História vedy je plná bradatých mužov, ale bolo tu aj mnoho neuveriteľných a inšpiratívnych žien, ktoré zmenili naše vnímanie okolitého sveta. Matku Terezu a vedkyňu Marie Curie-Sklodowsku všetci poznáme, ale čo tie ďalšie? Dnes sa postavenie žien v spoločnosti aj vo vede zlepšilo, ale stále je to náročnejšie. Nobelova cena bola ženám udelená len 47-krát a mužom 523-krát.
Valentina Tereshkova
Táto žena bola prvá a najmladšia žena vo vesmíre. Bola vybraná, keď mala 26 rokov, spomedzi 400 uchádzačov, a to vďaka jej skúsenostiam so zoskokom s padákom. Jej let do vesmíru sa uskutočnil 16. júna 1963. Raketa, v ktorej sedela, obehla zem 48-krát a jej misia trvala tri dni.
Pozri aj: Čo robiť v prípade defektu? Takto vymeníš koleso ľavou zadnou!
Rossalinda Franklin
Pracovala na rozšírení vedomostí o DNA. Vedci v tom čase už vedeli, že DNA existuje, ale nevedeli, ako vyzerá a ako sa viaže. Rossalinda pracovala vo výskumnom tíme, kde fotografovali DNA a práve jej fotografia z roku 1952 odhalila, že je to dvojitá závitnica. Jej snímky boli ukradnuté a doručené konkurenčnému tímu vedcov. Preto za tento objav dostali Nobelovu cenu James Watson a Francis Crick. Dnes na jej počesť pomenovali rover misie ExoMars.
Margaret Hamilton
Práve ona je za moderným konceptom softwaru a vďaka nej sa ľudstvo dostalo na Mesiac. Ručne napísala kód procesu, ako sa raketa zo Zeme dostane až na Mesiac. Univerzita MIT a jej úspešná misia Apollo v roku 1961 jej neskôr priniesla aj prácu v tíme, ktorý naprogramoval prvý prenosný počítač. Stala sa expertkou na systémové programovanie a vyhrala dôležité debaty o technike.
Barbara McClintock
Venovala celý život skúmaniu kukurice. V roku 1930 vyvinula techniku farbenia kukurice, ktorá jej umožnila identifikovať, preskúmať a opísať jej jednotlivé chromozómy. Vďaka tomu dokázala určiť existenciu skokového génu DNA, ktorý sa pohybuje medzi genómami kukurice.
Ada Lovelace
Položila základy kódovania a programovania. Dierovacie štítky boli v obehu už v 19. storočí, ale Ada ich vylepšila a pomocou analytického motora napísala prvé algoritmy tohto aritmetického stroja.
Odporúčame: Vieš, čo je tryptofán? Kvôli tomuto je pre nás taký dôležitý!
Lise Meitner
Spolu s Ottom Hahnom a Fritzom Strassmannom objavila štiepenie uránu, ale za tento objav dostali Nobelovu cenu len muži. Lise je však i napriek tomu považovaná za matku atómovej bomby. Tím mužov, s ktorými pracovala, sa nakoniec rozpadol a rozdelil. Výbor udeľujúci Nobelovu cenu riešil veľkú dilemu ohľadom pochopenia zásluh za tento objav a nakoniec udelil cenu len mužom.
Aj keď nie každá žena za svoj výskum a objav dostala Nobelovu cenu, na konci dňa na tom aj tak nezáleží. Aj ich objavy nás totiž ako ľudstvo doviedli tam, kde sme dnes. Bez nich by sme dnes nemali tak vyspelé počítačové technológie, ich vývoj by sa začal o čosi neskôr, ani medicína by možno nebola tam, kde je v súčasnosti je.
Ďakujeme ženám v histórii a aj dnes, pretože prispievajú k lepšej budúcnosti a vnášajú do spoločnosti ten povestný ženský aspekt.
