O dôležitosti výchovy detí asi nikto nepochybuje. I keď sa výchovné štýly časom menili, v zásade a možno trošku zjednodušene povedané, cieľom je vychovať dieťa tak, aby bolo neskôr samostatné, začlenilo sa bez problémov do spoločnosti a správalo sa podľa štandardov, ktoré charakterizujú danú spoločnosť.
Celé smerovanie výchovy v podstate ústi do samostatnosti, resp. malo by. V súčasnosti totiž bujnie fenomén, ktorý ohrozuje samotnú podstatu výchovy. A práve na tento problém sa pozrieme bližšie v samotnom článku. O aký fenomén to ide?
Paradox doby
Aj napriek tomu, že v porovnaní s minulými storočiami žijeme v relatívne bezpečnej dobe, rodičia majú potrebu svoje deti chrániť čoraz viac. Áno, existujú hrozby, ktoré netreba podceňovať, no v tomto prípade ide o niečo iné.
Úzkostní alebo takzvaní „helikoptéroví“ rodičia, ktorí sa takpovediac neustále vznášajú nad svojimi ratolesťami a riešia za nich všetky problémy, sú novodobým fenoménom. Odborníci však pred ich výchovným prístupom zdvíhajú varovný prst. Príliš ochraňujúca výchova totiž v konečnom dôsledku deťom viac ublíži, a teda rozhodne nepomôže.
Ako vyzerá helikoptérový rodič v praxi?
Helikoptérový rodič je ten, kto má potrebu neustále „krúžiť“ okolo svojho dieťaťa, kontrolovať každý jeho krok a zasahovať do všetkého, čo robí – často aj bez toho, aby o to dieťa požiadalo. Ide o rodiča, ktorý napríklad balí tašku do školy namiesto dieťaťa, nosí mu zabudnuté veci, rozpráva zaň pred cudzími ľuďmi alebo okamžite rieši každý drobný konflikt či nepohodlie.
Takýto rodič koná často z obavy, že jeho dieťa niečo nezvládne, že zažije neúspech alebo sa mu niečo prihodí. Namiesto toho, aby dieťa učil, ako situácie zvládať, ich rovno odstraňuje z cesty. Aj keď ide o prejav starostlivosti, dieťa tým prichádza o možnosť naučiť sa zvládať výzvy, prijímať dôsledky a rozvíjať vlastnú schopnosť rozhodovať sa.
Shutterstock®
Sebavedomie aj samostatnosť v ohrození
V školských aj predškolských zariadeniach sú učiteľky a učitelia čoraz viac konfrontovaní s nesamostatnosťou detí, ktorá komplikuje ich ďalšie napredovanie.
Značná časť rodičov má potrebu riešiť za deti aj banálne veci, a preto tie nemajú snahu o to, aby skúšali svoje vlastné sily a schopnosti a stáli priamo zoči-voči problémom, a to počínajúc od obúvania topánok u menšieho dieťaťa až po realizáciu malého nákupu v obchode za rohom u väčšieho potomka.
Pokiaľ za dieťa robia všetko rodičia, to sa potom začne na nich príliš spoliehať, ale sebe neverí, jeho sebavedomie stagnuje. Totiž práve pri prekonávaní bežných problémov, ktoré dieťa hoci s ťažkosťami, ale nakoniec predsa len zvládne, sa jeho sebavedomie prirodzene posilňuje a rastie.
Dobrý pocit zo zvládnutej úlohy či zdolanej prekážky je opojný a dokáže dieťa povzbudiť k ďalším aktivitám, ktoré smerujú k jeho samostatnosti.
Shutterstock®
Ako tento problém s nesamostatnosťou odstrániť?
Pre rodičov je naozaj do značnej miery ťažké len tak pozerať na svoje deti a nezasiahnuť v momentoch, keď si s niečím nevedia poradiť a trápia sa. No riešenie problémov za ne nie je vhodnou cestou a v budúcnosti by to mohlo znamenať aj to, že potomkovia budú prepadať neistote, úzkostným stavom a ich nedôvera vo vlastné schopnosti im taktiež výrazným spôsobom limituje ich vzdelanie, kariéru atď.
