Rast človeka nie je o čítaní múdrych kníh, počúvaní rád erudovaných ľudí, ani rozmýšľanie o nedostatkoch, ktorých by sme sa radi zbavili. Ťažisko nášho „rastu“ spočíva v tom, aby sme mali pod kontrolou vlastné myšlienky. Rozumeli ich pravým významom, vedeli ich dešifrovať a odhaliť, keď nás zavádzajú.
Myšlienky totiž napĺňajú všetky naše vnútorné programy a rozhodujú o tom, ako sa budeme cítiť, ako sa rozhodneme, aký postoj zaujmeme, čo urobíme... Keď v programoch nemáme poriadok, preskakujú hala-bala a vytvárajú zmätok a púšťajú aj to, čo vôbec nepotrebujeme. Do toho celého vstupuje emocionalita a miestami sme celkom stratení v tom, čo vlastne sledujeme za žáner. Zložité na tom je, že tie negatívne, obmedzujúce a reaktívne programy majú obsadené najvplyvnejšie pozície v každodennom vysielaní a nie je také ľahké prepínať ich. Okupujú hlavný vysielací čas a obchodujú s emóciami, lebo tak zaručene získajú našu pozornosť. Majú jasnú nadvládu a s takouto presilou sa neoplatí bojovať – sú pri tom veľké straty.
Pozri aj: Imelo nie je len na ozdobu: Prekvapí ťa zázračnými schopnosťami!
Rozumnejšia stratégia spočíva v tom, že:
- nejdeme s nimi do vojny, ani neprechovávame voči nim nepriateľský postoj,
- hľadáme rafinované riešenia, ako ich prechytračiť,
- nenápadne, ale vytrvalo a húževnato posilňujeme pozitívne myšlienky a uvoľňujeme im priestor, aby mohli aspoň príležitostne vystúpiť v hlavnom vysielacom čase.
Ako by dodal S. N. Lazarev: “Nech sa stane čokoľvek, najskôr a zo všetkých síl musíme predovšetkým zachraňovať cit lásky v duši.”
Odporúčame: Pukanie prstov: Je tento zlozvyk skutočne nebezpečný?
