Obličky sú taká naše malé súkromné filtre. Ich primárne funkcie sú nasledovné – filtrujú našu krv a napomáhajú z tela odstraňovať škodlivé odpadové látky a splodiny metabolizmu. Okrem toho regulujú množstvo vody aj solí v organizme, podieľajú sa na regulácii krvného tlaku a prispievajú k acidobázickej rovnováhe v organizme. Sú životne dôležité, no zaujímavosťou je, že ak dôjde k poškodeniu jednej z obličiek, druhá zvládne všetky funkcie i sama.
Veľký problém nastáva v prípade, ak sú poškodené obe obličky. Naše obličky ohrozuje obrovské množstvo rôznych ochorení. Dokonca aj choroby, ktoré primárne nepostihujú obličky, ale iné orgány a tkanivá ľudského tela, môžu viesť k ich poškodeniu.
V článku sa pozrieme na zdravotný problém súvisiaci s obličkami, a to na takzvaný nefrotický syndróm. Ako sa prejavuje a koho môže postihnúť?
Čo je nefrotický syndróm?
Nefrotický syndróm predstavuje poruchu bazálnej membrány glomerulov (časť obličiek), ktorá vedie k zvýšenému odpadu bielkovín v moči. Ide patologický stav, pri ktorom obličky nie sú schopné správne filtrovať bielkoviny a tie sa následne v určitom množstve vylučujú močom.
Nefrotický syndróm nie je sám o sebe ochorením, označovaný je za súbor príznakov, ktoré sú následkom poruchy spomínaných glomerulov. Tie plnia v obličkách filtračnú funkciu. Nefrotický syndróm je sprevádzaný:
- proteinúriou – vylučovanie bielkovín močom nad hraničné hodnoty,
- hypoproteinémiou – znížená koncentrácia bielkovín v krvnej plazme,
- hypoalbuminémiou – znížená koncentrácia albumínu (jeden z proteínov krvnej plazmy),
- hypercholesterolémiou – zvýšená hladina cholesterolu v krvi.
Odporúčame: Ženský problém zvaný anovulácia – ako rozpoznať anovulačný cyklus?
Aké má nefrotický syndróm príznaky?
Nefrotický syndróm sa môže rozvinúť v rôznych vekových kategóriách. V praxi sa možno stretnúť s vrodeným (kongenitálnym) nefrotickým syndrómom, ktorý sa začína prejavovať krátko po narodení, alebo infantilným nefrotickým syndrómom, ktorý manifestuje obvykle do prvého roka života dieťaťa. K rozvoju tiež dochádza v dospelom veku.
Nefrotický syndróm sa prejavuje niekoľkými charakteristickými príznakmi. Sprievodné ťažkosti sa rozvíjajú najmä v dôsledku zvýšených strát bielkovín močom. Príznaky bývajú nasledovné:
- opuchy tela a tváre – najmä opuchy očných viečok, dolných končatín, niekedy aj pohlavných orgánov,
- hromadenie tekutín v telových dutinách,
- nadmerná únava,
- nechutenstvo,
- znížené vylučovanie moču,
- penivý moč,
- priberanie,
- zvýšený smäd.
Možné komplikácie nefrotického syndrómu
V dôsledku zvýšených strát bielkovín močom môže dochádzať k vzniku viacerých zdravotných komplikácií, mimo spomínaných opuchov tela. Strata imunoglobulínov močom vedie k zvýšenej náchylnosti k infekciám, respektíve poruche funkcie imunity.
Ďalej sa môžu objavovať problémy zapríčinené nedostatkom bielkovín v tele, ako aj poruchy metabolizmu lipidov. Ak dôjde k zvýšeniu cholesterolu, rastie riziko aterosklerózy a jej následných komplikácií, ako je napríklad infarkt myokardu. K možným komplikáciám patria i tromboembolické komplikácie – dochádza k zvýšeniu rizika žilových trombóz alebo pľúcnej embólie.
Prečo vzniká nefrotický syndróm?
