteristické nezhubné zmnoženie a degenerácia väziva v danej oblasti a následná tvorba uzlíkov a pruhov. Výsledkom je stiahnutie (kontraktúra) prstov na rukách smerom k dlani bez možnosti ich narovnania.
Na pohľad to vyzerá, akoby boli šľachy v ruke skrátené. Skrátenie šliach bolo spočiatku i považované za príčinu ohnutia prstov, no neskôr sa zistilo, že k tomuto javu dochádza práve v dôsledku výskytu spomenutých podkožných uzlov a pruhov v dlani postihnutej ruky. Ako prvý toto ochorenie popísal francúzsky lekár barón Guillaume de Dupuytren v roku 1831, ktorý vyvrátil teóriu o tom, že by za deformitou rúk a prstov stálo skracovanie šliach v dlani. Rovnako navrhol prvé možné postupy liečby ochorenia.
Typy Dupuytrenovej kontraktúry podľa lokalizácie problému:
- dlaňový typ – postihnutá je len samotná dlaň,
- prstový typ – postihnutý je jeden alebo viacero prstov,
- dlaňoprstový typ – kombinované postihnutie celej ruky.
Odporúčame: Pneumotorax môže ohroziť život človeka. Kedy k nemu dochádza?
Ako sa prejavuje Dupuytrenova kontraktúra?
Dupuytrenova kontraktúra predstavuje progresívne ochorenie, ktoré sa spravidla rozvíja dlhodobo, a to niekoľko mesiacov, v mnohých prípadoch aj rokov. Prechádza obvykle viacerými štádiami, počas ktorých dochádza k postupnému obmedzeniu pohyblivosti prstov v čoraz väčšej miere. Prvotným signálom rozvíjajúceho sa ochorenia je obvykle prítomnosť hmatateľného nebolestivého uzla na dlani, ktorý sa môže šíriť smerom k prstom. Uzol alebo hrčka môže expandovať do podoby širokého podkožného pásu tvrdého tkaniva, čo sa môže zvonka prejavovať zhrubnutím a zvraštením kože na dlani. Na dlani možno pozorovať viacero nerovností, hrbolčekov a jamiek.
Následne dochádza k postupnému skrúteniu prstov smerom k dlani, až kým nezaujmú fixovanú polohu. V tomto momente ich nie je možné narovnať. Najčastejšie je postihnutý 4. a 5. prst, čiže prstenník a malíček, a to buď na jednej ruke (častejšie pravej), alebo oboch (v tomto prípade býva jedna ruka obvykle postihnutá viac než druhá). Palec a ukazovák postihuje ochorenie naopak zriedkavo.
Štádiá ochorenia:
- 1. štádium – dochádza k tvorbe uzlov v dlani, koža na dlani sa deformuje,
- 2. štádium – nastáva začiatok kontraktúry, dochádza k ohnutiu v základných kĺboch,
- 3. štádium – kontraktúra sa zhoršuje, dochádza k ohnutiu v kĺboch na konci prstov,
- 4. štádium – pridáva sa kompenzačná hyperextenzia distálneho kĺbu, prsty sa v základnom kĺbe zalamujú vzad.
Aké sú príčiny Dupuytrenovej kontraktúry
Presné príčiny vzniku Dupuytrenovej kontraktúry nie sú známe ani dnes. Zo štatistík vyplýva, že ochorenie v značne vyššej miere postihuje mužov (asi 6-krát viac ako ženy), oveľa častejší výskyt je zaznamenaný u jedincov bielej rasy (u iných rás je ochorenie skôr zriedkavé). Rozvoj ochorenia môže súvisieť i so zvyšujúcim sa vekom, najčastejšie totiž vzniká po 40. až 50. roku života. Okrem toho odborná verejnosť predpokladá vplyv viacerých možných vnútorných a vonkajších faktorov na rozvoj tejto deformity ruky.
Medzi najvýznamnejšie činitele, ktoré majú zohrávať rolu vo vzniku Dupuytrenovej kontraktúry, patria genetické faktory, respektíve genetická predispozícia. Naopak sa nepredpokladá a ani neexistujú dôkazy o tom, že by táto deformita bola následkom predchádzajúceho poranenia ruky alebo by vznikala v dôsledku stereotypných pohybov rúk.
Uvádza sa, že riziko vzniku Dupuytrenovej kontraktúry môže zvyšovať aj:
-
cukrovka pacienta,
- epilepsia pacienta,
- ochorenia pečene,
- fajčenie a užívanie tabakových výrobkov,
- nadmerné užívanie alkoholu,
- obezita.
Odporúčame: 12 babských tipov, ako zistiť pohlavie dieťaťa
Dupuytrenova kontraktúra a možnosti liečby
Dupuytrenova kontraktúra nie je závažným ochorením, no ide o nepríjemný zdravotný problém, keďže človeku môže prinášať do života viaceré obmedzenia. V dôsledku ohnutia prstov, ktoré nemožno narovnať, dochádza k obmedzeniu funkcie celej ruky. Hoci je táto deformita obvykle nebolestivá, niektoré závažné formy môžu v neskorších štádiách bolesť vyvolávať. Pri spozorovaní vyššie spomínaných príznakov na dlaniach je vhodné konzultovať zdravotný stav s lekárom.
Keďže ochorenie spočiatku nespôsobuje väčšie ťažkosti, mnoho jedincov odkladá návštevu lekára na neskôr a pomoc vyhľadávajú až v pokročilých štádiách, ktoré sú sprevádzané trvalým ohnutím prstov. Dôležité je však problém riešiť čo najskôr, ochorenie je totiž v začiatkoch oveľa ľahšie liečiteľné. V neskorých štádiách dokonca ani vhodná liečba nemusí úplne napraviť funkčnosť prstov. Hoci kauzálna liečba (zameraná na príčinu) neexistuje, keďže príčina choroby je neznáma, dnes sú dostupné viaceré metódy riešenia tohto zdravotného problému.
Ak je pacientovi diagnostikovaná Dupuytrenova kontraktúra, lekár obvykle navrhuje operáciu, respektíve chirurgické odstránenie problému. Pri liečbe danej deformity ruky sa uplatňuje viacero druhov chirurgických zákrokov v lokálnej alebo celkovej anestézii, vhodnú metódu určuje lekár na základe zdravotného stavu konkrétneho pacienta. Vo všeobecnosti je však cieľom operácie najmä odstrániť zhrubnuté tkanivo a obnoviť tak funkčnosť prstov. Operačná liečba je následne obvykle kombinovaná s rehabilitáciami.
Dnes sa pri liečbe Dupuytrenovej kontraktúry uplatňujú aj ďalšie metódy. Jednou z nich je napríklad aj injekčná aplikácia enzýmov do postihnutej oblasti s cieľom rozpustiť väzivový pruh a uzly. Uplatňuje sa i liečba rázovými vlnami. Niektoré metódy liečby sa však zároveň spájajú s vyšším rizikom recidívy (návratu) problému. Všetky možnosti liečby, ako aj možné komplikácie, ktoré sa s nimi spájajú, je potrebné konzultovať s lekárom.
Odporúčame: Draslík a jeho funkcie v ľudskom tele: Čo spôsobí jeho deficit?