Ako by teda mala znieť rada pre rodičov, ktorí majú tú pomyselnú vrtuľu a tendenciu nad svojimi potomkami neustále lietať? Je to v podstate jednoduché. Uvoľnite sa, nevytvárajte zbytočné napätia, ale deti posmeľte a vyjadrite dôveru, že to zvládnu.
Okrem toho nechajte deti bežne robiť to, čo zvládajú. Zbytočne im nepomáhajte, ale ako rastú, postupne im prideľujte primeranú zodpovednosť za niečo (napríklad vynášanie odpadkov, polievanie kvetín...), začleňte ich do domácich prác. Samozrejme, že dieťaťu budú niektoré veci trvať dlhšie a možno aj konečný výsledok nebude úplne to pravé orechové, no opakujte si, že to nevadí. Naozaj! Práve naopak.
Tým, že dáte dieťaťu priestor aj na pochybenia, poskytnete mu tak zároveň aj možnosť vyrásť v samostatnú bytosť, ktorá sa vo svete len tak ľahko nestratí. Pretože aj na vlastných chybách sa vieme mnohému priučiť a rovnako je to tak aj u detí. Tu by to malo ísť ďalej ruka v ruke so zodpovednosťou za vlastné činy, na ktorú by sa vo výchove taktiež nemalo zabúdať.
Shutterstock®
Dôsledky nadmernej ochrany – čo hrozí deťom?
Ak rodičia dlhodobo bránia deťom v samostatnosti, môžu si tým nevedomky spôsobiť tieto problémy:
znížené sebavedomie a sebadôvera,
neschopnosť riešiť bežné konflikty a situácie,
úzkostné stavy a obava zo zlyhania,
prílišná závislosť na rodičoch aj v dospelosti,
oneskorený vývin zodpovednosti a odolnosti,
slabá schopnosť prijímať spätnú väzbu či kritiku.
Samostatnosť nie je len o tom, čo dieťa dokáže
Keď sa povie samostatnosť, často si predstavíme, že dieťa vie niečo urobiť samo – obliecť sa, pripraviť si desiatu, prejsť cestu. No skutočná samostatnosť ide oveľa hlbšie. Zahŕňa aj schopnosť rozhodovať sa, niesť následky, zvládnuť nepríjemné pocity a prijať, že nie všetko sa podarí na prvý pokus.
Dieťa, ktoré má možnosť trénovať samostatnosť, si buduje vnútornú stabilitu a zodpovednosť. Vie, že rodič mu verí, a to mu dáva odvahu skúšať nové veci. Takéto deti sa neskôr lepšie adaptujú v škole, v práci aj v medziľudských vzťahoch, pretože vedia, ako sa postaviť k problémom a čo robiť, keď veci nejdú podľa plánu.
Menej kontroly, viac dôvery
Každý rodič túži po tom, aby jeho dieťa bolo šťastné a v bezpečí. No niekedy práve prílišná snaha ochrániť ho mu zoberie šancu rásť. Výchova k samostatnosti si vyžaduje trpezlivosť, rešpekt a dôveru v schopnosti dieťaťa. Dôležité je vytvoriť bezpečný priestor, kde môže robiť chyby, skúšať, učiť sa – a pri tom cítiť, že ho niekto verí.
Deti nepotrebujú, aby sme im stále podávali pomocnú ruku. Potrebujú vedieť, že sme tu, keď to naozaj budú potrebovať. A že si medzičasom veríme navzájom – aj vo chvíľach, keď ich necháme samé si obuť topánky, vybaviť úlohu či niesť si zodpovednosť. Práve v takých momentoch totiž rastú.
Anketa: Vnímate to, že súčasné deti sú menej samostatné?
Odpovedalo 189 ľudí
96%
4%
Aktualizovaný článok: 06.11.2025
