Stopové prvky potrebuje naše telo takmer v zanedbateľných množstvách, no ich význam pre zdravie a správnu funkciu ľudského organizmu rozhodne zanedbateľný nie je. Príkladom je železo, bez ktorého by naše krvinky prakticky nevedeli roznášať po tele dýchacie plyny, čo by viedlo k naozaj závažným zdravotným komplikáciám. Dôležitý je pre nás aj zinok či selén, taktiež jód, fluór, molybdén či chróm. Zabudnúť však nemôžeme ani na mangán, o ktorom si niečo viac povieme v nasledujúcom článku. Ako nám táto látka pomáha a kedy môže byť pre nás toxická?
Mangán v ľudskom tele
Mangán (latinsky Manganum, značka Mn) je jeden z chemických prvkov v periodickej tabuľke prvkov s protónovým číslom 25. Ide o tvrdý kov sivobielej farby, ktorý je niektorými svojimi vlastnosťami podobný železu. Objavil ho švédsky chemik Carl Wilhelm Scheele v roku 1774, ktorý sa zaslúžil aj o objav molybdénu, chrómu a ďalších prvkov. Ako prvý ho však izoloval až švédsky chemik Johan Gottlieb Gahn neskôr toho roku, ktorý elementárny mangán vyrobil uhoľnou redukciou z burelu (v prírode sa vyskytujúca mangánová ruda). Mangán patrí k najviac zastúpeným kovom v zemskej kôre, no hojne je prítomný aj vo vesmíre.
Dnes je v metalurgii používaný ako prísada do rôznych zliatin, pričom podstatná časť svetovej ťažby mangánu je spotrebovaná pri výrobe ocele. Okrem toho našiel mangán uplatnenie aj v sklárskom či keramickom priemysle. Viazaný mangán zároveň predstavuje esenciálny prvok pre všetky formy života na Zemi. V ľudskom tele sa mangán nachádza prevažne v kostiach, zvyšok je napríklad v pečeni, obličkách, pankrease, ale aj ďalších vnútorných orgánoch. Dospelý jedinec potrebuje denne prijímať mangán v množstve 2 až 5 mg.
Hlavné funkcie:
- je dôležitý pre správny vývin organizmu,
- podporuje tvorbu energie v bunkách,
- podporuje normálny vývoj kostí,
- je potrebný pre metabolizmus tukov aj bielkovín,
- je zapojený do metabolizmu glukózy,
- pôsobí v tele ako antioxidant (chráni bunky pred poškodením),
- pomáha pri tvorbe pohlavných hormónov,
- podporuje tvorbu materského mlieka,
- urýchľuje hojenie rán,
- stráži hladinu cholesterolu v krvi,
- podporuje správnu funkciu nervovej sústavy.
Odporúčame: Slezina vie človeka poriadne potrápiť. Ako sa prejaví jej zväčšenie?
Nedostatok mangánu
Mangán potrebuje naše telo v optimálnom množstve, vysoké aj nízke hladiny sú potenciálne škodlivé. Teoreticky môže nedostatok mangánu súvisieť najmä s obmedzeným vstrebávaním minerálu v tele. Poruchy vstrebávania môžu byť zapríčinené ochoreniami tráviaceho traktu, ale napríklad schopnosť tela vstrebať mangán môže byť negatívne ovplyvnená aj stravou s vysokým obsahom fosforu a vápnika. Vstrebateľnosť mangánu zhoršuje nielen vápnik a fosfor, ale aj antibiotiká či alkohol.
V každom prípade je však nedostatok mangánu u človeka v praxi veľmi zriedkavým javom. Dôvodom je fakt, že tento minerál nachádzame v pitnej vode a je bohato zastúpený v mnohých potravinách, čo postačuje k naplneniu odporúčanej dennej dávky. Príznaky deficitu mangánu boli skúmané skôr experimentálne umelým navodením nízkej hladiny minerálu v tele (napr. u zvierat).
Ak by v extrémnych prípadoch telu chýbal mangán, môže sa to prejaviť nasledovne:
-
spomalený rast a vývin kostí,
- problémy s reprodukciou, resp. plodnosťou,
- poruchy metabolizmu (tukov, bielkovín aj sacharidov),
- poruchy sluchu a zraku,
- zmeny nálad,
- problémy s pamäťou,
- kožné vyrážky,
- svalové kŕče,
- zrýchlenie srdcového tepu,
- problémy so zubami.
Nadbytok mangánu
I nadbytok mangánu predstavuje pre ľudský organizmus potenciálnu hrozbu, no opäť ide skôr o zriedkavý jav. Bežnými stravovacími návykmi prakticky nie je možné spôsobiť, že v tele budeme mať škodlivo vysokú hladinu spomínaného minerálu. Telo totiž vstrebáva podľa potreby iba obmedzené množstvo mangánu a zvyšok je z organizmu vylúčený. Za prípadným nadbytkom mangánu v tele môže stáť najmä extrémne nadužívanie výživových doplnkov, no rovnako môže dôjsť k tomu stavu napríklad u niektorých osôb s chronickým ochorením pečene, u ktorých je znížená eliminácia mangánu žlčou.