Za nefrotickým syndrómom môže stáť dlhý rad rôznorodých príčin. Vrodené formy nefrotického systému u novorodencov alebo malých detí často súvisia s genetickými faktormi, vo vyššom veku je obvykle nefrotický syndróm následkom nejakého ochorenia.
Nefrotický syndróm vzniká v dôsledku poškodenia obličiek, respektíve funkcie spomínaných glomerulov. Môže ísť v prvom rade o následok ochorenia týkajúceho sa priamo samotných obličiek. V tomto prípade môže byť príčinou napríklad:
-
membranózna nefropatia,
- fokálne segmentálna glomeruloskleróza,
- dedičná hereditárna nefropatia,
- niektoré typy glomerulonefritíd (zápalové ochorenia obličiek).
Nefrotický syndróm sa však môže rozvinúť aj z dôvodu iných ochorení, ktoré poškodili obličky, ale ktoré zároveň postihujú aj iné časti tela. Môže ísť o následok:
-
cukrovky (diabetes mellitus 1. a 2. typu),
- amyloidózy,
- lupusu,
- hemolyticko-uremickeho syndrómu,
- reumatickej horúčky,
- prekonaných infekcií (osýpky, varicella, Ebstein-Barrovej vírus, toxoplazmóza).
Okrem toho môže nefrotický syndróm vzniknúť ako následok nadužívania niektorých liekov. V prípade výskytu nefrotického syndrómu bez zjavných príčiny, respektíve bez vzťahu k základnej chorobe, hovoríme o idiopatickom nefrotickom syndróme. Ide o stav najčastejšie sa vyskytujúci u detí, vo vyššej miere u chlapcov.
Odporúčame: Ako v tele zvýšiť dobrý HDL cholesterol? Pomôžu ti tieto potraviny!
Diagnostika nefrotického syndrómu
Nefrotický syndróm môže lekár diagnostikovať na základe viacerých vyšetrení. V prvom rade odoberá anamnézu a sleduje klinické príznaky pacienta. Tento syndróm nie je bolestivý, no významným príznakom poukazujúcim na túto poruchu je penistý moč, ktorého príčinou sú zvýšené bielkoviny vo vylučovanom moči.
Množstvo bielkovín v moči je možné zistiť vyšetrením vzorky moču. Obvykle sa testujú vzorky moču získané počas celého dňa. Za normálnych okolností človek vylúči za deň asi 150 miligramov bielkovín. Ak toto množstvo stúpa nad 3 g až 3,5 g, ide o jasnú známku nefrotického syndrómu.
Krvné testy zase odhalia znížený obsah bielkovín a albumínu, prípadne aj zvýšený cholesterol a triacylglyceroly. Následne sú obvykle potrebné aj ďalšie vyšetrenia, najmä na odhalenie príčiny vzniku nefrotického syndrómu. Lekár môže nariadiť napríklad biopsiu obličiek, teda odber vzorky tkaniva na následné vyšetrenie v laboratóriu.
Liečba nefrotického syndrómu
Liečba nefrotického syndrómu závisí v prvom rade od vyvolávajúcej príčiny. Dôležité je zamerať sa na správnu liečbu primárneho ochorenia, ktoré nefrotický syndróm spôsobilo. Ak ide o chornické nevyliečiteľné ochorenie, lekár spravidla nastavuje dlhodobú terapiu na riešenie sprievodných ťažkostí ochorenia a zníženie rizika komplikácií (symptomatická liečba).
Konkrétne na potláčanie prejavov nefrotického syndrómu sa využívajú viaceré skupiny liečiv. Diuretiká zvyšujú stratu tekutín a pomáhajú zmierňovať opuchy. Pri vysokých stratách bielkovín v moči sa uplatňujú napríklad lieky na vysoký tlak (napr. vrátane ACE inhibítorov). Pri vysokých hladinách tukov v krvi môže lekár predpísať statíny.
Ďalej sa pri nefrotickom syndróme uplatňuje napríklad prednizón, čo je syntetický kortikosteroid, ale podľa potreby aj imunosupresíva (lieky tlmiace nadmernú aktivitu imunitného systému). Z režimových opatrení lekári odporúčajú obmedzenie príjmu tekutín a soli, respektíve sodíka.
