Myslíte si, že rovnica „ja som = čo mám“ je správna? Erich Fromm, celosvetovo známy psychoanalytik, sociológ a filozof, vo svojom diele Mať alebo byť? vysvetľuje tienistú stránku tohto v súčasnosti veľmi populárneho životného prístupu. Nebojte sa, nebudeme vás presviedčať, aby ste sa vzdali všetkých vecí a išli bývať do jaskyne. Dúfame ale, že vám článok poodhalí trochu hlbšie životné súvislosti, a to pomocou inšpiratívnych myšlienok spomínaného autora.
Vlastnenie alebo bytie?
Mód vlastnenia a mód bytia, ako o nich píše Erich Fromm, sú dva úplne odlišné životné prístupy. To, čo nás robí nešťastnými a v istom zmysle „prázdnymi“, je útek od slobodnej sebarealizácie k vlastneniu, ktoré charakterizuje pasivita v širšom slova zmysle. Druhý prístup, teda bytie, je aktívnym a činorodým procesom, ktorý vyjadruje náš skutočný vzťah ku svetu. Povedané súčasným jazykom, je to ten spôsob, ktorý nás nenúti všetko prezentovať na sociálnych sieťach, nenabáda nás „pestovať" si svoju imaginárnu virtuálnu realitu, ktorá je vo svojej podstate len ilúziou.
Pozri aj: Sebarozvoj s koučkou: Ako sa nestať sama sebe nepriateľom?
Odhaľte svoj životný prístup!
Viete, ktorý zo spomínaných životných prístupov je ten váš? Mali by ste to odhaliť pomerne jednoducho.
Zamyslite sa teraz a vyberte spôsob, akým sa zväčša vyjadrujete.
Mám prácu. / Pracujem.
Mám problém. / Trápim sa.
Mám manžela. / Som vydatá.
Mám byt. / Bývam.
Mám šťastie. / Som šťastná.
Podľa Fromma môžeme negatívny prechod k vlastneniu pozorovať práve vo vyjadrovaní. Čím viac podstatných mien používate na vyjadrenie činností, tým by ste mali byť podľa neho vzdialenejší od aktívneho bytia.
Prečo nás to ťahá k vlastneniu?
Hlavným problémom, prečo nás láka majetnícky prístup ku svetu, je pravdepodobne to, že MAŤ je predsa len jednoduchšie a pohodlnejšie ako BYŤ. Pretože BYŤ si vyžaduje od človeka aktívny prístup. Aktívny človek tvorí, hľadá, rozvíja svoje schopnosti, zaujíma sa, delí sa o skúsenosti, konfrontuje sa aj s negatívnymi situáciami konštruktívnym spôsobom... Výber ľahšej cesty neprináša hlbšie a dlhodobejšie naplnenie. Pocit šťastia z vlastnenia totiž veľmi rýchlo vyprcháva.
„Najdôležitejšou úlohou, ktorú človek v živote má, je zrodiť seba samého, vniesť svetlo do svojho života.“ (Erich Fromm)
Ďalšia inšpirácia: Ako odštartovať nový rok úspešne? Inšpiruj sa krásnymi citátmi!
Chorobné nakupovanie ako prejav módu vlastnenia
Príkladom konzumného správania a zároveň závislosťou môže byť schopoholizmus (oniománia, obsessive shopping). Je to v podstate hodnotový fetišizmus, orientácia na vlastnenie. Čo znamená, že nie človek určuje, čím pre neho budú veci, ale naopak veci určujú, ako má človek žiť a na čo sa má orientovať.
Problémom je, že citovú prázdnotu a duchovný nedostatok nie je možné vyplniť „zvonka“. A to ani v prípade, ak by takto „postihnutý“ človek býval v luxusnom dome, chodil každú chvíľu na drahé dovolenky a vlastnil šatník v rozmere jednoizbového bytu. Túžba vlastniť a vlastniť toho čo najviac je tak túžbou po zaplnení „hluchého“ miesta v živote človeka.
„Sebeckosť a sebaláska zďaleka nie je to isté, sú to protiklady. Sebecký človek sa nemiluje príliš, ale príliš málo. V skutočnosti sa nenávidí.“ (Erich Fromm)
