Aj napriek tomu, že štatistiky hovoria jasnou rečou, a to, že vstupujeme do manželstva starší, vzdelanejší a zabezpečenejší ako generácia našich rodičov, naše vzťahy sa rozpadajú omnoho viac. Znamená to, že čím sa máme lepšie, tým menej vydržíme?
Hoci odborníci viac-menej prikyvujú s tým, že dnes sa s vypisovaním rozvodových papierov naozaj „nepárame“ a chytáme ich do ruky aj vtedy, keď by sme do hrsti mali zobrať skôr rozum a nájsť riešenie, pripúšťajú, že nič nie je čiernobiele.
Pozri aj: Manželstvo a sobáš: Je papier skutočným kľúčom k šťastnému životu?
Rozvod ako dedičstvo
Väčšina z tých párov, ktoré dnes plnia štatistiky rozvodovosti, síce vyrástla v úplných rodinách, no to, že si sami nedokázali tú svoju zachovať, podľa psychologičky Lýdie Admacovej môže vychádzať z toho, že aj keď ich pôvodná rodina zostala úplnou, neznamená to, že bola aj skutočne funkčná. „V minulosti ľudia omnoho častejšie zotrvávali vo vzťahoch, ktoré nefungovali. A možno práve preto to generácia, ktorá takto vyrástla, rieši radšej rozchodom,“ vysvetľuje odborníčka, ktorá na druhej strane nezastiera ani to, že rozvodovosť sa svojím spôsobom dedí. „Aj deti, ktorých rodičia sa rozviedli, majú sklon riešiť svoje partnerské problémy skôr rovnako radikálne, prípadne sa vzťahom úplne vyhýbajú.“
Partner ako náhradník
Nefunkčná rodina nás teda poznamená tak či tak. Akí sme však potom partneri? „V podstate celý život podvedome hľadáme citovú istotu, ktorú sme stratili a bojíme sa, aby sa nám to už nikdy nestalo. Partner však túto prílišnú fixáciu cíti a postupne si začne uvedomovať, že je len náhradníkom za niektorého rodiča. Vzťah tak často pre neho prestane byť zmysluplným a odchádza,“ varuje psychologička pred jedným z dôvodov, prečo by pri rozchode malo dvojnásobne platiť staré známe – dvakrát meraj a raz rež. Jednoducho, aby to neschytali naše deti.
Odporúčame: Materská žiarlivosť: Fenomén, ktorý sa stáva úplne bežným! Prečo?