Taktiež môžeme spomenúť, že absorpcia mangánu v tráviacom trakte býva zvýšená u ľudí s nedostatkom železa. Nadbytok mangánu je pritom toxický najmä pre centrálny nervový systém. Môže viesť k traseniu, kŕčom, problémom s končatinami, bolestiam hlavy, problémom s pamäťou či podráždenosti.
Ďalšie riziká spojené s mangánom – mangán v pitnej vode či jeho vdychovanie
Nadbytok mangánu je pre telo toxický, no ako sme spomenuli vyššie, za bežných okolností k nemu nedochádza, rozhodne nie prostredníctvom stravy. Avšak zdravotné problémy spojené s mangánom môžu byť zapríčinené aj jeho zvýšenou koncentráciou v okolí. Mangán je v malých množstvách bežne prítomný v pitnej vode, ktorá pre nás predstavuje jeden zo zdrojov tejto látky. Vysoké dávky mangánu vo vode však môžu mať na organizmus toxický vplyv, preto je vhodné mať znalosť o stave pitnej vody. Veľké množstvo mangánu vo vode môže spôsobovať akési mastné škvrny na povrchu vody a vodu môže zafarbovať načierno.
Veľmi často sa však vyskytuje problém nadmerného množstva mangánu vo vode spolu s vysokým železom, čo sa prejavuje hrdzou vo vode, červenkastým povlakom a železitou chuťou. Voda s takto nežiaducim zložením môže byť problematická najmä pre deti či osoby s ochoreniami pečene.
Veľké zdravotné problémy však môže spôsobiť aj vdychovanie mangánu, čím sú ohrození najmä ľudia v priemyselných oblastiach na rizikových pracoviskách (zvárači, baníci, oceliari a pod.). Pri vdychovaní mangán pôsobí ako jed a dostáva sa do pľúc, no toxický je hlavne pre mozog. Vyvoláva stav podobný Parkinsonovej chorobe, označovaný ako manganizmus. Mangán narušuje psychické a pohybové schopnosti jedinca, objavujú sa ťažkosti s chôdzou, tras, svalové kŕče, podráždenosť.
Odporúčame: Najzdravší spôsob prípravy vajíčok: Na volské oko radšej zabudni
Mangán v potravinách
Mangán potrebujeme len v malom množstve a toto množstvo nám vie okrem spomínanej pitnej vody zabezpečiť strava. Tento minerál je dostupný prevažne v potravinách rastlinného pôvodu, čo znamená, že s jeho dopĺňaním nemajú problém ani vegetariáni či vegáni. Dojčatá získavajú mangán z materského mlieka alebo umelej dojčenskej výživy. Väčšie deti a dospelí majú možnosť získať mangán z celého radu potravín, vrátane obilnín, strukovín, ovocia, zeleniny, orechov a olejnatých semien. Zaujímavosťou je, že v krajinách, v ktorých sa pije veľa čaju, vedia veľkú časť mangánu obyvatelia získať práve z neho.
Na dôležitý minerál sú bohaté:
-
zemiaky,
- ryža,
- pšeničné klíčky a otruby,
- ovsené vločky,
- celozrnné potraviny,
- avokádo,
- cirok,
- fazuľa, šošovica,
- lieskové, píniové, pekanové a ďalšie orechy,
- mak,
- jedlé gaštany,
- zelená listová zelenina,
- zázvor,
- niektoré minerálne vody,
- čučoriedky,
- kakao.
Mangán vo výživových doplnkoch
Okrem potravín sú zdrojom dôležitého mangánu aj doplnky stravy. Častejšie ho nachádzame ako súčasť multivitamínových a multiminerálových výživových doplnkov, ale aj samostatne v tabletovej alebo tekutej forme. Za bežných okolností však vieme svojmu telu dostatočne zabezpečiť mangán stravou. Navyše, nedostatok tohto minerálu nie je bežnou záležitosťou, z čoho vyplýva, že dopĺňanie mangánu inou formou nie je úplne nevyhnutné.
Na druhú stranu však doplnky stravy poskytujú spravidla ľahko vstrebateľný a dobre využiteľný mangán. Sú zamerané na podporu normálneho energetického metabolizmu, dobrého stavu kostí, podporu tvorby spojivových tkanív a ochranu buniek pred oxidatívnym stresom. Potrebu dopĺňania mangánu doplnkami stravy je však vždy vhodné konzultovať s lekárom.
Odporúčame: Ako funguje delená strava? Spoznaj jej princípy, výhody aj nevýhody!
