Keď v duchu veľa bedákame, že všetko je zlé, uviazneme v tom. Potom sa nedá sústrediť na pozitívne veci. Chce to trochu mentálneho cviku, povznášať sa a myslieť v súvislostiach, ktoré mozog odvedú od sebaľútosti k činorodosti. Ľahšie sa to povie, než urobí. Keď sme zahltení negatívnymi emóciami, ocitneme sa v zajatí katastrofických scenárov. Vtedy nám je bližší žáner hororu než romantickej komédie. Vykúpenie sa zo zajatia vlastnej bujarej katastrofickej predstavivosti spočíva v tom, venovať pozornosť niečomu užitočnejšiemu a radostnejšiemu než obavám. Také prosté a náročné zároveň.
Prílišné starosti, a to bez ohľadu na to, či sú opodstatnené alebo nie, vytvárajú okolo nás negatívnu energiu, ktorá sa nás drží ako nejaký čierny mrak. Zakryje všetko pozitívne a navodzuje dojem blížiacej sa pohromy. Ako si držať mrak ďalej od seba a nevyrábať si zbytočné negatívne a obmedzujúce predstavy?
Pozri aj: Sebarozvoj s koučkou: Ako trénovať optimizmus a podliehať pozitívnym ilúziám?
Päť tipov na pokorenie nanič myšlienok:
* Každé ráno si napíšte zoznam povinností, ale aj situácií, ktorým by ste sa cez deň najradšej vyhli. Teraz už na ne určite nezabudnete, a tak ich môžete pustiť z hlavy a nemusia vás mátať. Zvyšok dňa radšej pútajte pozornosť na niečo, na čo máte priamy dosah a môžete to ovplyvniť – napríklad svoje prežívanie.
* Keď sa narastajúce problémy stanú záležitosťou „života a smrti“, neoplatí sa hrať na hrdinu. Okrem vás nikto nemusí tušiť, že potrebujete pomôcť. Nie je žiadna hanba požiadať o pomoc či láskavosť. Nie ste preto zraniteľnejší – iba dávate vedieť, že sa vám hodí podpora. Aj vy ju radi poskytujete.
* Povery majú svoje čaro, lebo nás presviedčajú o schopnosti ovplyvniť budúcnosť. Je to klam – väčšinu udalostí nedokážeme ani len predvídať, no a už vôbec nie kontrolovať. To, čo sa deje tu a teraz, je rozhodujúce. Odbiehať k tomu „čo by bolo keby“ a „čo ak“ je rovnako toxické, ako odovzdane čakať na tú najväčšiu pohromu.
* Oplatí sa venovať mentálnej hygiene rovnako, ako to robíme pri telesnej hygiene – pravidelne, dôsledne a podľa našich potrieb. Nestačí raz začas vypustiť tlakový ventil, prepätie treba uvoľňovať priebežne. Zahltená myseľ je ustráchaná myseľ, ktorá sa bojí viac, než je nutné.
* Vždy, keď nachytáte myseľ, ako odbieha niekde, kde nemusí, spomeňte si na Johna Miltona a urobte si jasno v tom, či ste v pekle alebo v nebi, lebo: „Myseľ je sama sebe priestorom, z pekla dokáže urobiť nebo a z neba zase peklo.“
Neprehliadni: Najväčšia chyba rodičov vo výchove: Takto sa deťom len a len škodí!
