Ozón predstavuje plyn, ktorého molekula sa skladá z troch atómov kyslíka (O3). Za bežných okolností je ozón modrej farby, má charakteristický zápach a je vysoko reaktívny. O ozóne sa najčastejšie hovorí pravdepodobne v súvislosti s ozónovou vrstvou. Ide o časť stratosféry, v ktorej sa nachádza značne zvýšený pomer ozónu voči bežnému dvojatómovému kyslíku. Keďže táto vrstva chráni planétu pred ultrafialovým žiarením, pre pozemský život je nenahraditeľná. Avšak pre svoje oxidačné a iné účinky našiel O3 i rôznorodé praktické využitie. Uplatňuje sa napríklad i pri takzvanej ozónoterapii. Už ste o nej počuli?
Čo je ozónoterapia?
Ozónoterapia či terapia ozónom predstavuje súbor alternatívnych liečebných postupov, respektíve metód, ktoré využívajú vlastnosti ozónu, teda trojatómovej molekuly kyslíka. Liečba medicínskym ozónom, pri ktorej sa rôznym spôsobom pacientovi aplikuje ozón v malých koncentráciách, patrí medzi regeneračné a revitalizačné bunkové terapie. Obvykle sa využíva ako doplnok štandardnej medicíny. Ozón ako taký sa neuplatňuje len v rámci ozónovej terapie. Primárne slúži napríklad na sterilizáciu nástrojov používaných v medicíne, ale aj dezinfekciu pitnej vody či bielenie celulózy na výrobu papiera.
Ako súčasť liečebných terapií začal byť ozón viac využívaný najmä začiatkom 20. storočia, i keď prvé ozónové prístroje vznikali v Nemecku už v druhej polovici 19. storočia. Počas 1. svetovej vojny sa ozónom liečili napríklad vojnové poranenia, počas histórie sa však využíval aj pri liečbe čierneho kašľa, chudokrvnosti či niektorých nádorových ochorení. Ozónu sú pripisované viaceré účinky, niektoré vedecky dokázané (napr. dezinfekčná funkcia), iné bez vedeckých dôkazov.
Účinky pripisované ozónu:
- pôsobí dezinfekčne (eliminuje vírusy, baktérie, plesne),
- má analgetický účinok (pôsobí proti bolesti),
- má protinádorové účinky,
- pôsobí protizápalovo,
- podporuje prekrvenie tkanív,
- znižuje riziko tvorby krvných zrazenín,
- podporuje aktivitu imunitného systému (podporuje činnosť bielych krviniek),
- urýchľuje regeneračné procesy (hojenie rán, zlomenín, poranení kože),
- zvyšuje energiu pri fyzickom aj psychickom vyčerpaní,
- eliminuje opuchy tkaniva,
- pôsobí antioxidačne (eliminuje nežiaduci vplyv voľných radikálov).
Odporúčame: Čo je pulzná magnetoterapia? Má táto terapia nežiaduce účinky?
Kedy sa ozónová terapia uplatňuje?
Ozónoterapia sa v súčasnosti v mnohých štátoch využíva ako alternatívna liečebná metóda a forma doplnkovej liečby. V malých dávkach sa uplatňuje v internej medicíne, onkológii, kardiológii, očnom lekárstve, chirurgii, gynekológii aj reumatológii. Počas terapie sa pacientovi aplikuje medicínsky ozón, čo je zmes O2 a O3, v ktorej podstatnú časť tvorí kyslík.
Liečba ozónom sa uplatňuje pri nasledujúcich zdravotných problémoch:
-
poruchy imunitného systému – autoimunitné ochorenia, alergie,
- onkologické ochorenia a metastázy,
- chronický únavový syndróm,
- postcovidový syndróm,
- hernia disku, bolesti chrbtice,
- bolesť kĺbov,
- v gynekológii pri vulvovaginitíde, genitálnom herpese či papilomavíruse,
- očné problémy – makulárna degenerácia, glaukóm,
- zažívacie poruchy, Helicobacter pylori, ulcerózna kolitída, Crohnova choroba, hemoroidy,
- diabetická noha, bércové vredy,
- migrény,
- poruchy prekrvenia mozgu,
- ischemická choroba srdca,
- infekčné ochorenia – borelióza, kvasinkové choroby,
- chronické pľúcne ochorenia.
