O dôležitosti výchovy detí asi nikto nepochybuje. I keď sa výchovné štýly časom menili, v zásade a možno trošku zjednodušene povedané, cieľom je vychovať dieťa tak, aby bolo neskôr samostatné, začlenilo sa bez problémov do spoločnosti a správalo sa podľa štandardov, ktoré charakterizujú danú spoločnosť. Celé smerovanie výchovy v podstate ústi do samostatnosti, resp. malo by. V súčasnosti totiž bujnie fenomén, ktorý ohrozuje samotnú podstatu výchovy. A práve na tento problém sa pozrieme bližšie v samotnom článku. O aký fenomén to ide?
Paradox doby
Aj napriek tomu, že v porovnaní s minulými storočiami žijeme v relatívne bezpečnej dobe, rodičia majú potrebu svoje deti chrániť čoraz viac. Áno, existujú hrozby, ktoré netreba podceňovať, no v tomto prípade ide o niečo iné. Úzkostní alebo takzvaní „helikoptéroví“ rodičia, ktorí sa takpovediac neustále vznášajú nad svojimi ratolesťami a riešia za nich všetky problémy, sú novodobým fenoménom. Odborníci však pred ich výchovným prístupom zdvíhajú varovný prst. Príliš ochraňujúca výchova totiž v konečnom dôsledku deťom viac ublíži, a teda rozhodne nepomôže.
Pozri aj: Prečo je štvornožkovanie u dieťaťa dôležitou fázou smerom k samostatnému chodeniu?
Sebavedomie aj samostatnosť v ohrození
V školských aj predškolských zariadeniach sú učiteľky a učitelia čoraz viac konfrontovaní s nesamostatnosťou detí, ktorá komplikuje ich ďalšie napredovanie. Značná časť rodičov má potrebu riešiť za deti aj banálne veci, a preto tie nemajú snahu o to, aby skúšali svoje vlastné sily a schopnosti a stáli priamo zoči-voči problémom, a to počínajúc od obúvania topánok u menšieho dieťaťa až po realizáciu malého nákupu v obchode za rohom u väčšieho potomka.
Pokiaľ za dieťa robia všetko rodičia, to sa potom začne na nich príliš spoliehať, ale sebe neverí, jeho sebavedomie stagnuje. Totiž práve pri prekonávaní bežných problémov, ktoré dieťa hoci s ťažkosťami, ale nakoniec predsa len zvládne, sa jeho sebavedomie prirodzene posilňuje a rastie. Dobrý pocit zo zvládnutej úlohy či zdolanej prekážky je opojný a dokáže dieťa povzbudiť k ďalším aktivitám, ktoré smerujú k jeho samostatnosti.
Ako tento problém s nesamostatnosťou odstrániť?
Pre rodičov je naozaj do značnej miery ťažké len tak pozerať na svoje deti a nezasiahnuť v momentoch, keď si s niečím nevedia poradiť a trápia sa. No riešenie problémov za ne nie je vhodnou cestou a v budúcnosti by to mohlo znamenať aj to, že potomkovia budú prepadať neistote, úzkostným stavom a ich nedôvera vo vlastné schopnosti im taktiež výrazným spôsobom limituje ich vzdelanie, kariéru atď.
Ako by teda mala znieť rada pre rodičov, ktorí majú tú pomyselnú vrtuľu a tendenciu nad svojimi potomkami neustále lietať? Je to v podstate jednoduché. Uvoľnite sa, nevytvárajte zbytočné napätia, ale deti posmeľte a vyjadrite dôveru, že to zvládnu.
Okrem toho nechajte deti bežne robiť to, čo zvládajú. Zbytočne im nepomáhajte, ale ako rastú, postupne im prideľujte primeranú zodpovednosť za niečo (napríklad vynášanie odpadkov, polievanie kvetín...), začleňte ich do domácich prác. Samozrejme, že dieťaťu budú niektoré veci trvať dlhšie a možno aj konečný výsledok nebude úplne to pravé orechové, no opakujte si, že to nevadí. Naozaj! Práve naopak. Tým, že dáte dieťaťu priestor aj na pochybenia, poskytnete mu tak zároveň aj možnosť vyrásť v samostatnú bytosť, ktorá sa vo svete len tak ľahko nestratí. Pretože aj na vlastných chybách sa vieme mnohému priučiť a rovnako je to tak aj u detí. Tu by to malo ísť ďalej ruka v ruke so zodpovednosťou za vlastné činy, na ktorú by sa vo výchove taktiež nemalo zabúdať. Ale to je už téma na ďalší článok...
Inšpiruj sa: Ako komunikovať s manipulátorom? Takto sa nezamotáš do jeho sietí