Ako ozónoterapia prebieha?
Priebeh ozónoterapie nie je vždy rovnaký. Ozón je totiž možné pacientovi aplikovať rôznymi metódami a v inej forme. Používa sa buď vo forme plynu, alebo ionizovanej vody, krému či oleja. Najvhodnejšiu formu aplikácie ozónu, ako aj jeho množstvo a frekvenciu aplikácie, odporúča na základe diagnózy lekár. Obvykle sa účinky dostavujú po prvých pár aplikáciách, no ak lekár neurčí inak, opakovať je terapiu vhodné šesť až osemkrát. Špeciálna príprava na aplikáciu ozónu spravidla nebýva potrebná, dodržujte však nariadenia lekára. Po procedúre sa obvykle odporúča dodržiavať celodenný pokoj a oddychovať. Pacient by po ozónovej terapii nemal šoférovať auto ani cestovať sám.
Možnosti aplikovania ozónu:
-
injekčne do otvoru medzi stavcami, oblasti svalov a fascií, oblasti kĺbov, do epidurálneho priestoru,
- intravenózne formou infúzie,
- rektálne – vo forme plynu do čreva,
- lokálne formou krémov,
- vaginálne – zavedenie do pošvy.
Odporúčame: Mnohopočetný myelóm: Ako sa prejavuje toto zhubné ochorenie krvi?
Bezpečnosť liečby ozónom a možné komplikácie
Liečba ozónom je všeobecne považovaná za bezpečnú liečebnú metódu, ktorá môže byť nápomocná pri mnohých vyššie spomínaných ochoreniach a zdravotných problémoch. Bezpečnosť ozónoterapie zabezpečuje hlavne správna indikácia a dodržiavanie odporúčanej koncentrácie a množstva ozónu. Stanovené sú totižto presné koncentrácie zmesi ozónu s kyslíkom, ako aj množstvo aplikovanej zmesi v konkrétnom mieste. Z väčšiny výskumov posledného storočia vyplýva, že ozónová terapia nemá krátkodobé ani dlhodobé vedľajšie účinky. Vo veľmi ojedinelých a zriedkavých prípadoch sa môžu objaviť menšie komplikácie, akou je napríklad zakrvácanie v mieste vpichu.
Ďalšou zriedkavou a rýchlo ustupujúcou komplikáciou môže byť pokles krvného tlaku či potenie. O všetkých zdravotných rizikách by pacienta mal informovať lekár. Hoci je ozónoterapia vo všeobecnosti označovaná za efektívnu a bezpečnú, stále je považovaná za pomerne kontroverznú. V niektorých krajinách je uznávanou liečebnou metódou, v mnohých krajinách je naopak zakázaná. Ohľadom aplikácie ozónu pri rôznych zdravotných problémoch sa preto vždy poraďte s odborníkom.
Kontraindikácie ozónovej terapie
Hoci je ozónoterapia považovaná za bezpečnú, neznamená to, že je vhodná pre každého bez rozdielu. Známych je totižto viacero kontraindikácií, ktoré môžu terapiu ozónom u pacienta znemožniť. Spravidla nie sú kontraindikáciou užívané lieky pacienta, ani iné terapie, ktoré momentálne podstupuje. Naopak sa ozónová terapia neprevádza zvyčajne pri krvácavých či septických stavoch ani v tehotenstve. Neodporúča sa dokonca ani počas menštruácie.
Ďalšie kontraindikácie liečby ozónom:
-
závažné ochorenia srdca,
- vážna hypertenzia (vysoký krvný tlak),
- poruchy zrážanlivosti krvi,
- závažné psychiatrické ochorenie,
- poruchy funkcie štítnej žľazy (napr. hypertyreóza),
- infarkt myokardu,
- hypoglykémia (nízka hladina cukru v krvi),
- vysoké horúčky.
Odporúčame: Zvýšená lámavosť kostí: Príčinou môže byť vážne genetické ochorenie
